TOVE

Životopisných filmov o inšpiratívnych osobnostiach asi nemôže byť nikdy priveľa. Nie každému sa však podarí prekročiť tieň chronologického vymenúvania udalostí či hereckej imitácie. Tove, fínska novinka, ktorú v týchto dňoch na naše plátna priniesla prehliadka SCANDI, je však dobrým príkladom vydarenej biodrámy, ktorá obstojí aj u diváka bez znalostí či vzťahu k hlavnej hrdinke. Tou je výtvarníčka a spisovateľka Tove Jansson, autorka kultových „Mumínkov”.

Tove Jansson (Alma Pöysti) pochádzala z umeleckej rodiny a aj sama bola nadanou maliarkou. No úspech sa jej dlho vyhýbal. Možno aj preto, že sa nedokázala celkom vymaniť z tieňa svojho slávneho otca, sochára Viktora Janssona, alebo aj kvôli svojej tvrdohlavej záľube v nekonvenčných, zľahka provokatívnych námetoch.

Príjemným únikom od nedocenenej maliarskej tvorby boli pre Tove naivné čmáraničky vymyslených rozprávkových postavičiek, ktorými počas bombardovania Helsínk za druhej svetovej vojny zabávala vystrašené deti. Hoci sama nikdy nepomyslela na to, že by táto záľuba patrila aj inam než do zásuvky, napokon sa jej meno navždy preslávilo práve vďaka nej.

Mumínovci (možno ich budete poznať skôr ako Mumínkov) sú statoční a dobrodružne založení škriatkovia so zvieracími črtami. Rodinku tvorí zvedavý a nebojácny Mumín, jeho dobrosrdečná a starostlivá mama a večne filozofujúci otec, ktorý vyrastal v sirotinci. Ich dobrodružstvá dopĺňa aj množstvo ďalších postavičiek s rôznymi vtipnými, bizarnými, ale aj celkom ľudskými vlastnosťami a túžbami.

Za príbehmi, ktoré sa pretavili do desiatok kníh a poviedok, stoviek komiksových stripov, niekoľkých divadelných hier, filmov aj seriálov je, napokon, kopec reálnej inšpirácie z autorkinho života. Ten okrem nenaplnenej maliarskej kariéry poznačila aj nenaplnená láska k divadelnej režisérke Vivice Bandler (Krista Kosonen), ktorá ako prvá zbadala potenciál Mumínovcov a primäla Tove k ich zverejneniu. Práve turbulentný vzťah týchto žien tvorí aj hlavnú kostru filmu režisérky Zaidy Bergroth (Máriin raj).

Kým u nás zrejme Tove Jansson bude poznať len pomerne úzky okruh fajnšmekrov, v Škandinávii je táto švédsky hovoriaca fínska tvorkyňa rovnakou legendou ako napríklad Astrid Lindgren. Neďaleko Turku je fantazijnému svetu jej Mumínovcov dokonca venovaný aj zábavný park.

Žiadnym tajomstvom nie je opradený ani jej súkromný život. Tove Jansson žila až do svojej smrti v roku 2001 s dlhoročnou partnerkou, grafickou umelkyňou Tuulikki Pietilä, a aj pred ňou mala viacero úplne konvenčných vzťahov s mužmi aj ženami. Keďže sa film sústredí najmä na obdobie, ktoré jej veľkému úspechu predchádza, zohrávajú v ňom práve tieto ľúbostné peripetie dôležitú úlohu.

Nečakajte však žiadne prvoplánové vypichovanie škandálov. Práve naopak, film (možno až trochu prehnane) ignoruje akúkoľvek „inakosť” Tovinho ľúbostného života, až sa môže divákovi zdať, že Helsinki 50. rokov 20. storočia museli byť tým najtolerantnejším miestom pod slnkom. Na jednej strane je, samozrejme, úplne v poriadku sústrediť sa na dynamický vzťah Tove a Vivicy bez zdôrazňovania stigiem a predsudkov, na druhej strane však takto otvorený homosexuálny vzťah pôsobí dosť vytrhnuto z dobového kontextu.

Film vo všeobecnosti nijako hlbšie nereflektuje dobu a spoločenské ovzdušie, v ktorom sa príbeh odohráva. Len veľmi symbolicky sa dotkne hrôz vojny, ktoré však pre Tovinu tvorbu aj osobnosť iste boli dôležitou skúsenosťou, a historického ducha tak viac-menej redukuje len na páčivé kostýmy, hudbu a slobodomyseľné večierky európskej bohémy.

Našťastie však vzniknutý priestor neostáva prázdny. Tove je v úchvatnom podaní Almy Pöysti plastickou postavou s mnohými vrstvami a neskutočne pestrou plejádou emócií, ktorá film dokáže naplniť až po okraj. Film sa síce zďaleka nesnaží zachytiť celý jej životný príbeh, no aj na pomerne komornom priestore presvedčivo vykresľuje jej svojskú povahu, silu aj zraniteľnosť a bohatý vnútorný svet, z ktorého vzišla aj jej tvorba.

Pri každom životopisnom filme sú nejaké kompromisy ohľadom toho, čo sa doň ešte zmestí a o čo už nie. Niekedy preto výsledok pôsobí ako rozriešená mozaika, inokedy zas diváka dĺžkou a kvantom detailov celkom zahltí. Tove možno obetuje zo širšieho spoločenského kontextu viac, než bolo nutné, no dobre to vyvažuje hlbokým a oduševneným záberom na svoju hlavnú hrdinku. Pôsobí celistvo a hutne, sviežo a dynamicky a krásne sa naň pozerá. Aktuálne je zrejme jedným z najpríjemnejších titulov, ktoré môžete v kine nájsť.

Tove (Fínsko/Švédsko, 2020, 103 min.)
Réžia: Zaida Bergroth. Scenár: Eeva Putro, Jarno Elonen. Hrajú: Alma Pöysti, Krista Kosonen, Shanti Roney, Joanna Haartti, Kajsa Ernst ...