AMÉLIA Z MONTMARTRU

Naozaj veľmi som sa tešil na premiéru francúzskeho filmu s distribučným názvom Amélia z Montmartru a môžem vám napísať, že pocity, ktoré sa mi preháňali hlavou pri jeho sledovaní, sú len ťažko opísateľné. Ale kedže práve čítate filmovú recenziu pokúsim sa ich preniesť na obrazovku vášho počítača. 

Amélia Poulain (Audrey Tautou) mala neopakovateľné detstvo. Najprv prišla o svoju červenú rybičku (trpela sebevražednými sklonmi) a hneď na to prišla o svoju matku, na ktorú padla podobne zúfalá sebevražedkyna. Z jej otca Raphaela sa stal chorobný pestovateľ záhradnej skalky. Amélia ale rástla ako z vody a z malého dievčatka, ktoré podľa otca doktora trpelo srdečnou vadou (pravda je ale taká, že pri pravideľných prehliadkach sa vždy tak rozrušila, že sa jej prudko rozbúchalo srdiečko) vyrástla čierno oká čašníčka s prácou v kaviarni Deux Moulins v Montmartru. Viete čo taká neprehliadnuteľná čašníčka miluje? Rada hádže žabky, ponára ruku do vreca s obilím a hlavne sleduje ľudí. Jedného dňa sa ale stane niečo nečakané. Presne v deň, keď zahynula princezná Diana, sa podarí Amélii nájsť v malú krabičku so zaujímavým obsahom. Rozhodne sa vypátrať jej majiteľa a anonymnou cestou mu vrátiť už dávno zabudnutý poklad. Od toho dňa sa Amélia rozhodne pomáhať všetkým dobrým ľuďom. Svojho melancholického otca zmení pomocou záhradného trpaslíka, ktorého pošle na cestu okolo sveta, pomôže aj svojmu "sklenenému" susedovi, či priateľke z trafiky, ktorá sa márne pokúša nájsť toho pravého. Pri tej všetkej rozdanej láske, ale zabúda na seba a na svoje city. Práve v okamihu, keď to najviac potrebuje spoznáva zvláštneho mladíka Nina (Mathieu Kassovitz) do ktorého sa zamiluje. Vrana k vrane sadá a Améliu vôbec neodradí, že tajomný Nino pracuje v pokladni sex shopu, prilepšuje si ako strašidlo v zábavnom parku a najviac zo všetkého obľubuje zbieranie nepodarených fotografií z fotoautomatov. Ako to dopadlo, vám samozrejme neprezradím...