MURÉNA

Chorvátsky ostrov je takmer pustý. Po turistoch sa takmer nechyruje, len občas sem zavíta jachta s cudzincami. Až na jednu defektnú rodinu nevidíme takmer žiadnych miestnych obyvateľov, občas sa pobrežím mihne náboženský sprievod. Otec terorizuje svoju spurnú dcéru a matka, ktorá pochopila, že vzdor nikam nevedie, to ticho toleruje. Jediné miesto, kde sa sedemnásťročná Julija môže aspoň na chvíľu uchýliť do ticha, je hlbina mora. Tá je však podobne zúfalo pustá ako súš; zdá sa, že okrem úhorov tu nič iné nežije. Muréna – debut chorvátskej režisérky Antonety Alamat Kusijanović – vstupuje v týchto dňoch do slovenských kín.

Julija sa každé ráno potápa so svojím otcom Antem (Leon Lučev) a občas sa im podarí s harpúnou uloviť murénu. V jednodielnych plavkách sa nepohybuje len na mory, ale aj na súši. Možno chce provokovať svojho otca, alebo pritiahnuť pozornosť svojich rovesníkov. Tí sa na rozdiel od nej – uväznenej medzi stenami alebo prácou – svojhlavo zabávajú na neďaleko zakotvenej jachte. Loď, ktorá môže kedykoľvek odplávať, je stelesnením Julijinej túžby po úniku.

Večer na ostrov dorazí výnimočný hosť z cudziny. Úspešný podnikateľ Javier (Cliff Curtis) a dávny Anteov priateľ, so sebou neprináša len sviežeho ducha, ale aj nádej na nový život. Ante dúfa, že Javierovi predá svoj pozemok a následne kúpi byt v Záhrebe, aby navždy opustil život lovca s harpúnou. Mladej Juliji sa cudzinec zalieča slovami o možnosti štúdia na Harvarde. Ako sponzor tamojšej knižnice by mohol bezradné dievča dostať na prestížnu univerzitu. Vo výsledku však Javierova návšteva len rozprúdi rodinné napätie a žiarlivosť.

Obsadenie Graciji Filipović do hlavnej úlohy je jedným z hlavných triumfov snímku. Jej sošná postava stelesňuje Julijinu mužnosť, do ktorej ju pevne vytesal autoritatívny otec aj spoločenská nepriazeň. Naopak svojím herectvom a utiahnutým pohľadom presvedčivo naznačuje neistotu plachej tínedžerky. Danica Curcic v roli matky vynikne vedľa autoritatívneho manžela nepomerne mladším vekom a na rozdiel od dcéry stelesňuje podriadenosť či rezignáciu na únik.

Moc sa v Muréne nekoncentruje len v rodinných vzťahoch, ale predstavuje celospoločenský princíp. Podobne, ako je Julija podriadená svojmu otcovi, otec sa musí vtieravo vnucovať majetnému Javierovi. Pred ním si tyran nasadzuje masku vzorného otca a manžela. Svojho hosťa považuje za „boha na zemi“ – ak bude návštevník s domácimi spokojný, možno pozemok odkúpi.

Mohlo by sa zdať, že zatiaľ čo je Julija držaná pod zámkom násilne, Ante sa pred boháčom z cudziny skláňa dobrovoľne. V skutočnosti aj on je spútaný mocou, v spoločenskej hierarchii je podobne malý ako jeho dcéra pred ním. Preto všetky Anteho snahy predať pozemok demaskujú smiešne zúfalstvo a slabosť tohto násilníka.

Je zjavné, že Muréna nie je radostným „letným“ príbehom z turistickej rezidencie. Režisérka naznačuje pnutie medzi ilúziou jadranskej idyly a každodenným životom miestnych obyvateľov. Skupinka mladých turistov, ktorá z jachty skáče do mora, pravdepodobne netuší (alebo nechce tušiť), čo sa odohráva za hranicami ich bezstarostných životov. Letný príbeh je len chimérou, za ktorou sa odohráva horká dráma.

Podobne príroda – na prvý pohľad idylická – pri bližšom pohľade funguje ako metafora bezvýchodiskovej situácie. Kamenistá súš skôr než prímorský raj pripomenie pustotu mesačnej krajiny. Jediné miesto, kam môže Julija z ostrova uniknúť a aspoň na chvíľu zažiť slobodu, je neobmedzene šíre more. Keď na začiatku jedna žena očisťuje ulovenú rybu, poznamená: „Vidíš ako sa pohrýzla, aby utiekla?“ V prenesenom zmysle môžeme to isté povedať aj o samotnej protagonistke.

Napriek zmieneným kvalitám, chýba Muréne niečo, čím by vybočila zo stereotypného rozprávania. Postupný nárast Anteho teroru nefunguje ako presvedčivý vývoj postavy, pretože len potvrdzuje už dostatočne známe vlastnosti tohoto násilníka. Sledujeme schematicky príbeh o patriarchálnej moci, v ktorom revoltujúca dcéra musí vzdorovať autoritatívnemu otcovi.

Hlavným problémom Kusijanovićovej drámy je to, že kvôli typologizácii postáv sa téma o toxickej maskulinite stáva klišé. Poctivo remeselne odvedený snímok si odniesol z minuloročného cenneského festivalu cenu za najlepší debut. Pokiaľ prihliadnem k tomu, že v Cannes bol film uvedený s nápaditejším debutom Oľga (Elie Grappe, 2021), trochu ma zamrzí, že si cenu neodniesol práve on. Rozhodne však platí, že Muréna sa oplatí vidieť.

Murina (Chorvátsko, Brazília, USA, Slovinsko, 2021, 96 min.)
Réžia: Antoneta Alamat Kusijanović. Scenár: Antoneta Alamat Kusijanović, Frank Graziano. Hrajú: Gracija Filipović, Danica Čurčić, Leon Lučev, Cliff Curtis ...