6.0

Filmová recenzia

Dokumentárne filmy spravidla nevyvolajú takú vlnu záujmu ako veľkolepé hrané snímky, no výnimka potvrdzuje pravidlo a takouto výnimkou je aj kontroverzný Bowling for Columbine. Napriek tomu (alebo možno práve preto - veď ľud USA je národom sebakritickým, otvoreným), že tvrdo útočí na americké zákony, kultúru i mentalitu a režisér Michael Moore si dokonca dovolil niekoľko až vulgárnych výrokov na adresu prezidenta Georga Busha, film získal Oscara aj Cézara. Otázkou však ostáva, či ocenenia skutočne nedostal iba preto, lebo je škandalózny. Nepochybne sa zaoberá zaujímavou témou, odhaľuje niekoľko šokujúcich faktov, z dokumentárneho hľadiska je vynikajúco spracovaný... Michael Moore však s faktami narába nepresne, skresľuje ich, jednoducho, výsledným efektom je demagogický paškvil. Dokonca som kdesi čítala (článok v Mladej fronte z 22.03.2003 - poz. redakcie), že čísla o ekonomike USA, ktoré v snímke použil sú úplne nepravdivé. Nuž, ale hospodárenie nie je mojou silnou stránkou, o tomto polemizovať nejdem. Stačia mi však aj ostatné jeho tvrdenia na to, aby som vedela, že z publicistického hľadiska film priveľkú hodnotu nemá.

Napriek viacerým úskaliam však snímka rozhodne stojí za to, aby ste si ju pozreli. Divák sa totiž dozvie viaceré skutočnosti, o ktorých pravdepodobne nemal ani tušenia, treba k nim však pristupovať s oddýchnutou mysľou. Inak sa ľahko môže stať, že Michaelovi Moorovi skočíte na jeho demagógiu.

Rozmeňme to teda na drobné. Východzím bodom snímky je skutočná tragédia, ktorá sa stala v mestečku Columbine. Dvaja tamojší študenti teenagerského veku jedného dňa prišli do školy so zbraňami v ruke a nik nevie prečo s nenávisťou postreľali čo im pod ruky prišlo. Výsledok: trinásť mŕvych a desiatky tragicky poznačených životov. V Bowling for Columbine teda spolu s režisérom zájdeme priamo na miesto tragédie, poskytne nám i amatérske filmové a zvukové zábery nakrútené priamo v čase vrážd, ale aj rozhovory s tými šťastlivcami, ktorí ju viac či menej poznačení prežili. No a táto tragédia primäla Michaela Moora k zamysleniu sa. Dokument upozorňuje na benevolentné americké zákony týkajúce sa držania zbraní, v USA sa môže vlastníkom pištole alebo pušky stať naozaj kde-kto. Nasledujú šokujúce čísla. Kým v Európe, kde ale tak ľahko k zbrani neprídete, umrie ich následkom ročne iba zopár ľudí, v Amerike je ich vyše jedenásť tisíc. Zaujímavejšie je preto porovanie s Kanadou. Aj tu je totiž číslo niekoľkonásobne nižšie, napriek tomu, že kanadské zákony sú s americkými porovnateľné. Moore si teda kladie otázky a hľadá vinníkov. Je to v legislatíve? Alebo za to môže história a z nej vyplývajúca mentalita Američanov, ktorí nový svet dobili práve zbraňami? Prípadne sú na vine každovečerné správy, oveľa krvavejšie ako v Kanade? Či nebodaj filmy plné násilia? Tie sa však premietajú všade na svete. Je však možné, že vinníkom je spevák Marilyn Manson... Presne toto je najväčší problém filmu. Ak by ostal v rovine nezodpovedaných otázok, bolo by to fajn, no Moore nám poskytuje stupídne odpovede. Načrtol totiž problém, ba čo viac, celú škálu problémov, ktoré by odborníci - od sociológov, psychológov, po politológov - skúmali dlhé roky a k uspokojivému výsledku by napriek tomu asi nedospeli, Michael Moore, sťaby geniálny vševed našiel vinníkov, všetko by vedel vyriešiť a nezmyselné zabíjania zastaviť.

Asi do polovice filmu máte pocit, že ide o naozaj skvelý a zaujímavo spracovaný dokument. V rýchlom slede, sa striedajú reportážne zábery s rozhovormi, potom prestrih na kreslenú scénku od autorov South Parku poskytujúcu nadnesený vtipný pohľad na históriu USA a podobne. Ani chvíľu sa nenudíte. Nenudíte sa ani neskôr, ak ste premýšľajúci tvor, začnete sa totiž rozčuľovať. K mimoriadne trapným zlomom patrí napríklad situácia, keď Moore vezme dve obete tragédie v Columbine, chlapcov, z ktorých jeden ostal ochrnutý a spoločne navštívia K-mart. Že prečo? Jedným z hlavných vinníkov masakry je totiž podľa Moora, aj vedenie tohto obchodného komplexu. Dvaja mladiství vrahovia práve tu nakúpili náboje do svojich zbraní. Nuž teda don quichotské trio - Moore a dve obete - demonštratívne žiadajú zákaz predaja nábojov. Pre dosiahnutie cieľa sú ochotní pred obchodným domom stáť niekoľko hodín s kamerami za chrbtom. Áno, napokon sa im to podarí. Hovorkyňa firmy im slávnostne oznamuje, že K-mart predaj munície v najbližších dňoch zastaví. Divákovi je neuveriteľne trapne a pýta sa: je to skutočne výhra? Podobné pocity zažijete v momente, keď režisér, už sám, bez sprievodu, navštívi s kamerou predsedu americkej Národnej streleckej asociácie Charltona Hestona (slávneho amerického herca a hlavného predstaviteľa Ben-Hura). Treba dodať, že ide o skutočne nesympatického človeka, avšak už ťažko možno súhlasiť s tým, že práve on je vinníkom zasa inej tragédie, pri ktorej bolo zastrelené malé dievčatko. Ako memento má azda naňho i na nás zapôsobiť záber, keď Moore necháva pri odchode fotku mŕtveho dievčatka pri dverách jeho domu.

Podobných kontroverzností je vo filme Bowling for Columbine neúrekom. Podľa toho, čo o Michaelovi Moorovi viem, mám dojem, že ide o pozéra, ktorý sa rád stavia do role disidenta, nekonvenčného umelca, človeka, ktorý si ide za svojim cieľom bez ohľadu na následky. Možno sa mýlim, no usudzujem, že si túto ťažkú tému predsalen vybral práve preto, aby zarobil. Zaslúži si totiž oveľa objektívnejšiu a komplexnejšiu analýzu.

Bowling for Columbine (USA, 2002, 120 min.)
Réžia: Michael Moore. Scenár: Michael Moore. Kamera: Brian Danitz, Ed Kukla, Michael McDonough. Hudba: Jeff Gibbs, Bob Golden. Hrajú: Michael Moore, Marilyn Manson, Matt Stone, Charlton Heston.