POROTA |
POROTA |
Dvanásť členov poroty zasadlo na svoje miesta, aby posúdili prípad vdovy, ktorej manžel bol zavraždený mužom, vyhodeným z práce. Vdova ale nežaluje vraha (ani nemôže, pretože spáchal samovraždu), ale rovno zbrojársky priemysel. To je veľké sústo a preto si najala odborníka Wendella Rohra (Dustin Hoffman). Zbrojárska firma si nemôže dovoliť prehru a proces zverila konzultantovi Wendell Rohr (Gene Hackman), ktorý neprehráva. Jeden z členov poroty Nick Easter (John Cusack) má svoj plán a z vonku mu ho pomáha uskutočniť Marlee (Rachel Weisz).
V inteligentnom thrilleri Porota - však veľmi rýchlo prestane ísť o to, na koho strane je pravda. Napriek druhému dodatku som celkom nechápal prečo kvôli jednému incidentu žaluje vdova celý zbrojársky priemysel, aj keď som ako divák bol na jej strane a na jej strane je aj slepá spravodlivosť . Ale v tomto procese ide o peniaze. A zrovna nie o malú čiastku.
Po doslova zbesilom úvode, pri ktorom je sú divákovi servírované základné informácie sa film dostane do roviny, kde každý chvílku ťahá pílku a zrazu nie sú dôležité úvodné predslovy, dôkazy, svedkovia či záverečné slová žalobcu a obhajcu. Stranu žalobcu aj obhajcu zastupujú osoby, ktoré sú vo svojom obore jednotkami s dlhoročnými skúsenosťami a len tak niečo ich neprekvapí. Až na porotcu číslo deväť, ktorý dokáže záverečný verdikt prikloniť na stranu toho, kto zaplatí viac.
Divák nemá čas s niekým sympatizovať, a ani na to nedostane priestor, takže musí prijať film ako hru. Hru, v ktorej sú na prvom mieste herci. Mám veľmi rád filmy, kde na plátne herci hrajú, že hrajú niečo pre niekoho druhého, čím vzniká (opäť) zaujímavá hra. V tomto je majstrom John Cusack. Od prvotného nechcenia zúcastniť sa súdu, cez hru, v ktorej môže vyhrať 1000 dolárov až po finále medzi porotcami. Takže by sa vlastne dalo povedať, že sedíte na trinástom mieste medzi porotcami. Akurát máte celkovejší nadhlad nad ostatnými. Dustin Hoffman obohatil svoju postavu charizmou rovnako ako Gene Hackman, ktorý má už s Grishamovkými postavami bohaté skúsenosti (Firma, Cela). Zaujímavý život vdýchla svojej postave Rachel Weisz. Bez problémov sa jej darí hrať "na druhú" obavy a silnú ženu zároveň.
Gigantický podiel na celkovom vyznení nesie kamera v rukách Roberta Elswita. Práca s rozostreným detailom, s rýchlym zaostrovaním v akčných scénach, dynamika v súdnej sieni, detaily pri tajnom natáčaní. Pán Elswit má za sebou kameramanské skvosty ako Opití láskou (Punch-Drunk Love), Magnolia či 8MM. Silná musela byť aj režisérska ruka Garyho Fledera (Čo robiť v Denveri, keďclovek nežije, Nehovor ani slovo), ktorý si kameramana nevybral náhodou. Spoločne pracovali na nie celkom vydarenom sci-fi thrilleri Impostor: Živá zbraň. Teraz mali v rukách lákavý námet z pera Johna Grishama.
V knižke jedného z najžiadanejších autorov Johna Grishama z roku 1990, podľa ktorej vznikol scenár pre tento film, nie je o zbrojárenskom, ale o tabakovom priemysle, lenže film o veľkej tabakovej firme mal názov Dymová clona (The Insider).
Jediné, čo by som mohol filmu vytknúť je Americký koniec. Jasné, že dobro muselo zvítaziť, ale prečo tam musel byť záber na deti na ihrisku? Tomu záberu chýbala už len vlajka. Na druhej strane to nebolo také patetické ako záver Posledného samuraja. Druhou vecou, ktorú však nemôžem nikomu vytýkat je rýchlosť filmu, čo si odniesli titulky. Tým divákom - nedisponujúcim aktívnou angličtinou - odporúčam precvičiť si zrak. Nedoporučujem však titulky ignorovať aj keď sa na plátne deje niečo zaujímavého. Alebo je tu ešte možnosť, ísť na film znova. Myslím, že nebudete ľutovať.
Runaway Jury (USA, 2003, 127 min.)
Réžia: Gary Fleder. Scenár: Brian Koppelman a David Levien, Rick Cleveland, Matthew Chapman. Kamera: Robert Elswit. Hudba: Christopher Young. Hrajú: John Cusack, Gene Hackman, Dustin Hoffman, Rachel Weisz, Bruce Davison, Bruce McGill