AVATAR: CESTA VODY

Stálo 13-ročné čakanie za to? Môže James Cameron prekonať svoje vizuálne trikové nasadenie a využiť aktuálne moderné technológie ešte raz, ako to bolo u Terminátora 2, Titanicu či prvom Avatarovi? Predpoklady úspechu sú veľké, rozpočet masívny a z jedného filmu vzniká kolosálna séria. Očakávania sú tým pádom odlišné, vstrebávame ho ako súčasť skladačky s nadšením i obavami.

Od udalosti jednotky ubehla viac ako dekáda aj vo filmovom svete. Jake už naplno žije v modrom tele, spolu s Neytiri sa stali rodičmi viacerých detí rôzneho pôvodu, venujú sa ich výchove. No keď sa na oblohe leskne čosi nečakané, Jake tuší, že to nie je kozmické divadlo, ale „nebeskí ľudia“ neodolali túžbe dať si na Pandore repete a pokračovať v kolonizácii.

Do roka vybudujú veľké mesto, no až keď príde drsná partia mariňákov s novými možnosťami, začne byť Jakovi horúco. Výpady na vlaky ako na divokom západe musí vymeniť za cestu do inej časti Pandory. Je totiž zrejmé, že mu pôjdu po krku a v snahe chrániť rodinu opustí koruny stromov a mieri k vodnému národu. Ale koľko dokáže vzdorovať a veriť, že konflikt nedôjde aj sem?

Prvá časť novinky pôsobí sčasti ako repríza – prídeme na Pandoru, dáme si prológ, dorazia ľudia zo Zeme. Je tu pár osviežení s konceptom „avatara“, keď sa myseľ naplno presunie do modrého tela – zrazu platí nielen u Jakea. Pár bleskových záberov a myšlienok smerom k Eywe, krotenie druhov a návšteva starých miest, kde sa bojovalo minule (akurát tam prídu iné postavy). Ešte aj hudba dlho čerpá od Jamesa Hornera a noviniek je zatiaľ skromne – odporúčam sústrediť sa na pätoro detí, aby ste sa ich naučili rozlišovať neskôr.

Cameron sa šetrí na rozbeh v nových končinách. Stačí odletieť pár stoviek kilometrov inam a už objavujeme vodný národ, ich časť sveta a príde najlepšia štvrtina filmu. Pôsobí ako vizuálna atrakcia, dej sa takmer zastaví, aby sme mohli vstrebávať novú časť ekosystému a obdivovať skvostné zábery na vode vrátane obydlí či rybárčenia. Pocit z objavovania je neuveriteľný a svet Pandory vás vtiahne naplno.

Pod vodou sa odohrávajú veľké veci: roje rýb, veľké druhy menom tulkun, s ktorými dokonca tunajší kmeň komunikuje a príde aj na špecifický posunkový jazyk. Obyvatelia majú iný odtieň modrej, spoznáme ich náčelníka s družkou (kto čaká na Kate Winslet, treba jej na nástup hodinu), aj ich deti a zrazu sa nám počet postáv solídne rozšíri.

Prirodzene veríte, že po atrakcii sa dej konečne nakopne, no príde azda najväčšie sklamanie. A tým sú ľudia, resp. nová partia lovcov v telách avatarov, ktorí si dávajú repete ako kedysi Jake a snažia sa učiť jazyk a zapadnúť do koloritu planéty. Tieto scény sú takmer zbytočné, otvárajú sa tu podivné náznaky, kto je koho syn i nútené flashbacky.

Snaha nasadiť do deja opäť tú istú postavu (ktorá vám azda liezla na nervy už v jednotke, ako aj mne) znižuje potenciál, rovnako aj prepojenie na rodinu. Toto nie je spoiler, ale prirodzená otázka, ktorá vám napadne pred sálou: keď chcete dostať otca, aké prostriedky nasadíte? Únos, vydieranie, zraniteľnosť. A čo potom podniknú zúfalí rodičia, ak nie ich záchranu? Nepadá otázka, či to tak bude, ale skôr jasný predpoklad - kedy sa to stane. Len to nie je príliš zaujímavé a motív sa opakuje. Dvojzmyselné poučenie do série: ľudia sú to najhoršie, čo film má.

Inak pokračuje aj „ekologická línia“ – tulkun druhy sú pochopiteľnou paralelou, vrátane ohrozenia vzácneho druhu. Načrtnutie Pandory ako ekosystému, je tiež prítomné a laškuje s ním najmä dcéra Kiri, ktorá sa snaží o nové spojenia aj pod vodou. No Cameron je v tom smere opatrný: točíme sa okolo Eywa, čosi nám aj načrtne, ale veľa neprezradí. Akoby stále čakal, že niečo veľké rozbalí neskôr – že by v trojke, ktorá je už v post-produkcii a do kín príde v roku 2024? S vedomím, že si píše už ďalší námet pre scenáristov a nechce vystrieľať všetky triumfy, alebo si to ešte domyslí neskôr? Zatiaľ ťažko určiť. Podľa vlastných slov je pripravený ukončiť sériu Avatar po treťom filme, ak Avatar: Cesta vody nebude ziskový.

Ak čakáte veľké akčné scény, tie sú umiestnené až do finálnej, záverečnej hodiny. Prepálené finále začne najprv nevinne (čo je skvelé, lebo až neskôr zistíte, že ste v ňom), no Cameron ho naťahuje ďalej. Vodné prvky sú miešané s inými, rozmanité technológie a zbrane rinčia, príde dokonca aj odkaz na Titanic a film nečakane drsnie. Je v kontraste s milými momentmi úvodu, prejde cez rodinnú drámu a končí v militantnom móde, kde sa prístupnosť žmýka kvôli scénam násilia.

Mimoriadna minutáž spôsobí, že aj tu niektoré scény Cameron opakuje (koľko ráz môžete niekoho priviazať), ale mnohé postavy a emócie sú využité dosýta. No aj finále trpí, práve tu sa dalo viac strihať, zbaviť istej ťažoby, no namiesto toho si režisér nechal zadné vrátka... . Je tu nadmieru využitá kompozičná motivácia postáv, ktoré sa správajú nelogicky a výrazne za účelom pripravených dejových postupov. Neradno dávať spoiler, skôr malú prosbu. Táto séria by fakt potrebovala nového antagonistu a posunúť sa niekam oveľa ďalej.

No ak idete do kina za jasným účelom nechať sa ohúriť vizuálnou stránkou, ste na správnej adrese a Cameron vás nesklame. Sú tu nádherné scény pod vodou, aj niektoré pasáže finále, detaily na mimiku či tváre postáv si vychutnáte len na veľkom plátne. Kamera strieda rôzne uhly, akcia je dynamická a aj opakované efekty väčšinou zaberú.

3D už nie je také pohlcujúce ako kedysi, ani jednotlivé efekty neprekvapia, no ako celok vás Avatar 2 opantá. Obrovské plátno i Pandora vás vtiahnu dnu, veľa veci je premyslených, stále tu funguje jazyk Na'vi. Hudba už však ťahá za kratší koniec – motívy Jamesa Hornera sa opakujú, kde to len ide, no nová muzika je skôr ľahký sprievod udalostí.

Ponúka sa otázka, či nie je škoda, že Cameron strávi s Avatarmi dlhé dekády života, asi celé tretie tisícročie (porovnajte si koľko toho stihol Spielberg). Na jednej strane si buduje vlastné univerzum (čo je ako opozitum ku komiksových adaptáciam sympatické) a asi nás vždy svojou vizuálnou formou pozitívne omráči. Kinári budú tiež po covidovom suchu určite spokojní. Avšak, potreboval by začať chŕliť nové nápady, lepšie scenáre, lebo tentokrát to ešte ako opakovačka vyjde, no každý ďalší diel môže divácky slabnúť.

Nekoná sa ani taká revolúcia s 3D ako v roku 2009, hoci posun v technológiách je badateľný a HFR 48fps sa dá ľahšie stráviť ako pri Hobitoch (rozoznáte ho jednoducho – ten pohyb je menej filmový, viac ostrý).

Ak máte trinásť, bude pre vás Avatar: Cesta vody film roka. Ak máte dvakrát trinásť, jednotku ste zažili ako tínendžer/ka, čaká vás asi fajn návrat na Pandoru. Ak máte trikrát trinásť a viac, od Camerona ste videli všetko, ste logicky kritickejší, hype nepôsobí, ako kedysi a možno skôr doceníte staršiu režisérovu tvorbu. Určite by ste mali vidieť film v kine, ale asi si potom položíte otázku, či vlastne nestačí iba raz – a vo februári si radšej užijete reprízu Abyss, či Titanicu...

PS – Hodnotenie je určené pre všetky formáty filmu vrátane 2D naprieč Slovenskom. IMAX verzia si zaslúži o pol boda až bod viac v kontexte technologicky-vizuálneho rozprávania.

Zvukovú podcastovú recenziu nájdete TU

Avatar: The Way of Water (USA, 2022, 192 min.)
Réžia: James Cameron. Scenár: James Cameron, Rick Jaffa, Amanda Silver. Kamera: Russell Carpenter. Hudba: Simon Franglen. Hrajú: Michelle Yeoh, Zoe Saldana, Kate Winslet, Sam Worthington, Sigourney Weaver, Jemaine Clement, Giovanni Ribisi, Oona Chaplin, Bailey Bass.