NAPOLEON

O nejednom filme tohto roka sa hovorí, že je príliš dlhý. Nie každý vydýchal Vrahov mesiaca kvetov (cez 200 minút), Oppenheimera (180 minút), šomralo sa pri dĺžke MI-7 či Indiana Jonesa v lete. Napoleon budí iné túžby – aby bol skôr dlhší, alebo aby čo najskôr dorazila režisérska verzia. Na druhej strane jeho hutnosť a skratkovitosť môže pasovať súčasnému publiku s roztrieštenou pozornosťou po pár minútach. Ale postupne.

Napoleon je najnovší historický epos od Ridleyho Scotta. 85-ročný režisér neprestáva prekvapovať v tom, aké obrovské sústo obsahu dokáže spracovať a opakovane uviesť na veľké plátno. Ak sú vaše očakávania nastavené, že idete na veľké kino, Scott nesklame. Dostanete veľké bitky, efektné zábery, ale zároveň je tu aj sonda do duše generála, ktorý dlho víťazil, no našiel svoju porážku. Scenárista David Scarpa (Všetky prachy sveta) spracoval viac ako 20 rokov Napoleonovho života, pričom pozornosť venuje v nemalej miere aj jeho manželke Josephine.

Životopis generála sa odohrá v lineárnom slede, takže začíname rovno na uliciach Paríža, kde gilotína stína jednu hlavu za druhou – a jej najnovšou obeťou je Maria Antoinetta. Píše sa rok 1793, revolúcia je v plnom prúde, no Francúzom by sa zišlo cenné víťazstvo nad Britmi. Napoleon ho splní v mestečku Toulon, ktoré sa oslobodí od Britov a začína jeho spanila jazda naprieč bitkami. Prídu aj tie exotické (Egypt, 1798), slávne (bitka troch cisárov pri Slavkove, 1805) aj tie s horkou pachuťou (Bitka pri Borodine, 1812).

Pri akčných scénach nechýba Scottov cit pre drsné vojnové besnenie, odseknuté končatiny, napichnuté hlavy či otvorené žalúdky (hoci zvieracieho pôvodu). Miestami ide miera krvavosti na úroveň Zachráňte vojaka Ryana. Na druhej strane prekvapí peknými preletmi kamery nad bojiskom či starostlivým pohľadom na to, ako sa bojovalo.

Nechýbajú strategické formácie, šíky vojakov hrnúce sa oproti sebe (v tomto období bez zákopov to boli skutočne jatky na počkanie) alebo strategické momenty typu zamrznuté jazero pri Slavkove a nahnané jednotky do pasce. Táto bitka sa zapíše medzi tie najlepšie, hoci mnohí budú čakať aj na ikonickú porážku pri Waterloo v roku 1815 (a asi vás bude zaujímať, čo sa ešte stihne odohrať potom).

Scott rád strieda epizódy medzi vojnovými a súkromnými. Diváka nešetrí, nevysvetlí mu veľa, nechá ho strhnúť priamo jednotlivými udalosťami. Preto padne vhod, že medzi vojnovým besnením, kedy artilérie i delá strieľajú naplno a gule letia z plátna na vás, sa nájde priestor pre líniu s manželkou Joséphine.

Od prvých stretnutí cez laškovanie, rýchly sex až po momenty nevery či rozvodu, všetky sekvencie neslúžia iba na oddych od vojnovej vravy, no idu pod kožu generálového charakteru (že je neistý, často ovládaný ženami) a dávajú vyniknúť aj samotnej postave Joséphine. Nie je to iba družka v manželstve, v podaní Vanessy Kirby silná bytosť, čo si uvedomí svoju cenu i momenty svojho pádu, keď mu nedokáže porodiť syna. Po Jodie Comer v Poslednom súboji dokáže navyše Scott vykresaťparádny výkon Angličanky a vzdať rešpekt žene.

Ak čakáte ukážku napoleonského syndrómu či prejavy moci, dočkáte sa ich – či ide o potlačenie istých revolučných chúťok, jeden prevrat alebo korunováciu so samoľúbym momentom kladenia koruny na hlavu. Na druhej strane je tu aj finálny dovetok s počtom obetí, čo tiež napovedá nezmyselnosti vojen a ambíciám, ktoré pripravili o životy milióny ľudí. Joaquin Phoenix hrá parádne dlhé sóla, hoci občas je na rolu starý.

Ridley Scott napchal do filmu obrovské množstvo momentov, bitiek, aj intímnych chvíľ. Nie je to iba akčný historický film, ako sa môžu niektorí obávať – má tu až videoklipové sekvencie s nečakanou hudbou, ktoré vykrešú aj štipku humoru. Ale nesmierne cítiť, že kinoverzia Napoleona vyšla z oveľa dlhšie zostrihu (po internete kolujú fámy o 250-minútovej verzii, čo raz vyjde na Apple TV+).

Niežeby tu niečo chýbalo, no tie udalosti a momenty sú niekedy servírované veľmi rýchlo a istý čas trvá, kým film spomalí, resp. si na toto tempo zvyknete. Avšak treba sčasti oceniť, že Scott takto ide smerom k mladému divákovi, ktorý často nepotrebuje 20-minútové dialógy – je zrejmé, že tie si šetrí na tú dlhšiu verziu, kde vraj hlbšie vykreslí puto s Joséphine.

Po formálnej stránke sa môžete tešiť na veľký drahý film s parádnymi zábermi. Každá z veľkých bitiek je iná, opakované príjazdy na zámky či rezidencie majú svoje čaro a chválu si zaslúži výprava, kostýmy i strih. Akurát pri hudbe sčasti váham – použitie Vivaldiho či nejednej skladby od Haydna dokreslí dobový duch, orchestrálne kúsky Martina Phippsa (spolupracoval s Zimmerom na Dáme v zlatom) mi najpv neprišli dosť silné, ale pri záverečných titulkoch celkom vynikli viaceré motívy. Asi to chce opakované počúvanie.

Každopádne, kinoverzia Napoleona ponúka zážitok vo veľkých sálach a projekcia v IMAXe bola vizuálne kvalitná a zvuk dunivý. Scott určite nesklamal – ale ani výrazne neprekvapil. Podobne ako pri Kráľovstve nebeskom tu však drieme pozitívny červíček pochybnosti, že tam v strižni čaká ďalších 90 minút materiálu, ktoré určite parádne dokreslia plnohodnotný zážitok. Tešíme sa, zatiaľ 7,5.

Napoleon (UK/USA, 2023, 157 min.)
Réžia: Ridley Scott. Scenár: David Scarpa. Hrajú: Joaquin Phoenix, Vanessa Kirby, Tahar Rahim, Benjamin Chivers, Ludivine Sagnier, Ian McNeice, Matthew Needham, Ben Miles, Paul Rhys, Youssef Kerkour, Scott Handy...