± 90

Marek Kuboš patrí medzi generáciu filmárov, ktorí študovali dokumentaristiku na VŠMU v 90. rokoch. Spriaznenosť s vlastnou generáciou ho priviedla k tomu, aby pred kamerou vyspovedal svojich kolegov aj samého seba. Vznikol dokumentárny film o dokumentaristoch, ktorých názory zreli v dobe, kedy sa nebralo všetko tak vážne ako teraz. Kmeňová snímka ±90 osloví záujemcov o dejiny slovenskej kinematografie. Nepoučený divák sa však v tvárach neznámych – aj keď významných – osobností bude strácať.

Kuboš vo svojom osobnom projekte kladie jednoduché otázky, ktorými sa pokúša dostať do hláv jednotlivých režisérov. K dokumentárnej tvorbe ich priťahuje túžba preniknúť do skutočnosti. Niektorí realitu vidia ako krutú a surovú, iní v nej nachádzajú stopy duchovna. Pre všetkých je charakteristické budovanie vzťahu s protagonistami – či už naplneného láskavým porozumením alebo naopak nemilosrdnou kritikou.

Režisér realizuje rozhovory na prednej sedačke svojho automobilu. Tento úsporný typ štúdia je metaforou minimalistického prístupu porevolučných dokumentaristov, ktorí nakrúcajú filmy s malou dynamickou kamerou bez nárokov na veľké štáby. Jednoduché pohľady z vozidla cez čelné sklo na rôzne podoby slovenskej krajiny, akoby boli poctou estetickej vynaliezavosti slovenských dokumentaristov.

Rozprávanie otvára nestor slovenskej filmovej kritiky Pavel Branko, ktorý prišiel s definíciou pojmu „generácia 90“. Podľa neho je odkaz tohoto pokolenia dodnes dominantný a určuje tvar súčasnej slovenskej kinematografie. Okrem autora snímky Mareka Kuboša sem patrí Milan Balog, Peter Kerekes, Robo Kirchhoff, Juraj Lehotský, Marko Škop, Zuzana Piussi a Jaro Vojtek.

Títo tvorcovia začínali ešte v podmienkach štátom financovaného filmu, avšak ich hlavná časť tvorby už odpovedala kapitalistickému zázemiu. Po tom, ako sa prednovembrové štruktúry zrútili, museli sa mladí filmári naučiť plávať v nových vodách. Mnohí však zostávajú pred verejnosťou zatienení prestížnejšou hranou tvorbou.

Niektorí dokumentaristi z rôznych dôvodov prechádzajú do hranej kinematografie alebo experimentujú prepájaním týchto dvoch filmových druhov. Marko Škop mohol ísť vo svojom hranom filme Eva Nová viac na dreň a odhaliť aspekty, ktoré by si z etických dôvodov nedovolil v dokumentárnej snímke odprezentovať.

Kubošovou generačnou výpoveďou prestupuje pocta starším slovenským dokumentaristom. Filmári spomínajú na svojich pedagógov z čias štúdií na VŠMU, ktorí ich naučili slobodne dýchať. Najväčšou autoritou bol pre nich Dušan Hanák. Tvorca československej novej vlny vedel objaviť múzické v nenápadných ľuďoch na periférii a dotknúť sa toho, čomu sa hovorí duša.

Autor okrem hlasu tejto staršej – „Hanákovej“ – generácie, necháva prehovoriť aj tretie, najmladšie zoskupenie slovenských dokumentaristov. Mladšie pokolenie už nevenuje veľkú pozornosť tradícií 60. rokov; pred lyrikov Hanákových filmov uprednostňujú spontánnosť zachytenú malými kamerami. Súčasní dokumentaristi stotožňujú svoje oko s objektívom kamery, pokúšajú sa navodiť bezprostrednú intimitu a obnažiť surovú realitu. Niektorí však ešte stále nachádzajú inšpiráciu v Hanákovom lyrizme a humanizme.

±90 je Kubošov osobný projekt, ktorý sa nesnaží osloviť široké publikum a divákovi nič nevnucuje. Zo snímky dýcha autorov cit k vlastnému kmeňu a snaha o úprimne porozumenie predkov aj nasledovníkov svojej generácie. Zachytáva pestré spektrum slovenských dokumentaristov od tých, ktorí museli iróniu zašifrovať do alegorického tvaru, po tých, ktorí nemajú zábrany vstúpiť do najcitlivejších sfér spoločnosti.

± 90 (Slovensko, 2022, 65 min.)
Réžia: Marek Kuboš. Scenár: Marek Kuboš. Strih: Peter Harum, Marek Kuboš. Kamera: Marek Kuboš