NIKTO MA NEMÁ RÁD

Častokrát šermujem v textoch nostalgickým ohliadaním sa za francúzskou novou vlnou, no pri koprodukčnej česko-slovensko-francúzskej novinke Nikto ma nemá rád, to asi inak ani nejde.

Režisérske duo Petr Kazda a Tomáš Weinreb (Ja, Olga Hepnarová) si totiž nevypožičalo len názov (známy v československej distribúcii) jedného z kľúčových novovlnových snímkov Françoisa Truffauta s názvom Les quatre cents coups z roku 1959.  Ukážkovo rozpráva obrazom a pracuje s úspornosťou hovoreného slova, tak ako to mali vo zvyku práve známe francúzske ikony.

Bolo by ale plytké tvrdiť, že titul Nikto ma nemá rád je unikátny len vizuálom a artovo remeselne nasekanými obrázkami. Možno to bude znieť prízemne, ale alfou a omegou výnimočnosti filmu je talent a umenie dávkovať. Či už ide o dej, dialógy, hudbu a v neposlednom rade aj tému, ktorá je kľúčovým spojivom snímky.

Hľadanie motívu ako detektívka od Agathy Christie

Aktuálny česko-slovenský festivalový vývozný artikel je jedným z tých filmov, ktorému najviac svedčí, keď o ňom divák pred návštevou kina vie absolútne minimum. Náznak deja či anotácia témy totiž publikum môže pripraviť o postupné prehryzávanie sa k pointe a čaro filmu. No skúsme to.

Sára pracuje v takmer mužskom kolektíve v rámci ozbrojených síl Českej republiky, respektíve v rámci rezortu obrany, ako asistentka vyššej armádnej šarže. Už v úvode sa dvojica režisérov a scenáristov v jednom s divákom pohrávajú. Explicitne totiž nevyrukujú s témou, ale postupne ju vyťahujú z tieňa pred objektív kamery. Obzvlášť osviežujúce je, že autorské duo nemá diváka za hlupáka, ale inteligentne servíruje námet a necháva ho oddrieť dve tretiny roboty. Necháva ho totiž myslieť.

Spočiatku tak nie je jasné, kam Sárin príbeh smeruje, pretože režiséri načrtnú viacero tematických liniek, no zároveň sofistikovaných slepých uličiek. Dej sa tak tunelovo neuberá jedným smerom, ale akoby si „za jazdy“ vyberal tú správnu cestu. Hlavný motív autori totiž spočiatku umne ukryli a jeho hľadanie sa v úvodzovkách stáva neznámou, ako hľadanie vraha v žánri krížovkárskej detektívky.

V jednu chvíľu to tak vyzerá, že si snímka vezme do hľadáčiku problematiku maskulínneho prostredia silového rezortu a úlohy ženy v ňom. Dej ale okolo tejto témy ladne prekorčuľuje a chytá sa samoty a naratívu nalinajkovanej spoločnosti a schematickosti vzťahov. Sára je akýmsi outsiderom, v práci aj v rodine a na srdci ju ťaží bôľ, ktorý v náznakoch vo veľkej miere stojí aj za rozpadom jej predošlých vzťahov.

Do oka jej padne Martin a napokon sa zdá, že Nikto ma nemá rád bude zaujímavou vzťahovou drámou, no režiséri opäť posunú očakávania a mantinely žánru. Napriek úvodnej tematickej rozvetvenosti sa film postupne pevne chopí leitmotívu a nepustí sa ho. Snímka tak sleduje okolnosti vzniku vzťahu dvojice protagonistov, ktorých kvária kostlivci v skrini, ktorí sa postupne transformujú na elementárne neduhy spoločnosti, ako predsudky a ľudská zloba.

Proti všetkým

Nová česko-slovenská dráma je atypickou vzťahovkou, ktorá sa vyvíja v čase a priestore. Namiesto mačkopsa je ale dávkovanie témy sofistikovanou hrou autorov. Motorom snímky sa stáva inakosť, vyčnievanie z davu, ale najmä hľadanie šťastia v nešťastne schematickej spoločnosti. Sára a Martin tak nezápasia so vzťahom a jeden s druhým, ale so samotnou spoločnosťou a umelými očakávaniami okolia.

Autori tak ukazujú krásu lásky, no zároveň desivé reakcie okolia, ak sa nejedná o lásku podľa ich gusta a parametrov. Kazda s Weinrebom nešokujú explicitnou brutalitou či šialenou melodrámou. Režiséri až s presnosťou chirurga vedia hrdinku raniť stručnou sekundovou replikou, ktorá narobí väčšiu spúšť ako rana do hlavy. Nikto ma nemá rád je o slobode, ale aj o odvahe byť s človekom, ktorého milujete, nie s človekom, ktorý k vám najideálnejšie pasuje podľa šablóny spoločenskej normy.

Okrem témy je druhou stranou tej istej mince aj formálna stránka. Režiséri sa neboja experimentovať a podobne ako hlavná hrdinka majú odvahu plávať proti prúdu spoločenských konvencií a filmových poučiek. Obzvlášť sympatickým je, že autori neberú diváka ako konzumenta audiovizuálneho produktu vzdialeného za pomysleným horizontom plátna či obrazovky, ale ako partnera. Publikum tak režiséri nechávajú premýšľať a spájať si načrtnuté súvislosti. Divák tak nie je len príveskom, ale vďaka šanci spojiť dva konce reťaze, sa stáva užitočným a o to viac empatickým s obrazmi na plátne.

Vzťah medzi Sárou a Martinom nie je čiernobielo prestretý na striebornom podnose ale graduje, vyvíja sa a šokuje. Šokujúcim ale nenazývam jeden z hlavných dejových zvratov, šokujúcou je forma, v ktorej sa autori neboja myslieť nekonvenčne a bez okolkov pritlačiť na pílu. Expozícia vzťahu Sáry a Martina je až groteskne dojímavá a patrí medzi to najoriginálnejšie čo sa vo vzťahovkách za posledné roky objavilo v kino distribúcii.

Novinka dvojice Kazda-Weinreb je zjavom úvodnej novoročnej sezóny. Napriek veľkým hráčom, ktorí si na svetovej úrovni v roku 2025 brúsia zuby na divácke a kritické ovácie, československé želiezko v ohni vykročilo správnym smerom.

Film tak skóruje nielen vo formálnej rovine, ale najmä výberom a citlivým uchopením dôležitej témy. Tvorcovia tak odkazujú, že norma a defektnosť sú len prázdne pojmy a umelé produkty doby a času. Nikto ma nemá rád časť obyvateľstva môže štvať a iritovať, no na konci dňa je kľúčovým, že sa problematike venuje pozornosť a z tabu sa stáva relevantná téma debaty.

Nikto ma nemá rád (ČR/SR, 2024, 105 min.)
Réžia: Petr Kazda a Tomáš Weinreb. Scenár: Petr Kazda a Tomáš Weinreb. Hrajú: Rebeka Poláková, Mantas Zemleckas, Hana Vágnerová, Taťjana Medvecká, Barbora Bobulová ...