FILMY PRED FILMOM

Ku každému kvalitnému zážitku patrí predohra. Aj k filmovému. A nemyslím teraz iba na dlhé rady na popcorn a colu.

Bontón uvádza

Po pokuse o komplexnejší pohľad na slovenského diváka v jednom z predošlých článkov dnes budeme trochu osobnejší. Podľa (prevzatého) hesla "povedz mi ako prichádzaš do kina a ja ti poviem, kto si " môžme už zo samotného príchodu ľudí do kina, čo to vyčítať. V dobe, ktorú radi označujeme za rýchlu, často vidím ľudí, ktorí stoja pred pokladňou multiplexu a na poslednú chvíľu rozmýšľajú na čo vlastne ísť. Občas sa stane, že sa škaredo zmýlia a príliš neskoro zistia, že film s tým "magorom" Carrym nie je ďalšie volanie divočiny, ale prekrásna sonda do sveta spomienok a túžob "Večnej mysle". Zmätení potom buď z kinosály odchádzajú, alebo sa rozhodnú využiť draho kúpený čas naplno vyplniť telefonovaním s kamarátmi alebo nejakou inou, okolie deptajúcou činnosťou. Je to možno ťažká rana všetkým nám, ktorí dúfajú, že ich recenzentská (a iná) činnosť vedie ku kultivácii diváctva a možno je to len moje frfloštvo kinofila. Fakt je, že k filmovému bontónu radím včasný príchod do kina (áno ešte pred reklamami) a spokojné uvelebenie sa do svojho (starostlivo vybraného a vopred rezervovaného) kresla. Blížime sa totiž k jadru dnešnej témy. K majstrovstvu krátkeho filmu a filmovej reklamy. K filmovým ukážkam.

Reklama na film

Včasné usadenie sa do kinosály je tiež dobrý spôsob, ako sa zorientovať v ponuke filmov. V priemere tri-štyri párminútové "teasery" a "trailery" slúžia pre menej pozorné publikum ako priestor pre postupné stišovanie osobného "volume", pre tých ďalších šancu nechať sa (v dobrom i zlom slova zmysle) na niečo namotať. Rozdiel  medzi teaserom a trailerom je, zjednodušene povedané, v tom, ako veľa (alebo málo) nám ukážka o filme prezrádza. Zatiaľ čo prvý vlastne iba navodzuje atmosféru (typické sú rýchle strihy záberov podkreslené podmanivou hudbou a doplnené všeobecnými sloganmi typu "V srdci muža sídli duša bojovníka") a útočí tak na emocionálne receptory (zmysel pre romantiku, epiku, heroickosť, alebo napr. strach), druhý typ ukážky už toho chce dosiahnuť viac. Nielen že reprezentuje "emocionálne zafarbenie" filmu, ale v skratke predstavuje hlavnú zápletku. Tá je totiž často považovaná za hlavný ťahák filmu. Filmové ukážky, samozrejme, nie sú nič iné ako reklamy na film. A práve preto im nemožno uprieť akési (od klasického filmu) osobitné čaro a umenie. Urobiť dobrý film a dobrú ukážku zďaleka nie je to isté. Na druhej strane platí, že aj z veľmi zlého filmu je možné urobiť ak nie dych vyrážajúce, tak určite zaujímavé divadielko.

Fenomén trajlerov pritom dávno prekročil pôdu kín. Osobitne sa pripravujú upútavky pre iné média (televízia, internet) a pre špeciálnu príležitosť. Napríklad nedávny SuperBowl je vďaka svojej obrovskej sledovanosti pravidelným zásobovačom nových a špeciálnych reklám a trailerov.

Ide pochopiteľne, o prepojené nádoby. Fanúšikovia filmu sú vďační za každý obrázok z pripravovanej pochúťky a filmári, si naopak, vytvárajú mediálnu podporu pre svoj projekt. Časy, keď o návšteve filmu rozhodoval iba námet, mená a plagát, sú dávno preč. Spomeniem len prvý trailer na Spoločenstvo prsteňa, ktorý svojho času zlomil všetky rekordy v počte návštev jednej stránky a v počte downloadov. V súčasnosti možno za výtvarne, dramaturgicky, ale najmä popovo najvýraznejší kúsok považovať ukážku na Sin City od Roberta Rodrigueza. Až za ním v popularite zostávajú očakávané trháky Vojna Svetov a Epizóda 3.

(Ne)prirodzená smrť

Síce sporadicky, ale predsa môžete okrem reklamy, trailerov a vyzvania na vypnutie mobilu zažiť pred samotným filmom ešte čosi iné. Krátky film v úlohe akéhosi predskokana. Niekedy môže byť takýto predskokan dôvodom väčších tržieb samotného filmu (dvojica Posledný let Osirisu a Nezvratný osud 2), inokedy však filmu možno viac ublíži, než pomôže.

Už je to viac ako rok, čo sme mali možnosť psychoanalýzy skupinky divákov, ktorá sa vybrala na francúzsky a pomerne zlý film Novo. Po 15 minútach trailerov a reklám, všetci (naučene) očakávali začiatok samotného filmu. Chyba lávky. Miesto Nova nasledoval skoro 30 minútový dokument o tvorbe hudobnej skupiny IMT Smile. Nudný hudobný "klip" nemá čo robiť pred projekciou celovečerného filmu. Chápal by som to pokiaľ by šlo o krátky film (napr. projekt študentov VŠMU), ale polhodinový pseudozáznam o nahrávaní nového albumu hudobnej kapely, je podľa mňa úplne mimo filmového diania. Neviem, čo viedlo distributéra filmu Novo k tomuto rozhodnutiu, a moje rozhorčenie zdieľala väčšina divákov v sále. Po 20 minútach sa dokonca jeden "netrpezlivec" odhodlal poprosiť niekoho z pracovníkov kina o preskočenie dokumentu priamo na začiatok filmu. Z technických dôvodov to však nebolo možné a tak neostávalo nič iné, len si posedieť v kinosále o neplánovaných 30 minút dlhšie. Ak vás čas nesúri tak OK, ale čo ak áno?

Prečo to všetko vlastne spomínam? Minulý týždeň mal slovenskú distribučnú premiéru český divácky hit Snowboarďáci. Ak sa na túto, nie príliš vtipnú a už vôbec nie kvalitnú komédiu vyberiete, rátajte s tým, že v kine strávite o pol hodinu viac, ako podľa jej minutáže očakávate. Dôvod? Tuzemský distribútor sa rozhodol uviesť spolu s týmto tínedžerským brakom aj krátkometrážny slovenský film Prirodzená smrť debutujúceho režiséra Michala Krajňáka, študenta Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Príbeh tejto čiernej komédie sa krúti okolo úspešného biznismena, ktorý má dokonalý plán ako zavraždiť otravnú manželku. V Prirodzenej smrti, podobne ako v Dvoch slabikách pozadu, jasne dominuje formálna stránka nad obsahovou. Scenár hlási chyby vo všetkých úrovniach a je preto veľmi pravdepodobné, že snowboarďákov chtivý divák, z nedobrovoľného, predĺženého pobytu v kinosále, veľmi nadšený nebude. Nasadenie slovenskej filmovej novinky do kín je chvályhodné, ale v prípade predfilmového uvedenia, jej to môže pomerne uškodiť. Prirodzená smrť ako 30 minútový predfilm, tak môže znamenať aj prirodzenú smrť pre film samotný, a to aj v "konkurencií" Snowboarďákov.

Text bol publikovaný v týždenníku .týždeň.