POKLAD (POKLAD)

Rudolf Havlík natočil za desať rokov desať filmov a postupne nadobúdate pocit, že jeho tempo práce sa čoraz zrýchľuje. Horšie je to však s kvalitou – zatiaľ čo Rozprávky pre Emu a Po čom muži túžia možno brať ako relatívne dobré žánrové kúsky (hoci tlačia na pílu občas už moc) a jeho Bábovky sú pre mňa doterajší highlight, jeho aktuálna tvorba už naráža na prísnejšie kritéria kvality. Spoločným menovateľom posledných filmov začína byť kopírovanie iných ideí (Prezidentka či Ostrov, zdravia americké bijáky) a Franta mimozemšťan to vo februári zaklincoval ako potenciálny kandidát na shit roka a nepozerateľnú paródiu.

Poklad sa na prvý pohľad javí ako dvojka Ostrova. Aha, Jirka Langmajer zase v cudzine, motá sa po pláži v exotike a niečo rieši s mladšou ženou. Musíte načrieť hlbšie do scenára, aby ste našli rozdiely: Veronika Khek Kubařová hrá Langmajerovu dcéru a je to skvelá kuchárka na prahu vyhorenia. Listy od tatka prestala čítať dávno, spája ich akurát smrť mamy (netušíme aká) a sú riadne odcudzení. Lenže raz si Julie povie dosť a cestuje na opačný koniec sveta, aby našla otca. Karel túži objaviť obrovský poklad, ktorý prevážala portugalská loď v 16. storočí niekde z dnešného Bali do Európy. On zaručene vie, kde sa nachádza (či aspoň ďalšia indícia kde ho hľadať) a od dcéry by potreboval peniaze na financovanie expedície. Tá rýchlo prekukne tento plán, ale napokon sa podvolí, aby zamakala na ich vzťahu a preladila na iný spôsob života.

Pár našincov pred projekciou jasne tvrdilo, že Poklad nie je žiadna romantika a la Ostrov, ale chce byť skôr dobrodružstvom v štýle Indiana Jones (alebo aspoň Uncharted). Nie je to márne prirovnanie, hoci od Jirku Langmajera budeme ťažko čakať nezameniteľné charizma dobrodruha – skôr je to unavený chlapík žijúci svoj sen a hoci sa mu miestami rozpadá pod rukami či dostáva na hubu, dokážeme sa aj stotožniť s tým, čo robí. Azda už menej chápete šikovných mladých ľudí v jeho okolí, ktorí ledva žijú na istom leveli, ale spája ich to mystérium a snaha o veľké odhalenie.

Fakt je, že kto sa teší na poriadne dobrodružstvo, bude musieť čakať aj pol filmu. Prvá je expozíciou pred hľadaním a sústredí sa skôr na pošramotený vzťah a občas hrabanie v minulosti. Nie je to úplne nuda, ale na toľké minúty sa vo filme deje málo. Môžete sa sústrediť na vzťah otca a dcéry, pokukovať po vedľajších postavách, ale to je všetko. Keď sa začnú črtať prvé indície a skupina už celistvo pôsobí a maká na objavoch, film naberie určité grády.

Lenže ak čakáte, že sa dostanete na nejaké nezabudnuteľné miesta, kde budú hrdinova riešiť nejaké zapeklité puzzle ako v priemernej videohre, tam sa skôr dočkáme nových odkazov. Vo filme relatívne funguje presun z bodu A do B, potom do C či na destináciu D. Nie sú tam síce úžasné objavy či chvíle, ale drží vás v napätí. To je určite fajn, dobre to ubieha, ale keď sa spätne obzriete, čo vlastne postavy rozkľúčovali a aké výsledky im to prinieslo, je to taký akceptovateľný postup, ale nič úžasné.

Vrchol filmu príde v závere – tento film má akoby dva konce, akoby sa nevedel rozhodnúť, do ktorej roviny spadnúť. Má byť viac drámou a poriadne to vo finiši vygradovať? Nuž, bola by to veľká ťažoba pre Juliu, ale azda aj dobrá katarzia. Alebo treba finále skôr odľahčiť a dávať ďalšie šance? Osobne by sa mi viac pozdával prvý koniec, ale masové publikum si skôr užije asi ten druhý – ak si nepoviete, že je to vlastne lacný trik a blbosť.

Práve záverečná ambivalencia vlastne vadí natoľko, že filmu dávam nižšie hodnotenie ako Ostrovu. Aj toho mystéria sme si mohli užiť viac – už keď sa autori vydali na Bali, mohli nám ukázať viac exotiky a zabaliť ju do napínavejšieho príbehu. Na jedno pozretie neurazí, neunudí – ale potenciál bol vyšší.

Poklad (ČR, 2024, 100 min.)
Réžia: Rudolf Havlík. Scenár: Rudolf Havlík. Hrajú: Veronika Khek Kubařová, Jiří Langmajer, Petra Bučková, Marie Kateřina Fialová, Tadeáš Moravec ...