TV SERIÁLY: 24

Forma

Tento nezvyčajný prístup k času a udalostiam sa ukázal byť jednou z najinovatívnejších ideí, ktoré americká televízia za posledné roky vyprodukovala. Každá časť začína v danú hodinu a trvá 60 minút, počas ktorých sa odohráva príbeh. Jedna epizóda síce naďalej trvá iba „čistých“ 44 minút, ale interná časomiera seriálu započítava aj reklamné vsuvky, počas ktorých dej plynie ďalej. Dôležitosť času udržuje diváka v napätí a v spojení s premysleným a komplikovaným príbehom vytvára u fanúšikov až drogovú závislosť.

Keďže každý príbeh pozostáva nielen z napínavých a zaujímavých akčných scén, ale aj z nudných presunov v mieste a čase, vypomáha si 24 paralelnými príbehmi. Jeden príbeh sa vždy koncentruje na Jacka a jeho boj proti terorizmu, ďalší sa venuje konaniu teroristov a podľa potreby vstupujú do deja aj príbehy civilistov (Jackova rodina alebo prezident USA) alebo agentov CTU. Každá časť alternuje medzi príbehmi, spôsobujúc, že je zobrazená iba štvrtina každej hodiny príbehu.

Príbehy sú oddelené nielen po scenáristickej, ale aj po vizuálnej stránke. Tzv. „split-screen“ (rozdelená obrazovka) je vizuálny štýl, ktorého priekopníkom bol práve seriál 24 a ktorý bol neskôr emulovaný napr. v CSI: Kriminálka Miami. Kým v prvých pár sezónach bol split-screen používaný aj na zobrazovanie akcie resp. dôležitých častí príbehov – pôsobiac neprehľadne – v neskorších rokoch sa tento vizuálny štýl obmedzuje na uvedenie do deja a na zobrazenie vedľajšieho konania.

Časté zobrazovanie hodín v už veľmi známom formáte a s nenapodobiteľnou zvukovou stopou je ďalšou charakteristickou značkou 24. Okrem funkcie informovania diváka, ako dlho si ešte bude užívať danú časť, zohrávajú hodiny aj významnú úlohu – napr. pri ultimátach teroristov cíti divák priam časovú tieseň, ktorej sú vystavení hrdinovia seriálu. Ich zvuková stopa sa od začiatku seriálu stala zároveň emočným ukazovateľom, keď napr. pri úmrtí dôležitého charakteru je eliminovaná a hodiny odtikávajú v tichu, vytvárajúc elementárne silnú bodku za časťou.

Príbeh

Nezvyčajná forma, nech je ako chce premyslená a dokonale prevedená, by však sama o sebe nedokázala opantať milióny divákov na celom svete, ako sa to podarilo seriálu 24. Jeho výnimočná forma v spojení s príbehom, ktorý som nazval otrepaný, sa ukázala byť tým správnym receptom. Jackove dni totiž nikdy nie sú predvídateľné alebo nudné. Časté zrady, podvody a zvraty v príbehu držia diváka v neuveriteľnom napätí, ktorému forma iba sekunduje a spolu umne využívajú seriálovú formu.

Príbeh udržuje napätie rôznymi spôsobmi, napr. naozaj náhodným zabíjaním hlavných postáv. Až na Jacka Bauera si nikto nie je svojím životom istý a postavy umierajú pri zdanlivo banálnych akciách. Ďalším čarom seriálu je postava Jacka Bauera ako jedného z najtemnejších hrdinov televíznej obrazovky. Jeho rezolútnosť, rozhodnosť a obetavosť sú nielen obdivuhodné, ale hlavne morálne ambivalentné. Či ide o mučenie, vraždenie alebo vypočúvanie svedkov či teroristov, niet ničoho, čo by Jack pre záchranu Los Angeles neurobil. Kontrastom k Jackovým akciám je ľudskosť jeho charakteru. Nielen Jack, ale aj vedľajšie postavy majú pravidelne dočinenia s morálnymi dilemami, pre ktoré neexistuje správne riešenie. Vzniknuté komplikácie a osobné obete sú ďalšou špecialitou seriálu.

Seriál

Okrem stále stúpajúcej sledovanosti má 24 na konte už aj niekoľko ocenení, medzi nimi aj pár Emmy a Golden Globe. Zdá sa, že rozhodnutie zmeniť pôvodne romantickú komédiu o svadbách v reálnom čase na akčný seriál sa vyplatila. Po piatich rokoch sa 24 etabloval ako jeden z najvplyvnejších a najpopulárnejších televíznych seriálov v USA. Napriek tomu bola jeho kvalita kolísavá.

Po vynikajúcom prvom roku začal seriál 24 postupne upadať. Kým sa prvá séria sústredila na Jacka, senátora Palmera a ich rodiny a všetko držala uvedomelo osobné a minimalistické, prišla druhá sezóna s väčšou hrozbou pre celé Los Angeles. Kým seriál zase dokázal vytvoriť niekoľko nezabudnuteľných momentov, vedľajšie príbehy začínali čoraz viac iritovať ako pomáhať (hlavne Kim a jej schopnosť sa dostať do každého problému). Tretia séria, ktorá momentálne beží na STV, je podľa môjho názoru najslabšia, keďže je v nej najviac cítiť roztrieštenie sezónneho príbehu.

Kým v prvej sérii bolo všetkých 24 častí naplánovaných vopred, u druhej to bola už len polovica a u tretej len zopár. Prudké zmeny príbehu, „zabudnutie“ na charaktery, ako aj nikam nevedúce vedľajšie príbehy, seriálu hodne uškodili. Našťastie so štvrtým rokom prišla zmena – nielen vysielacieho času, keď bol 24 vysielaný až v januári a bežal bez repríz až do mája, ale hlavne návrat k problémom, ktoré sa osobne týkali Jacka a jeho rodiny a lepšie naplánovaným častiam. Štvrtá a piata sezóna boli preto najlepšie po nedosiahnuteľnom prvom roku a slovenskí diváci sa majú na čo tešiť.