TERMINÁTOR 3: VZBURA STROJOV

Dejová schéma tretieho Terminátora je vo svojich základoch prakticky totožná s fabulou druhého dielu. Hlavný hrdina príbehu John Connor (Nick Stahl) je o desať rokov starší a po všetkom čo zažil (roboty sa už raz snažili o to, aby sa vôbec nenarodil a o pár rokov neskôr ho ako tínedžera, chceli poslať na onen svet znova) sa ani nedá diviť, že žije samotárskym životom, ďaleko od civilizácie. Nepoužíva kreditnú kartu, mobilný telefón, nemá zamestnanie, priateľov - všade totiž hrozí, že by ho mohli vystopovať plechoví zabijaci Skynetu. Napriek tomu, ale "scenáristickému" osudu neunikne a hneď po náhodnom zoznámení s mladou veterinárkou Kate Brewsterovou (Claire Danes), si s ním chce potykať aj sympatická Terminatrix (ten Matrix musí byť všade), ktorá bola vyslaná z budúcnosti, aby konečne dokončila to, čo menej výkonný model T-1000 začal. Invenčnosť scenáristov ale nemá medze, a do príbehu sa okrem zlého terminátora vracia aj terminátor dobrý v podaní upgradovaného T-800 (Arnold Schwarzenegger). K tomu všetkému sa práve v tento deň plánuje spustenie celosvetovej ochrannej siete SkyNet. Myslím, že je vám asi jasné, čo vás bude nasledujúcich niečo vyše 100 minút čakať. Pýtate sa prečo sa to všetko vlastne deje, prečo sa znova vrátili T-plecháči? Vraj súdny deň, ktorý sa Connorovi pred desiatimi rokmi podarilo odvrátiť je v skutočnosti neodvrátiteľný, a bol tak vlastne len oddialený. Zaujímavé, že? 

Pôvodným režisérom tretieho Terminátora mal byť Ang Lee (Tiger a Drak), ktorý ale dal prednosť filmovej adaptácii komiksu Hulk a ponuky sa vzdal. Žreb tak padol na nie veľmi skúseného Jonathana Mostowa, tvorcu aj u nás známej akčnej ponorkovej drámy U-571. Jednoduchý, priamočiari, nezmyslami preplnený scenár dvojice autorov Johna D. Brancata a Michaela Ferrisa, tak začal naberať skutočné remeselné kontúry. Mostow vedel a určite aj vie, že nie je žiadny Cameron a aj keby bol, natočiť dobrý žánrový film podľa schváleného scenáru, by sa mu asi rovnako nepodarilo. U Mostowa jednoznačne absentuje nápaditosť, snaha o obohatenie akčného filmu niečím zaujímavým, zapamätateľným, cit pre akciu a budovanie atmosféry. Dokáže držať rytmus a rýchlu gradáciu deja, ale to ma nezbavilo pocitu, že sledujem odfláknutý, presne nalinkovaný a vo svojej podstate veľmi prázdny film, na ktorý si o pár dní ani nespomeniem. Snaha o komickú parodizáciu Terminátora 2, je len dôsledkom Mostowho zmierenia sa so skutočnosťou, že film to bude blbý, ale aspoň občas pomrkám na diváka (nasadenie elvisovských okuliarov, Povedz to mojej ruke a pod...). Pripúšťam, že ani jeden z použitých "vtipov" nebol suterénneho charakteru, ale smiať sa budete asi len veľmi málo.

Osobitou parketou sú efekty a niekoľko akčných scén, ktoré bohužiaľ tvoria celý film a nebyť ich, nebolo by už vôbec na čo pozerať. Pri tak veľkom rozpočte sa dalo očakávať, že borci z ILM prinesú niečo nové. Nielen že nič nové nepriniesli, ale mal som pocit, ako keby spravili krok vzad. Nepochopiteľné sú pre mňa aj hrozne zle zvládnuté kľúčovania pozadia (prakticky všetky scény v autách), čo beriem v dnešnej dobe ako výsmech platiaceho diváka, ktorý za svoje peniaze očakáva určitú kvalitu. Vďaka výbornej a presnej kamere Dona Burgesa (Spiderman, Kontakt) sa Mostowovi podarilo celkom slušne natočiť najdrahšiu pasáž z filmu - naháňačku, kde T-X nasadne do toho najväčšieho a najmenej vhodného auta (a to je vraj inteligentnejšia ako starý model T-850) a nezmyslene zničí polovicu mesta. Za zmienku ešte stojí forma boja terminátorov na pánskom záchode medzi pisoármi. Celkovo ale netuším, kam sa podelo uvádzaných 170 miliónov dolárov.