VRAH NAOKO

Richard Linklater (Boyhood, Before trilogy) patrí k najvýraznejším osobnostiam americkej nezávislej scény. Má na konte niekoľko klasík a každý jeho projekt je v určitých kruhoch vždy výrazne očakávaný.

Najnovší kúsok mu po nadšených reakciách na festivaloch odkúpil Netflix. Namiesto kinosál sa ho teda dočkáme doma v obývačkách. A po dlhšej dobe tak prináša streamovací gigant opäť vydarený kúsok.

Zakríknutý profesor Gary Johnson (Glen Powell) má okrem hlavnej práce aj zaujímavý bočák. Privyrába si ako falošný nájomný vrah. Funguje to jednoducho. Nechá sa najať a následne objednávateľa vraždy predhodí polícii. Ako je však dobrým zvykom, tak sa niečo pokazí. Namiesto udania presvedčí svoju klientku (Adria Arjona), aby si svoj plán rozmyslela. Navyše sa s ňou začne zbližovať.

Vrah naoko mohol byť hocičím. Od šialenej komédie až po temný noir. Linklater sa však rozhodol natočiť v prvom rade feel good romantickú komédiu. Je však o to zaujímavejšia, keď sa začnú vynárať temnejšie podtóny.

Hlavnú oporu má v chytľavom námete vychádzajúceho zo skutočných udalostí. Spolu s hlavnou hviezdou Glenom Powelom (Top Gun: Maverick) z neho napísali výživný scenár. Nie je tak núdza o humor, romantiku, prekvapenia, podvratnosť ani spoločenský presah.

Jeho postavy nie sú jednoznační klaďasi a občas je ich správanie vyložene morálne zvrhlé. Dodať podobným charakterom divácke sympatie nie je vôbec jednoduché. Stačí si spomenúť na väčšinu komédií Adama Sandlera. Tie stroskotávajú väčšinou na tom, že hlavnému hrdinovi je ťažké fandiť, pretože je zlý a manipulatívny človek. Námatkovo som si spomenul na Skús ma rozosmiať.

Podobné záležitosti vedia fungovať, pokiaľ sú správne autorsky uchopené. A tu sa to podarilo.
Linklater je príjemne civilný ako vo svojich najlepších kúskoch. Nech sa teda na obrazovke dejú sebaväčšie šialenosti, stále sa drží pri zemi. V rámci príklonu k (relatívnej) realističnosti tak dokáže udržať divákov v hre.

Mnohých ale môže táto režijná umiernenosť rozhodiť. Hlavne v porovnaní s nedávnym Killerom od Finchera, Jednoduchým plánom od Raimiho alebo Zbytočnou krutosťou od Coenovcov.

Možno sa vám zdá divné, prečo porovnávam romantickú komédiu od režiséra Školy ro(c)ku s vyššie zmienenými titulmi, no po dopozeraní pochopíte. Navyše k nim má bližšie než k spotrebkám typu Vrahúni (to je tá nepodstatná záležitosť s Ashtonom Kutcherom a Katherine Heigl) alebo slušného mainstreamu v podobe Pán a pani Smithovci (myslím film od Douga Limana, nie od Hitchcocka).

Rozprávanie sa nikam neponáhľa a užíva si každú scénu, Možno až príliš. Netlačí sa tu na pílu, nedočkáme sa ničoho vizuálne strhujúceho. Aj kvôli tomu tak nastupuje istá monotónnosť. Ide o titul viac pre festivalových divákov, než bežnách konzumentov. Ak teda očakávate drtivé tempo a podliezanie štandardom majoritného diváckeho vkusu, pripravte sa na opak.

Najmä pri niekoľkom odchytávaní Garyho “obetí” máme pocit, že opakovaný vtip už nie je vtipom. Iste, ide o veľmi zábavné etudy, ktoré ukazujú Powellow herecký rozsah a sami o sebe sú vtipné. No v rámci napredovania príbehu iba zdržujú. Tu sa mohlo pokojne krátiť a pridať hlavnej zápletke na údernosti. Tá je totiž vynikajúca.

Zbližovanie a vzťah hlavných postáv je totiž v najlepších tradíciách klasických romantických komédií. Tu je veľkou výhrou najmä hmateteľná chémia medzi hereckými predstaviteľmi. Glen Powell aj Adria Arjona zo seba dostávajú to najlepšie v komediálnej, romantickej aj dramatickej polohe. A úplne najlepšie to funguje, keď sa to všetko spojí. Ako napríklad pri úžasnej scéne výsluchu.

Najviac diskutovanou pasážou ale bude jednoznačne finále. To môže byť pre divákov nepríjemnou fackou. No pre mňa bolo veľmi vtipným (pokiaľ máte zmysel pre čierny humor) a logickým vyvrcholením predchádzajúceho diania. Pochopiteľne ho nebudem prezrádzať, no verte, že tohto by ste sa v tradičnej žánrovke nedočkali. A záverečná bodka vo forme vysvetľujúcich titulkov filmu nasadí silný autorský prístup. Veľmi pekná práca a veľký palec hore za odvahu. .

Radosť z výsledku akurát trochu kazí predstava ako by to vyzeralo, keby sa formálne tlačilo viac na pílu. Scenár totiž dodal základ na skutočný klenot. Mohli sme dostať budúcu klasiku a máme tu “iba” veľmi kvalitnú a poctivú prácu, na ktorú sa postupom času zabudne.

Vrah naoko je veľmi príjemnym kúskom. Dokáže pobaviť, dodať pozitívnu náladu a v správnych momentoch chytiť pod krkom. Má chytľavú zápletku, vynikajúci scenár, charizmatických hercov. Akurát to nie ten ultimátny crowd pleasure, ktorý sa dal po predchádzajúcich reakciách očakávať. A nakročené k nemu bolo.

Hit Man (USA, 2023, 115 min.)
Réžia: Richard Linklater. Scenár: Richard Linklater, Glen Powell, Skip Hollandsworth. Hrajú: Glen Powell, Adria Arjona, Austin Amelio ...