THX 1138 - PROJEKT 100

Príbeh THX 1138 v sebe spája elementy zo slávnych dystopických kníh ako Orwellovej 1984 či Huxleyho Prekrásneho Nového Sveta, a práve preto sa stáva najslabším olovkom v inak silnej reťazi filmového zážitku. Scenár sa pohybuje v starých známych vodách, častejšie operujúc s metaforami a parabolami ako s charaktermi a dejom. Prostá trojaktová štruktúra neponúka viac ako uvedenie do deja s opísaním nezávideniahodnej budúcnosti, zobrazenie väzenia a jednu naháňačku v tuneloch. Kým paraboly a náznaky sú dostačujúce pre knižné spracovania, filmová reč potrebuje väčšiu expresivitu a dôraz, aby dosiahla približne rovnakého zážitku. Jej nositeľmi majú byť postavy, tie sú tu však najskôr ploché a nezaujímavé vďaka drogám a neskôr, keď ich už neberú, vďaka scenáristovej neschopnosti. Záver, ktorému vďaka absencii motivácií postáv, chýba akýkoľvek iný ako metaforický náboj, príbeh tiež nezachráni.

Problému nenapomáhajú ani rovnako tlmené herecké výkony. Kým v prvom akte je nerozhodnosť a akási flegma hercov pochopiteľná a aj želaná – keďže vychádzajú zo sedatív – jej pretrvávanie v ďalšom priebehu filmu je hlavne u Duvalla rušivé. Motivácia THX ostáva z časti aj vďaka nemu dosť nejasná, keďže jeho herecký výkon neprechádza očakávanou zmenou. Je možné, že práve tento herecký výkon bol želaný, ale u mňa spôsobil odosobnenie sa od postavy a absenciu napätia v záverečnej scéne. Keď sa charaktery ani po precitnutí z omámenia drog a v nebezpečných situáciách správajú umelo a strojene, je nadviazanie emočného vzťahu pochopiteľne ťažké. Maggie McOmie ako LUH a Donald Pleasence (ktorého príhovory vo väzení boli inšpirované preslovmi Richarda Nixona) ako SEN umne sekundovali Duvallovi, podobne ako zaujímavá, ale veľmi málo využitá postava hologramu SRT v podaní Dona Pedra Colleyho.

Dodnes pretrvávajúca popularita THX 1138 však nepochádza z jeho príbehu alebo hereckých výkonov, ale z jeho skoro dokonalého technického prevedenia. George Lucas umne postavil efekty na reálnych základoch a tak aj dnes, po 35-tich rokoch vyzerá THX 1138, podobne ako napr. Alien Ridleyho Scotta, veľmi zaujímavo. Silné kontrasty medzi farbami, scény nekonečnej bielej alebo čiernej, či uhladenosť podzemného sveta robia z filmu nevídaný zážitok. Je malým zázrakom, že aj na tamojšie časy lacné efekty prežívajú plynutie času omnoho lepšie ako ich prežili efekty originálnych Star Wars a určite v budúcnosti (ne)prežijú efekty novej trilógie.

Ale nielen vizuálne je THX 1138 majstrovským dielom. Zvuková stopa, rovnako nenápadne vyprodukovaná, nielen vynikajúco dokresľuje atmosféru, ale hlavne vťahuje do deja. Všetky charaktery hovoria pomaly, akoby v tranze a veľmi nerozhodne, kým autorita väčšinou pochádza z hlasov mimo scén. V podobne subtílnom duchu sa nesie aj hudba Lala Schifrina. Výsledný dojem dotvára réžia Georga Lucasa, ktorý veľmi často používa dlhé prechody do tmy namiesto ostrých strihov, plne využívajúc kontrasty scenérií a až na záverečnú akčnú scénu používa statické kamery. Časté využívanie video záznamov, na ktorých nie je skoro nič vidieť a vyholené hlavy väčšiny hercov umocňujú stiesnený pocit antiutópie v miere, ktorú dosiahol máloktorý film.

Nebyť slabého príbehu a ospalých hereckých výkonov, mohol by sa audiovizuálny koncert THX 1138 pokojne merať s velikánmi sci-fi ako je 2001: Vesmírna Odysea alebo Blade Runner. Kým je THX 1138 veľmi podobný týmto dvom filmom – hlavne Blade Runnerovi s jeho utlmenými emóciami – jeho o triedu slabší príbeh ho značne penalizuje. Zdá sa, že Lucasov dar vytvárania fantastických svetov a vizuálnych pochúťok bol dominantný od jeho prvej klapky, rovnako ako jeho neschopnosť viesť hercov alebo vypracovať dialógy. V konečnom dôsledku je to škoda, lebo ešte aj budúce generácie režisérov by sa mali na príklade THX 1138 učiť, ako nasnímať filmový svet a pracovať s kontrastom.

THX 1138 (USA, 1971, 86 min.)
Réžia: George Lucas. Scenár: George Lucas a Walter Murch. Kamera: Albert Kihn a David Myers. Hudba: Lalo Schifrin. Hrajú: Robert Duvall, Donald Pleasence, Don Pedro Colley, Maggie McOmie, Ian Wolfe, Marshall Efron, Sid Haig, ...