KULT: APOCALYPSA |
KULT: APOCALYPSA |
"Máš právo zabiť, ale nie súdiť."
Ešte keď bol francúzskou kolóniou, mali o Vietnam záujem Japonci. V roku 1940 mu vyhlásili vojnu. Vietnam obstál. Následne si od žabožrútov vybojoval nezávislosť. Ale čo to bolo platné, keď hneď nato sa rozdelil na Sever a Juh, pričom komunisti zo Severu sa snažili dobiť Juh? Do situácie sa vložili Američania. V rozmedzí rokov 1961 - 1973 sa postavili na stranu "rákosníkov" z Juhu. Dva roky nato - za prezidentovania Nixona - z krajiny odišiel posledný Američan (takže film Apokalypsa bol natočený o štyri roky nato). Juh sa ešte 345 dní snažil bojovať, ale následne bol Vietnam zjednotený komunistami. Táto vojna rozdelila Američanov na dva tábory. Neobišla ani Hollywood. Niektorí filmári utekali do sveta fantázie. Iní sa "spovedali" prostredníctvom surových hororov (Craven, Carpenter, Hopper). Alebo drsných akčňákov (Votrelci - vyzbrojení mariňáci dostávajú na zadok od primitívneho nepriateľa). A zopár z nich sa k téme vyjadrilo priamo a bez okolkov. Coppolov film je dnes už legendárny kúsok (či skôr kapitálny úlovok), ale samotné natáčanie bolo nekonečné a - jemne povedané - katastrofálne.
Príbeh Apokalypsy (Apocalypse Now, USA 1979) je notoricky známy a vlastne oň paradoxne ani veľmi nejde. V slušných rodinách sa to ale robí, tak poďme na to. Kapitán Benjamin L. Willard (Martin Sheen nebol prvým kandidátom; v hre bol Jack Nicholson aj Steve McQueen) sa prebúdza v saigonskom hoteli ako človek nadobro poznačený Vietnamom. Nemá čo stratiť. V Amerike ho nikto nečaká. Trojica vysoko postavených mužov (Harrison Ford, G. D. Spradlin, Jerry Ziesmer) ho poverí delikátnou záležitosťou. Plukovník Walter E. Kurtz (Marlona Branda kedysi otec poslal na vojenskú akadémiu, odkiaľ ho ale už čochvíľa nato vylúčili) býval špičkou v armáde. Žijúcou legendou a ikonou, na ktorú s obdivom pozerajú tisíce mladých, čerstvo narukovaných regrútov, aj mazákov. Potom ale prekročil kritický bod, aký v sebe máme všetci. Zošalel. Dezertoval do džungle, na miesta, kam sa vojna nedostala. Tu si stvoril vlastné náboženstvo, postavené na kulte jeho charizmatickej osobnosti. Zostavil armádu dezertérov z oboch armád. Teraz svojim "deťom" prednáša literatúru a potom spoločne masakrujú vietnamských aj amerických vojakov. CIA je ním pobúrené a znechutené. Takýto človek, ak to vlastne ešte je človek, musí byť urýchlene "zbavený velenia". Keďže tieto húževnaté typy nezvyknú precitnúť a prijať zodpovednosť za svoje skutky, bude potrebné urobiť tak s neľútostnou razanciou. A práve to je rozkaz pre Willarda. Rozkaz, ktorý neexistuje, ani nikdy neexistoval. Kapitán sa musí dostať za most Do-Lung. Tam je už mysticky hmlistá Kambodža. Nad bezcharakternosťou rozkazu si neláme hlavu. Rozkaz je rozkaz. Spočiatku ho trápi snáď len to, že terčom je Američan a navyše s takou obdivuhodnou vojnovou minulosťou. Ale aj to ho čoskoro prejde. Rozkaz nie je predsa o nič šialenejší, ako celá táto vojna.
Rozkaz znie: na hliadkovom člne desiatky kilometrov proti prúdu rieky Nung, nájsť Kurtza a postarať sa, aby už nikomu nerobil hanbu. Pomáhať Willardovi má štvorčlenný výsadok, medzi nimi aj hyperaktívny chlapec Clean z Bronxu (vtedy 14-ročný Fishburne si pár rokov pridal, aby ho vôbec obsadili). Veliteľ Phillips (Albert Hall) vie, že je to Willardova akcia, ale ten si je zase vedomý, že kým sa nedostanú do cieľa, je na Phillipsovej palube len pasažierom. Tretím mužom na palube je ľahkomyseľný kalifornský surfista Lance B. Johnson (Sam Bottoms) a tím uzatvára šéfkuchár Jay "Chef" Hicks (Frederick Forrest). Prekonajú mnohé vojnové zverstvá (ale aj svižnú prehliadku Playmates, mimochodom krásne natočené vystúpenie zajačikov z Playboya na pieseň "Suzie Q" od Flash Cadillac) a nie je isté, či sa stretnutia so šialeným Kurtzom dožijú všetci. Lenže kto je tu vlastne šialený? Možno Kurtz a možno Bill Kilgore (v civile rázny syn admirála Robert Duvall), veliaci 9. vzdušnej kavalérii, ktorý je ochotný zbombardovať dedinu Vin Drin Dop len aby mali jeho muži pokoj počas surfovania (a následne helikoptérou prenasledovať hrdinov, ktorí mu zo špásu ukradli jeho milovanú dosku na surfovanie). Práve pasáž s Wagnerovou "Die Walküre" a "helikopterníkovou" bandou z divokých vajec, býva ohľadom tohto filmu často citovanou ("Milujem vôňu napalmu hneď z rána"). Napokon sa Willard predsa len dostane (aj keď niektorí diváci si myslia, že film sa mal skončiť pred týmto hypnotickým finále) do Kurtzovho hmlou zahaleného a odrezanými hlavami vyzdobeného apatického kráľovstva, kde možno zistí, že jeho terč nie je o nič šialenejší, ako hocikto iný v tejto vojne ...
Aké je finále Apokalypsy? To dlho nevedel ani sám Francis Ford Coppola. Dúfal, že film si nejaký záver takpovediac "vynúti" sám od seba, že tak nejako vyplynie z predchádzajúcich udalostí. Napokon ale do úvahy pripadali tri verzie. Štúdio počítalo s tou, že Kurtzov tábor bude proste zbombardovaný. Túto takmer šesť minútovú fascinujúcu hru svetiel (resp. výbuchov) môžete vidieť ako bonus na DVD istej firmy v "edícii pre každého" za ani nie 200 korún. Druhá verzia bola o tom, že Kurtz umrie a Willard "prevezme velenie". V "oficiálnom" závere Kurtz umiera a Willard odchádza preč. To, že prežije, nie je žiadny spoiler; od samého začiatku nás sprevádza jeho monológ, spomínajúci na svoje desivé zážitky ohľadom Kurtzovej majestátnej osobnosti. Čo sa stalo s Willardom po tom, ako odplával z tábora, sa stráca v hmle...
Apokalypsu môžete poznať pod viacerými názvami, napríklad "Nová apokalypsa" alebo "A teraz apokalypsa". Prvý krát sme ju v kinách videli, ak sme zavítali v roku 1995 do Čiech, presnejšie povedané na pražský festival Zlatý golem. Oficiálna česká premiéra sa uskutočnila 15.2.1996. Samotný príbeh, aby sme prešli k veci, sa hlási ku knižnej predlohe obľúbenca Ridleyho Scotta, Josepha Conrada - a jeho "Heart of Darkness". Na scenári okrem Coppolu pracoval John Milius. Ten na projekte o Vietname robil už od konca 60. rokov a jeho pôvodná verzia hovorila v prospech Ameriky. Milius je dnes známy predovšetkým ako režisér Barbara Conana, svojho času bol ale aj úspešným scenáristom (Dirty Harry, Čeľuste). Za Willardovým monológom (zakomponovaného do filmu neplánovane až na poslednú chvíľu) stojí vojnový žurnalista Michael Herr. Coppola ako producent (podporovaný vlastnou produkčnou firmou American Zoetrope) dokázal, že si za svojim vysnívaným projektom stojí, keď ho založil vlastným majestátnym majetkom. Na znak "podpisu" sa mihne v 25. minúte ako bradatý režisér vojnových dokumentov ("Nepozerajte sa do kamery!"). Hudbu mu pomáhal skladať jeho otec Carmine, pričom hudobná zložka je doplnená mnohými dobovými hitmi, spomeňme "The End" od The Doors alebo Rolling Stones a ich trhák "I Can´t Get No Satisfaction".
Nie je pravdou, ako sa zvykne hovoriť, že Apokalypsu mal pôvodne nakrútiť George Lucas. Je však pravdou, že chcel nakrútiť "niečo o Vietname" (a to priamo vo Vietname). Ale keď dospelo natáčanie do vrcholného katastrofického štádia, vyslovil Francis Ford prianie, aby film v prípade jeho smrti (štúdio United Artists na jeho hlavu uzavrelo zmluvu, z ktorej by v prípade jeho smrti zinkasovalo 15 miliónov $) dokončil naozaj práve Lucas, inak jeho dobrý priateľ a v začiatkoch aj spolupracovník (perličkou je, že rolička Harrisona Forda sa volá Lucas).
Coppola si za miesto natáčania vybral Filipíny. Mala to byť pohoda. Aj Harvey Keitel, obsadený do úlohy kpt. Willarda, sa tešil. A snáď aj cirka tristo členný štáb sa tešil. Až na to, že sa malo nakrúcať na mnohých miestach. V čom bol problém? "Len" v tom, že sa nikomu (napríklad šéfovi výroby Deanovi Tavoularisovi) neunúvalo zistiť, v akom stave sú cesty, ktoré na dotyčné miesta vedú (a či tam vôbec nejaké cesty sú). Naopak, pomerne včas bol Coppolu varovaný pred problémami s prírodou. Pobavene sa rozosmial a napil sa vína. Keď prišli prvé tajfúny, ešte sa snažil tváriť, že to prežije. Následne prišli aj potopy a tropické choroby. Naopak, Sheenovi šťastie prialo. Postupne sa začal obávať, že na Filipínach umrie a napokon ho skolil iba infarkt myokardu (o ktorom radšej Coppola štúdiu nepovedal ani mäkké f). Problémy robil aj miestny diktátor. Bol taký láskavý, že filmárom požičiaval svoje helikoptéry (americké vojsko sa od nich dištancovalo), ale dopredu ich nevaroval, že veliteľom je tu on, a ak bude svoje malé vojsko potrebovať - napríklad na nejaké kamarátske potlačenie vzbury rotačnými guľometmi - , zavelí ústup a Coppolovi ostane prázdna obloha.
Režisér (stíhal počas nakrúcania vyhadzovať asistentov ako ponožky) zhruba vo chvíli, čo sa dozvie, že jeho spolupracovníci používajú v scénach s mŕtvolami ozajstné mŕtvoly, kapituluje pred naivnou vierou, že na natáčanie bude spomínať rád. Začína nachádzať istotu aspoň v bezpečí drog. Vznik filmu prirovnáva k samotnému Vietnamu. Dodáva, že nad réžiou viac-menej prevzala kontrolu džungľa. Jeho úsmev začína nebezpečne pripomínať úškrn šialenca. To už dávno po tom, čo Keitel mávol rukou, zbalil kufre a bez slova sa vrátil do Ameriky, nahradený Sheenom. Ten sa medzi tým stihol oddávať melancholickému alkoholu, dovoľujúcemu mu zabudnúť, ako ho Coppola v rámci realistickosti nútil rozbiť zrkadlo holou rukou. Hopper na okolitý chaos kašle a snahu odolať alkoholu (a to pomocou kokaínu) sa už nesnaží ani len symbolicky zakrývať. Naopak, snaží sa do svojej drogovej moci získať mladého Fishburnea, jedného z minima ľudí, majúcich teda na natáčanie zábavné spomienky. Menším problémom bolo aj to, že pôvodne ani nie 15- miliónový kúsok sa zmenil v monštrum za vyše 30 miliónov. Coppola ku koncu nemal ďaleko k samovražde. Mal natočené DESIATKY hodín materiálu, ale do hotového filmu sa dostalo len niekoľko minút. Výsledný film strihal rok a pol. Celá výroba napokon trvala štyri. O tom, aké to mal ťažké, hovorí aj denník jeho manželky Eleanor.
Najväčšou hviezdou bol populárny zástanca Stanislavského metódy a žiak kontroverzného Eliu Kazana, Marlon Brando. Mal za sebou oscarové nominácie (Električka do stanice Túžba, Viva Zapata!, Posledné tango v Paríž), niekoľko pred sebou (Biele obdobie sucha), niektoré premenil na zlato (V prístave, sošku za Kmotra odmietol a na pódiu poslal Indiánku s dlhým preslovom o živote jej ľudu). Na zahodenie nebola ani spolupráca s Charlesom Chaplinom na A Countess From Hong Kong. Čo sa týka Apokalypsy, nenamáhal učiť sa scenár (čo by sa aj učil, veď dopredu dostal "len" jeden milión dolárov). Pribral tak, že kamera ho musela haliť do tmy (naopak, Coppola počas natáčania zhodil 50 kg). Zato keď ku koncu nastúpi na scénu (napriek tomu býva v titulkoch uvádzaný na prvom mieste - čo sa stalo už aj v Supermanovi), nespustíte z neho zrak ale ani sluch. Jeho slová mrazia. "Hrôza a morálny teror musia byť našimi spojencami, inak...". Uff! Za väčšinou týchto masívnych preslovov stáli hercove improvizačné schopnosti na Coppolovu žiadosť / prosbu. Martin Sheen bol obsadený takpovediac "omylom" (aj keď hral už v Hlave 22). Alebo vám by napadlo obsadiť herca, ktorý v civilnom živote robil demonštrácie proti nukleárnym zbraniam a čo-to si za ne aj osobne odsedel, do titulnej úlohy (proti)vojnového filmu? To Robert Duvall mal toho času za sebou ako civil dva roky v Kórei a ako herec operácie v celovečernej altmanovčine M.A.S.H.; ďalej hral napríklad v Lucasovom THX 1138 (ktorý Coppolova firma produkovala) a za prvého Kmotra mu neušla nominácia na Oscara.
Propagovať Apokalypsu na základe Harrisona Forda je neférové a zavádzajúce, veď dotyčný si tu nezahral snáď ani desať minút. Naopak, výrazný part stvoril Dennis Hopper (nominácia na Oscara za Bezstarostnú jazdu) ako foto-žurnalista, zo dňa na deň prežívajúci v Kurtzovej vízii pozemského pekla. K foteniu ako hobby ho v súkromí priviedol James Dean, s ktorým hral v Rebelovi bez príčiny a Gigantovi. Má sa za to, že práve jeho obcovanie s drogami mohlo za to, že neobsadil rolu dezertéra Colbyho. Tá mala v pôvodných plánoch oveľa väčší priestor. Napokon sa ale razantne zmenšila a obsadili ju vetrom už vtedy ošľahaným Scottom Glennom. Z ďalších známych mien ešte spomeňme R. Lee Ermlyho (neskôr známy filmom Full Metal Jacket či ako bezzubý šerif v remakeu Texaského masakru motorovou pílou) v nepostrehnuteľnej roličke pilota. A biele šteniatko, kvôli ktorému "hrdinovia" zmasakrujú osadenstvo domorodej loďky.
Toto hypnotické inferno malo premiéru 18. 5. 1979 na festivale v Cannes. Americká premiéra sa uskutočnila 15.8. toho istého roku. Názory naň boli rozporuplné, od nadšených až po znechutené. Ani tržba nebola nijako zvlášť úchvatná. Film však získal šesť oscarových nominácií + dve sošky. Na Oscara bol nominovaný Duvall ako najlepší herec v podpornej úlohe, iba nomináciu si Apokalypsa ďalej odniesla v kategóriách film, réžia, adaptovaný scenár, výprava a strih (Lisa Fruchtmanová, Richard Marks, Gerald B. Greenberg, Walter Munch). Sošky dostala za zvuk (Mark Berger, Richard Beggs, Nat Boxer) a Storarovu úchvatnú kameru. Z ďalších cien menujme napríklad cenu BAFTA pre Duvalla a Zlatú palmu v Cannes.
A ako ide čas? Forda sa stal archeológom, vesmírnym pilotom, agentom CIA. Glenn expertom na silné podporné úlohy (Mlčanie jahniat, Training Day). Z Larryho sa stal seriózny Laurence a ako herec hral v mnohých výrazných filmoch (Vražedné alibi, Matrix 1-3, Tajomná rieka). Martin Sheen nachádzal čoraz väčší pokoj v bezpečných vodách televízie a umelecký vrchol tu dosiahol úlohou amerického prezidenta v seriáli o Západnom krídle (a predtým si ešte urobil zo seba srandu v Žeravých výstreloch 2 jeho syna Charlieho). Duvall sa stal uznávaným charakterovým hercom, ktorý to v roku 1982 dotiahol až na Oscara za Beresfordove Nežné milosti (Tender Mercies) a čím bol starší, tým bol lepší (Voľný pád, Krajina strelcov). Z Hoppera sa stal tuctový gauner v B-produkciách (s čestnou výnimkou Modrého zamatu, Red Rock West alebo Nebezpečnej rýchlosti). Brando neskrýval znechutenie nad kultom osobnosti, ktorý sa okolo neho ako filmovej hviezdy vytvoril napriek tomu, že počas svojho života hral l až v zarážajúco nízkom počte filmov. Vždy opakoval, že bez slávy by sa bol kľudne zaobišiel. Zomrel 1. 7. 2004 a jedným z jeho posledných filmov bol bohužiaľ Ostrov Dr. Moreaua. Stal sa však vzorom pre mnohých "učňov"; spomeňme Edwarda Nortona a Roberta De Nira (s ktorými hral v heist movie Kto z koho) či Johnnyho Deppa (s ním hral v Don Juan De Marco a v jeho režijnom počine Bojovník).
V roku 2001 Francis Ford Coppola (Dracula, Vyvolávač dažďa) prišiel do Cannes predstaviť svoju pôvodnú verziu Apokalypsy. Bola dlhšiu takmer o 50 minút doteraz nevidených scén. Takže má nejakých tých skromných 210 minút. Pohoda. Má "zrekonštruovaný" zvuk aj obraz a podáva "komplexnejší a hypnotickejší pohľad na vojnu vo Vietname". Nesie názov Apocalypse Now Redux a Coppola na nej pracoval pol roka. Môžete sa pokochať kontroverzne dlhou a politicky zaťaženou scénou z francúzskej plantáže (herec Christian Marquand ako Hubert de Marais & krásna Aurore Clémentová ako zvodcovská Roxanne), prípadne sexom s očarujúcimi zajačikmi z Playboya (Cynthia Woodová, Colleen Campová, Linda Carpenterová).
Apokalypsu už dávno preveril čas. Stala sa pevným pilierom zlatého fondu svetovej kinematografie a s Lovcom jeleňov, Olovenou vestou alebo slávnou "vietnamskou trilógiou" Olivera Stonea (v Čate hral Charlie Sheen) jedným z najvýznamnejších filmov o Vietname. Niekedy, kvôli desivej výprave, čudnej hudbe a krvavostiam, býva prirovnávaná dokonca k Deodatovým Kanibalom. Tak či tak to nie je "ľahko stráviteľný" film. Je to strhujúce, obnažené, surovo úprimné dielo, ktoré nevezme vietor ani čas.