KEĎ SA AKČNÝ HRDINA NUDÍ

Nuda, jej prítomnosť či absencia v zážitku diváka, je vynikajúce osobné kritérium kvality. Vzťahuje sa totiž k osobnému, načisto subjektívnemu vkusu, v ktorom je zážitok presne vymedzený hodnotiacimi výrokmi "páči - nepáči", prípadne "nudí - nenudí". Pokiaľ divák prijme určitý kód, ktorý mu režisér/ film ponúka a díva sa na "dielo" cez túto optiku, no napriek tomu sa nudí, niečo sa pokazilo. Nie v divákovi, v diele. Prečo občas niektoré akčné filmy svojho diváka nudia? Kvôli téme, klišé, redundancii, remeselnému nezvládnutiu, preprodukovanosti? Samozrejme. Ale tiež preto, že sa nudia ich hrdinovia. Ako sa niekto môže nudiť, keď má ledva čas vymeniť si zásobník? Do akej miery je nudiaci sa hlavný hrdina akčného filmu zodpovedný za divákovu nudu? Indiana Jones sa ocitá v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii. Aspoň tak sa to divákovi javí. Stojí sám v dave, zoči-voči, na prvý pohľad drsnému, chlapíkovi, ktorý sa oháňa mečom naháňajúcim strach. A hrôzu. Obaja naháňajú strach a hrôzu - chlapík i majestátna zakrivená šabľa, každý zvlášť a obaja spolu. V Indyho očiach však hrôzy niet, strachu tiež nie. Skôr naopak, z Indyho pohľadu sa dá vyčítať len nuda. Síce iba na okamih, ale je tam. Vzápätí pochopíme, prečo. Indy chlapíka s mečom zastrelí. Nekompromisne, pragmaticky, znudene. Bez pochybností, ktoré v tom okamihu lomcovali divákom. Lebo Indy v tom okamihu vie, na rozdiel od diváka, že chlapík s mečom nemá šancu. Indy si môže dovoliť nudiť sa. Deje sa tak v scéne, ktorá sama osebe i v kontextoch nudná nie je, lebo je vlastne gagom vystavaným na narušení stereotypu. Indy sa totiž vo svojich príbehoch nemá kedy nudiť. Skĺzava síce sem-tam do rutiny, ale je v permanentnom ohrození, stále v akcii, stále na hranici psychických i fyzických síl. Práve preto mu ten záblesk nudy v očiach tolerujeme, rozumieme mu. Lebo ak sa akčný hrdina môže nudiť, tak len takýmto spôsobom, v okamihoch, keď si je, na rozdiel od diváka, absolútne vedomý svojej vlastnej prevahy.

Komando. Hrdinský Arnold zachraňuje unesenú dcéru. V rytme rutinéra strieľa zástupy žoldnierov nehodných jeho guľky. Rozsieva smrť v davoch štatistov, ale beda. Trvá to len okamih, no dostatočne dlhý na to, aby si divák všimol, že Arnold nielenže nemieri, ale ani sa len nedíva smerom, ktorým strieľa. Smrť je dielom náhody. Ťažiskový akčný hrdina sa nudí až do tej miery, že sa mu ani nechce zdvihnúť zrak smerom k nepriateľom. Detail, ale detail, ktorý diváka strhne z bezobsažných osídiel priamočiarych zábavných akčných jatiek do reality, v ktorej už nie je ochotný hrdinovi odpustiť jeho nezainteresovanosť. Lebo keď oslobodzujeme dcéru v dramatickom akčnom finále, nuda je to posledné rozpoloženie, ktoré od hrdinu očakávame.

Akčné filmy sú zväčša vydarené práve do tej miery, do akej divák dokáže prijať hru a identifikovať sa s viac-menej charizmatickým hlavným hrdinom v hlavnej úlohe. Netreba k tomu veľa, zväčša stačí mechanické remeslo, náznak nápadu, okázalé triky, a hlavne hrdina, o ktorého sa môžeme na chvíľu báť, aj keď vieme, že pravidlá žánru nedovolia, aby skončil v čiernom igelitovom vreci. Aby dotyčný herec, zväčša hviezda, vedela hrať - dramaticky stvárniť charakter postavy, ktorú zobrazuje, nie je podmienkou. Stačí typ a zopár grimás. No ak sa takýto hrdina nudí, kúzlo je razom preč. Všetko sa dá odpustiť, len hrdina, ktorý pôsobí tak, že sa ho vlastne príbeh netýka, nie. Ak by sme hľadali kľúč k úspešnému akčnému filmu, mohol by ním byť práve nenudiaci sa hlavný hrdina. Radikálnym príkladom opaku, teda príkladom hrdinu nudiaceho sa vo svojom vlastnom príbehu, by mohol byť remake sci-fi klasiky Planéta Opíc nakrútený Timom Burtonom. Formálne bezchybný film, ktorý ctí žánrové pravidlá. Atraktívna výprava, režisér, ktorého v žiadnom prípade nemožno označiť za netvorivého rutinéra, hviezdy v hlavných úlohách. Napriek tomu sa divák v kine, pozerajúc Burtonov film, takmer neznesiteľne nudil. Prečo? Pretože sa nudil jeho hlavný predstaviteľ - zahraný, ale nestvárnený Markom Wahlbergom. Hrať, či skôr blázniť sa na hranici uveriteľnosti vo filme tohto typu sa nedá, ak má herec na tvári výraz, ktorý značí: "prepáčte, pardon, ja len prechádzam". Ak svojmu príbehu neverí jeho vlastný hrdina, ťažko očakávať, že uverí divák.

Riziko, že sa hlavný hrdina vo svojom príbehu začne nudiť, sa zvyšuje priamo úmerne tomu, v koľkých podobných príbehoch sa už ocitol. Preto je takým veľkým problémom nakrútiť dôstojné pokračovania. Nenudiť sa raz nie je problém, nenudiť sa dvakrát, to sa ešte tiež dá, ale vstúpiť tri- a viackrát do tej istej rieky a nenudiť sa pri tom, to už je takmer nemožné. Na vlastnej koži to zakúsili John Rambo a John McClane, ale najviac na to doplatili Martin Riggs a Roger Murtaugh, ktorí sa kvôli nude stali svojimi vlastnými karikatúrami. Podobne sa s problémom, ako sa nenudiť v pokračovaní, vysporiadal Terminátor. Ako stroj síce nedisponuje celou škálou ľudských emócií, nuda však hrozila aj jemu. Možno práve preto si v prvom pokračovaní vyskúšal, aké je to byť kladným hrdinom a v druhom, ako sa stať svojou vlastnou ironickou reflexiou.

No ak má niekto z akčných hrdinov právo nudiť sa, je to James Bond, ktorý sa v tej istej rieke čľapoce už štyridsať rokov. Ako to, že sa James nenudí? Môže za to jeho skrz-naskrz britská povaha, alebo fakt, že skutočne miluje svoju prácu? Nie. Skôr sa zdá, že sa záchvaty nudy, ktoré občas stretnú aj Jamesa, stali jeho ochrannou známkou. Bondovi nudu dokážeme prepáčiť práve kvôli tomu, že ju akosi prirodzene očakávame. V zásade síce môžeme tvrdiť, že vydarenosť bondoviek závisí od toho, či sa James v tej ktorej svojej misii nudí alebo nie, ale platí aj to, že Bond je hrdina, čo sa tak trochu nudí vždy. Lebo James je, podobne ako Indy, nad vecou, s tým rozdielom, že Indy je nad vecou občas a James zväčša. Lebo hrdina Bondovho formátu si môže dovoliť nudiť sa, priamo sa to predpokladá, a komicky či trápne pôsobí skôr to, keď sa nuda ako znak nadhľadu vytratí. Keď Bond kvičí od bolesti, alebo funí pri sexe, vtedy v ňom po nude niet ani stopy a pôsobí to maximálne "nebondovsky".

A záver? Ten je jednoduchý: ak sa hlavný akčný hrdina nevolá James Bond, nemôže si dovoliť nudiť sa, aby sám nenudil, a ak sa volá James Bond, nenudí len vtedy, ak sa trocha nudí.