QUARTÉTTO

Aký šok! Ďalší slovenský film! Ak to takto pôjde ďalej, nebudeme ich ani stíhať pozerať. Ako je to však s kvalitou? Režisérsky debut Laury Sivákovej je v tomto ohľade celkom typický...

Silvia, Kristína a Viera sú tri dospelé, samostatné sestry, ktoré sa jedného dňa dozvedia, že ich mama zomiera na rakovinu. Každá s nich má s mamou nevyriešené problémy a celé roky sa s ňou nerozprávali viac než bolo nevyhnutné. Blízkosť smrti si však postupne vynucuje konfrontáciu, pri ktorej vychádza najavo komplikovaná história jednej rodiny...

Mojim kritériom na dobrý slovenský film je to, aby som pri pozeraní nemusel myslieť na to, že je slovenský. Týmto testom Quartétto neprešlo, ale zhovievavosť, ktorú som mu musel dopriať, je pochopiteľná. Z celého výsledku cítiť extrémne nízky rozpočet, ktorý sa podpísal na všetkom od scenára (pripomínajúceho skôr divadelnú hru) až po obrazové spracovanie (natáčalo sa digitálnou kamerou s príliš nízkym rozlíšením; mnohé inak pekné zábery tým trpia).

Snímke sa však nedajú uprieť vysoké ambície - azda až príliš vysoké. Autorka scenára si vybrala mimoriadne náročnú tému, o ktorej evidentne niečo vie a niečo chce povedať. Pointa príbehu sa však rodí tak ťažkopádne a komplikovane, že pri záverečných titulkoch som celkom nevedel, čo si mám vlastne z kina odniesť. Pocit márnosti z toho, akí sme pominuteľní? Či z toho, akí sme rozporuplní? Alebo odhodlanie byť menej rozporuplný? Iste, závisí to na mne, ale zaujíma ma aj zámer tvorcu a ten je v prípade Quartétta taký nejednoznačný, že osloví oveľa užšiu skupinu divákov, než by mohol.

Keďže ide o komorný príbeh, celkový dojem sa do veľkej miery odvíja od hereckých výkonov a tie sú, bohužiaľ, nevyrovnané. Matku Vilmu predstavuje Klára Dubovicová - jej postava je nesympatická, komplikovaná osoba, no jej rôznym tváram chýba akýsi zjednocujúci charakter. Neznáma Lenka Fillnerová-Robaye hrá Silviu možno trošku jednostranne a občas pôsobí, ako by si bola príliš vedomá kamery. Kristínu Diany Mórovej ťažko posúdiť. Jej postava má mať na sebe masku, no nástojčivá túžba po láske, ktorá spod nej má trčať, je jednoducho málo nástojčivá. Na druhej strane Viera v podaní Zuzany Mauréry je maximálne presvedčivá a plastická, bez zbytočných afektov - jej výkon sa dá skutočne vychutnať. Peter Bebjak postave Silviinho priateľa Nora ani veľmi nepomohol, ani neublížil - je to taký vedľajší výkon.

Ako som už spomenul, na natočenie filmu bola použitá digitálna technológia jednej veľkej (naozaj veľkej) japonskej firmy. Nedá sa však povedať, že by si daná firma spravila bohvieakú reklamu. Šikmé hrany boli neodpustiteľne zubaté, a keďže sa dej odohráva v dome plnom starého nábytku s delenými oknami, nešlo zďaleka o okrajový problém. Za každou kamerou však v prvom rade stojí človek, a ten má okrem  svetelnej citlivosti aj citlivosť estetickú - v tomto prípade dosť dobrú. Hudba Petra Grolla vytvára nostalgickú až temnú atmosféru a vhodne dopĺňa dej - niektoré motívy sa však opakovali priveľakrát (opäť rozpočet?) a mne osobne miestami príliš pripomínali pomaly už opočúvaného, aj keď výborného Godára.

Súčasný slovenský film napreduje systémom "dva kroky vpred, krok vzad". Po dvoch krokoch vpred, za ktoré považujem Kruté radosti, je Quartétto akýmsi neistým úkrokom doľava :-). V sále, kde som toto dielko videl, boli dokopy štyria diváci, a to je nezaslúžene málo. Dúfajme, že na ďalší projekt zoženie pán Biermann viac peňazí...

Quartétto (SR/ČR, 2002, 90 min.)
Réžia: Laura Siváková. Scenár: Laura Siváková. Kamera: Tomáš Juríček. Hudba: Peter Groll. Hrajú: Klára Dubovicová, Diana Mórová, Zuzana Mauréry, Lenka Fillnerová-Robyae, Peter Bebjak, Ján Króner.