STRATENÉ ILÚZIE

Z novín sa stal biznis a informácie – pravdivé či lživé – sa stali tovarom. O tom, že v dnešnej dobe ide o bežný jav, už asi nikto nepochybuje. Adaptácia románu Honoré de Balzaca Stratené ilúzie sa nás snaží oboznámiť s tým, že fake news boli štandardným nástrojom bulvárnych médií už v 19. storočí. Na samom vrchole pyramídy sú finančníci a oligarchovia. V zákulisí divadla-život ťahajú za nitky, ktorými ovládajú všetky svoje bábky. Vznikla nová aristokracia peňazí, ktorej už nikto nechce zoťať hlavu, a ako svoju najmocnejšiu zbraň používa slovo.

Režisér Xavier Giannoli (Marguerite) sa chopil nemalej výzvy. Adaptovať rozsiahly trojdielny Balzacov román nie je vôbec jednoduché; robustnosť predlohy sa prejavila aj na dĺžke dve a polhodinového Giannoliho filmu. Začínajúceho talentovaného básnika Luciena de Rubempré stvárnil Benjamin Voisin známy z Leta 85. Mladý literát je synom schudobnenej a bezvýznamnej aristokratky. Žije na francúzskom vidieku, kde pracuje v rodinnej kníhtlači. Básne píše indiskrétne pre svoju tajnú milenku Louise de Bargeton (Cécile de France), ženu z pomerne vyšších kruhov.

Giannoli a Balzac nás privádzajú do snobskej spoločnosti, v ktorej prvý dojem často rozhoduje o celom živote. Svet Francúzov sa zmenil, ľudia chcú zabudnúť na krv revolúcie, teror a vojnu cisárstva. Moci sa opäť chopila monarchia a dvorská šľachta. Paríž zaplavujú mladí vidiečania odhodlaní vydobyť si vysoké postavenie. Ich boj sa však neodohráva na vojnových poliach, ale v prostredí ranného kapitalizmu. Jedným z týchto vidiečanov je aj Lucien, ktorý sa po prekazenom pomere s Louise ocitá v Paríži.

Básnik sa zoznámi so šéfredaktorom liberálnej tlače, s bezohľadne cynickým Etiennom (Vincent Lacoste). Gérard Depardieu hrá nakladateľa, ktorý je ďalším reprezentantom ziskuchtivých podnikateľov so slovom. Neskôr sa Lucien zamiluje do Coralie (Salomé Dewaels), herečky z bulvárneho divadla, ktorá sa márne pokúša presadiť vo sfére vysokého umenia.

Lucienov rýchly vzostup začína v novinách s provokatívnym názvom Satan, ktoré rýpu do roajalistickej vlády. V žiadnom prípade nejde o objektívnu a serióznu žurnalistiku. Obsahy článkov majú zaistiť zisk dobre platiacim akcionárom. Ak si majiteľ divadla objedná priaznivú recenziu, nová inscenácia zožne úspech. Ak zaplatí viac konkurencia, recenzenti hru nemilosrdne zhania.

Lucien odsunie svoju kvetnatú poéziu a zapredá sa skorumpovanej literárnej a divadelnej kritike. Jediný, kto mu pripomína jeho zahodený talent, je začínajúci románopisec Nathan (Xavier Dolan). Parížske ulice sú preplnené prostitútkami, ale Giannoli spolu s Balzacom nás presvedčujú, že žurnalistika je ešte viac predajným remeslom. Podobne podlo sa živí dav platených divákov, ktorí na pokyn počas predstavenia jasajú a tlieskajú, alebo naopak hulvátsky bučia.

Tvorcovia snímku rezignovali na originálnosť a vytvorili pomerne konvenčnú filmovú adaptáciu. Stratené ilúzie operujú s realistickým štýlom, pre ktorý je príznačné precízne odvedené remeslo scénografov a civilné výkony hercov. Zákernosť aristokratov pochopíme s náznakového herectva, z ich úsmevov pocítime pohŕdavý cynizmus. Autori venovali pozornosť detailom opulentných kostýmov či dynamickému zhonu parížskych ulíc. Zároveň urputne priľnuli k literárnosti. Konvencie žánru historického filmu prekročili len v niektorých momentoch.

Dobová hudba sa úsporne opakuje v totožných motívoch a zrejme v divákoch zanechá dojem monotónnosti. Často však funguje ako ironický komentár. Svižný a veselý hudobný motív sprevádza Lucienove slastné radovánky, ktoré sú však v skutočnosti len prelúdiom jeho pádu na spoločenské dno.

Giannoliho historický film prehovorí k súčasnému publiku, ktoré v ňom nájde prienik s dnešným svetom. Moc a korupcia médií je viac príznačná pre súčasnú éru internetu než pre Balzacovu dobu, v ktorej tlačiarenské stroje umožňovali masovú produkciu dezinformácií. To je nepochybný klad filmovej adaptácie a dôkaz nadčasovosti literárnej predlohy.

Tvorcovia sa však neodprosili od konvenčných žánrových postupov. Celým príbehom prestupuje únavný hlas vševediaceho rozprávača, ktorý je potvrdením vernosti predlohe, ale aj priznaním urputnej literárnosti. Autori pre adaptáciu Balzacovho románu nepoužili žiadne výraznejšie ozvláštňujúce prostriedky, ktorými by literatúru obohatili o nezabudnuteľnú filmovú kvalitu. Snímok vynikne detailným popisom parížskeho prostredia, zostáva však len na úrovni dobre zvládnutého remesla.

Otázkou je, nakoľko snímok dokáže zaujať publikum žánrových filmov. Pre nich bude zdĺhavý a bez zaujímavých naratívnych postupov, ktoré by ozvláštnili monotónne chronologické rozprávanie. Pre festivalové publikum zas esteticky neodvážny. Hlavný vklad je vo výsledku nutné pričítať samotnému Balzacovi. Účasť na festivale v Benátkach a jednoznačný úspech na francúzskych Césaroch na druhej strane svedčí o tom, že Stratené ilúzie majú svojich obdivovateľov.

Illusions perdues (Francúzsko/Belgicko, 2021, 149 min.)
Réžia: Xavier Giannoli. Scenár: Jacques Fieschi, Xavier Giannoli, Yves Stavrides, Honoré de Balzac (román). Hrajú: Benjamin Voisin, Cécile de France, Vincent Lacoste, Xavier Dolan, Salomé Dewaels, Jeanne Balibar, André Marcon, Louis-Do de Lencquesaing, Gérard Depardieu ...