STAR TREK: SECTION 31

Tak sme sa po 9 rokoch konečne dočkali nového Star Trek filmu, akurát nie takého, ktorý by diváci chceli. Dokonca by sa dalo povedať, že to je film, o ktorom ani veľká časť divákov nevie. Žiadne veľké kinopremiéry sa nekonajú, akurát nasadenie do ponuky streamovacích platforiem, pričom ani to nebolo globálne. Smrdí vám z toho problém? Je to tak. Star Trek: Sekcia 31 neviem, čím chce byť. Ale jednoznačne ukazuje, čím nie je – Star Trekom.

Toto je jeden z tých filmov, kde by bolo najlepšie si nakresliť, o čom to vlastne je, kto tam je a kedy sa to odohráva. Seriál Discovery počas piatich sérií tak skákal chronológiou známej značky, že je už jednoduché sa v tom stratiť. A neskákal len časom, ale aj vesmírmi, keďže si odskočil do takzvaného zrkadlového vesmíru, ktorý je obráteným obrazom toho nášho – kto je tu dobrý, tam je zlý a naopak. Práve odtiaľ pochádza krvilačná vladárka Philippa Georgiou v podaní Michelle Yeoh, ktorá na palube lode Dsicovery v našom vesmíre opäť objavila svoju ľudskosť, išla do budúcnosti, do zrkadlového vesmíru, naspäť do hlavného a zase do minulosti.

No a práve tam sa odohráva ťažisková časť deja tohto filmu. Teda v akejsi stratenej dobe po konci Kirka, ale ešte dlho pred Picardom. Samozrejme, nesmú chýbať obligátne flashbacky do mladosti obľúbenej tyranky, ktoré chcú ponúknuť introspektívu do toho, čo ju poháňa, ale namiesto nejakých hlbších nominácií tu dostávate útržky prezentujúce dystopickú budúcnosť ako miesto, kde sa o miesto vládcu konajú hry o život. Mirror Universe je prvok, ktorý je súčasťou Star Treku od roku 1967 a za tú dobu sme z neho videli pomerne dosť. Ale teda takto chaoticky a zle to spracované nebolo ešte nikdy.

Našťastie sa tam veľa z deja neodohráva. Nanešťastie to v primárnom vesmíre nie je o nič lepšie. Po krátkej a nezmyselnej expozícii sa skupina veľmi nepravdepodobných hrdinov spája s Philippou, aby zachránili kvadrant pred vyhladením neskutočne mocnej zbrane. Je tu snaha napodobniť mnoho známych žánroviek, od Dannyho parťákov až po Strážcov galaxie, ale naozaj to nejde. Takí Philippiny parťáci z chránenej dielne.

Celkovo šestica postáv vtrhne na scénu a scenáristi automaticky spoliehajú na to, že si ich obľúbite. Len tak. Bez bližšej charakterizácie, bez motivácie, bez sympatických hereckých výkonov. Tu je meno, tu je funkcia a ide sa do akcie. Poznám televízne reklamy, ktoré majú lepšiu hĺbku svojich postáv. Takže je vám aj veľmi skoro úplne ukradnuté, čo sa komu stane. Niekto zomrie, niekto prežije, niekto zradí a vy pri tom premýšľate nad tým, či to fakt dopozeráte až do konca. Videli ste známky vo svete, videli ste hodnotenia ľudí, videli ste nie práve najlepšiu Discovery, ale fakt to môže byť až také zlé? Môže.

A Sekcia 31? Je to tajná organizácia v rámci Federácie, ktorá prichádza na scénu vtedy, keď treba spáchať nejaký zločin proti ľudskosti či politickú vraždu. Ale tu? Tu nie. Tu je to banda neschopných agentov, ktorí by nedokázali ani úspešne odprevadiť deti do školy. Ani to len neskúšajte porovnávať s tým, čo poznáte zo starších seriálov. Rozkaz znel jasne – vytvoriť pestrú zostavu rôznorodých postáv s unikátnymi schopnosťami s komickým iskrením medzi nimi. Akurát nič z toho nefunguje.

Dej je predvídateľný a dlho vopred ľahko čitateľný. Nie je tu moment, ktorý by ste neočakávali. Zvraty? Sú, ale samoúčelné, plytké a vidíte ich dlho vopred. Takže sa stále ďalej míňajú dôvody, kvôli ktorým by ste mali v pozeraní pokračovať. Keď už nič iné, aj keď boli niektoré Star Trek filmy dejovo slabšie, bol to aspoň zážitok zo sledovania. Ale tu nie. Bije sa tu toho príliš veľa bez ladu a skladu.

Star Trek bol vždy veľmi vizuálny, kde malo všetko svoje miesto. Lode, uniformy, masky – to všetko sú veci, ktoré mali ponúknuť hlbšiu charakteristiku postáv či celých rás. Aj v tých slabších filmoch. Ale tu len niekto zobral vrece rôznych nápadov a vysypal ho pred kameru, pričom to len následne doplnil digitálnym bordelom. Niektoré kostýmy sú vyslovene na smiech. Jeden kyborg vám tu na povrch prinavráti (zlé) spomienky na Spy Kids. Dokonca by som povedal, že aj ten priebeh jednej chabej vesmírnej bitky som už niekde videl predtým. Kulisy tiež nemajú logické opodstatnenie a sú neuveriteľne gýčovité. Vizuálne to vlastne nemá takmer nič spoločné so Star Trekom, dizajn lodí aj všetkého je úplne odlišný.

Celé je to vlastne jeden obrovský patetický gýč, ktorý sa tvári veľmi vážne, ale vy pri jeho sledovaní len prevraciate očami a pýtate sa sami seba, či sa to naozaj deje. O to horšie, ak Star Trek poznáte, lebo viete, že tvorcovia filmu ho nepoznajú. Len si vybrali mená, názvy, prvky, zamiešali a hodili na obrazovku. Tak tu napríklad nájdete postavu, ktorá tu z časového hľadiska v takomto veku nemá čo robiť. Ale Osunsanmi a Sweeny boli na seba určite veľmi hrdí za tieto „memberberries“.

Naozaj klobúk dole pred Michelle Yeoh, s akou gráciou a vážnosťou dokáže hrať v takomto braku a vlastne je jediná, ktorá to aspoň trochu drží nad úrovňou Asylum produkcie a iných filmových tragédií. A zároveň je jediná, ktorá si ten film užíva, lebo má svoju postavu fakt rada. Žiadneho diváka na svete to nebude baviť tak ako ju. Je tu naozaj dobrá, má pár fajn bojových scén a aj tie patetické vážne momenty vďaka nej nie sú úplne na smiech. O zvyšku obsadenia veľmi nemá cenu sa baviť.

Na záver filmu vidíte, že je vytvorený na motívy diela Gena Roddenberryho a vtedy si uvedomíte, že toto naozaj chcel byť Star Trek. Dovtedy tu nie je nič, čo by to vlastne ako také hovorilo. Akurát sa Roddenberry v hrobe obracia. Nestáva sa často, aby niekto až takto nepochopil značku. A aj keď je tu otvorený priestor pre pokračovanie či seriál, som rád, že spätná väzba dáva dostatočne hlasno najavo, že o niečo takto zlé jednoducho nie je záujem.

Star Trek: Section 31 (USA, 2025, 95 min.)
Réžia: Olatunde Osunsanmi. Scenár: Craig Sweeny, Bo Yeon Kim, Erika Lippoldt. Hrajú: Michelle Yeoh, Omari Hardwick, Sam Richardson, Robert Kazinsky, Kacey Rohl, Sven Ruygrok ...