TV SERIÁLY: 4400

Veľkú zásluhu na tomto úspechu majú hlavne tvorcovia 4400 - Scott Peters a René Echevarria. Hlavne druhý menovaný obohatil seriál nielen o svoje dlhoročné skúsenosti s kvalitným sci-fi v podobe Star Trek: The Next Generation a Star Trek: Deep Space Nine, ale aj o svojho kolegu a spoluscenáristu týchto seriálov Ira Stevena Behra, ktorý má na konte niekoľko z najoceňovanejších častí Star Treku. Seriál je v USA vysielaný počas letných mesiacov (od júna do augusta) v zodpovedajúcej dĺžke – prvá sezóna má iba 6 častí, kým druhá a tretia majú po 13 – ako aj kvalite. Na letné pomery je 4400 vynikajúci seriál a ľahko obstojí oproti Stargate SG-1 či Atlantis, v preplnenej hlavnej sezóne by však pravdepodobne padol za obeť nízkej sledovanosti.

Jedným z úspešných opatrení, ktoré tvorcovia seriálu zaviedli v druhej sezóne, a ktoré sa vo veľkej miere podieľalo na úspechu seriálu, bol odklon od tzv. „tajomstiev týždňa“, v ktorých každá časť mala samostatný príbeh a každý týždeň pojednával o inom unesenom. Echevarria, ktorí podobným spôsobom „zachránil“ Deep Space Nine presadil sezónne príbehy najskôr v obmedzenom (druhá sezóna), neskôr v tón-určujúcom (tretia sezóna) objeme. 4400 sa prestal sústreďovať na jednotlivých unesených a ich lokálne problémy, a začal spájať jednotlivé záhady do celkov, vykresľujúc vojnu o prežitie ľudstva. Vďaka zaujímavým nápadom a neustálej neistote tak divák nesleduje vojnu „dobrých“ proti „zlým“, ale vie pochopiť obidve strany konfliktu – či už strach normálnych ľudí a vlády, alebo domnelú zodpovednosť unesených za zmeny. Navyše bol seriál v neskorších častiach obohatený o kritiku ľudstva resp. ľudských reakcií (bojíme sa toho, čo nepoznáme, atď.) a dostáva tak ďalší, neočakávaný rozmer.

Napriek týmto pozitívam pokrivkáva seriál vo svojom konečnom prevedení. Niektoré vysvetlenia okolností sú slaboduché a nelogické (napr. „ripple-effect“), iné zaváňajú lacným patriotizmom. 4400 často len naznačí zaujímavé myšlienky len aby ich nedomyslel, alebo nevykreslil do konca (reakcia „normálnych“ ľudí na návrat unesených a pod.). Tieto slabiny sú väčšinou prekryté kvalitnými postavami a zodpovedajúcimi hereckými výkonmi, hlavne na strane unesených. Kým sú agenti NTACu často stavaní do role superhrdinov, ktorí síce pre svojich blízkych riskujú všetko, ale nakoniec im všetko aj tak „prejde“, uneseným tento luxus tvorcovia seriálu nedoprajú a ich obete sú častokrát hmatateľné a reálnejšie.

4400 rozhodne nie je seriálom konkurujúcim najväčším trhákom terajšej americkej produkcie, aké môže slovenský divák sledovať. Či sa jedná o 24 alebo Nezvestných, 4400 proste hrá v úplne inej, slabšej lige. Aj tak sa seriálu darí vytvoriť zaujímavý a presvedčivý alternatívny svet, ktorý sem-tam prinúti diváka k zamysleniu. Pri obmedzenom počte častí ostáva 4400 príjemným spestrením, vypĺňajúcim čakanie na vyššie menované stálice televíznej obrazovky.