300 |
300 |
Bratia! Vojaci! Sparťania!
Pred necelými dva a pol miléniami sa tri stovky našich udatných súkmeňovcov stretlo pri Horúcich Bránach s vyslancami samotného Hádesa. Všetky armády perzského kráľa Xerxesa sa ako tmavý mrak zniesli na maličké Grécko a len vďaka chrabrosti pár vyvolených, ktorí vtedy položili svoje životy, môžeme dnes o ich hrdinstve rozprávať. Veľa legiend zachytáva onen čin a dnes o ňom vie každý školopovinný Sparťan či Sparťanka. Jednou z týchto legiend je aj obrazová balada zvaná 300 od marylandského majstra rozprávača Franka Millera – a aká že to balada je! Nádherne vyrozprávaná, s patričným dôrazom na hrdinstvo Lakedóncov a zlobu Peržanov, bujnými farbami extrémne štylizovaná a nadovšetko pútavá. Avšak dnes, deti Sparty, nás čaká bitka porovnateľná s onou kráľa Leonida a jeho tristo verných. Dnes si totiž zmeriame sily s adaptáciou tohto príbehu do pohyblivých obrázkov ...
Podobne ako lakedónskemu kráľovi Leonidovi, aj nám veštkyne predpovedali slávny boj. Zack Snyder, syn Wisconsinu, majster pohyblivého obrazu od čias Úsvitu mŕtvych, sa legendy podľa nich chopil s vervou zúrivého býka a verne skopíroval obrazy legendy Millerovej. Náklonnosť Bohov a vďačného publika mal preto v krajine za oceánom preto istú. Zároveň však k nám doľahli aj chýry o politickom podtóne nového rozprávania, o obsahovej prázdnote sužujúcej dvojhodinový príbeh. A je svätou pravdou, bratia rodu Herkulovho, že rozprávanie majstra Snydera je lahodou pre oči, ale um príliš nezaťaží. Na rozdiel od iných legiend ako Sin City tu nenájdeme helotské prepísanie originálu, ale kinematograficky vyzreté dielo plné dynamiky a pohybu. Rovnako ako u sparťanských bojových úkonov, aj tu panuje rovnováha a ladnosť a jednotlivé výjavy kreslenej legendy sú pospájané filmovou niťou sťa by ju sám Apolón viedol. Srdce každého Sparťana pookreje pri pohľade na bitevné výjavy, u rozprávača Millera trpiace pod statickosťou jeho obrazov, teraz ožívajúce v plnej kráse a verve. Či je to spôsob boja a prevaha lakedónskej falangy alebo Leonidove hrdinstvo a pravdivosť jeho pohybov v samotnom súboji s perzskými psami, nové prerozprávanie nešetrí detailmi, brutalitou ani krvou. Miestami síce pôsobí skôr ako detská hra a prezrádza príliš ľahko svoje korene „modrej miestnosti“, ale tieto neresti boli súčasťou už originálnej piesne, a preto ich nemožno zazlievať.
![]() |
![]() |
![]() |
Ale nie všetko, čo je zlato, sa blyští – na rozdiel od hostiny pre oči nás v novej balade čaká skôr rozpačité a neforemné sústo pre uši. Hudobná múza sa pričasto nevie rozhodnúť, či má vzdať klasický hold našim padlým vojakom, alebo v modernom šate na seba strhnúť pozornosť. Niektorým výjavom príbehu umne sekunduje po boku Afrodity a obrazy zosilňuje (smrť Leonidova, záver u Platají), kým iné zase ruší až ničí (pár vojnových scén). Wisconský bájkár Snyder sa tiež snažil obohatiť prastarú legendu novými príbehmi, ako konaním našej kráľovny Gorgo, milujúcej manželky Leonida, počas jeho absencie v Sparte. Tento a ďalšie, menšie dodatky príbehu našťastie neškodia, ale k napomáhaniu majú ďaleko. Masky a špeciálne efekty, väčšinu času na úrovni hodnej Olympu, si z času na čas doprajú malý oddych alebo výpadok, napríklad v podobe prašivého psa a zradcu Epialta. Prehrešky voči kvalite, za ktoré v Sparte trestáme deti rákoskou, tu ničia inak veľmi dobrý dojem z kvalitného prevedenia legendy do novej podoby. Nové prerozprávanie navyše exceluje v hereckých výkonoch. Hlavne Gerard Butler, syn Edwarda Butlera z Glasgowu, akoby nášmu kráľovi Leonidovi z oka vypadol. Rovnako Rodrigo Santoro či David Wenham, ktorý už predtým nie úplne presvedčil v príbehu o Prsteni moci, sa teraz snažia ako Sizyfos a na rozdiel od neho sa im darí vynikajúco stelesniť svoje postavy.
Najväčšou slabinou, ba priam Achilovou pätou najnovšieho prerozprávania je prehnaný, miestami až antiklimatický, pátos. Neľakajte sa deti Lakedónie, nejedná sa o popretie významu a hlavnej myšlienky tejto hrdinskej básne, ale o spôsob akým je podaná. Kým balada Millerova podávala tú istú výpoveď a v konečnom dôsledku bola rovnako plná pátosu, konkrétne ju popísala len nepatrný počet krát. Snyderova vízia prehnane exponuje jednu (nepravdivú) myšlienku o ochrane demokracie a lepšieho zajtrajšku nespočetne krát, až nechcene pôsobí komicky. Vďaka viacerým nemiestnym heroickým výkrikom a vsuvkám stráca základný význam našej najcennejšej básne na sile a výpovedi. Krátky, kondenzovaný príbeh predlohy je k tomu ešte nešťastne roztiahnutý do skoro maratónskych rozmerov a podobne ako Feidipides pri behu z Maratónu, umiera na vysilenie. Hra s ohňom a nepriateľom sa môže ľahko vymknúť z rúk a pri boji s príbehom tomu niet inak. Občasné skrátenie záberu, ba vynechanie niektorej z množstva príbehových odbočiek, by novej forme legendy iba prospelo.
![]() |
![]() |
![]() |
Sparťania a slobodní, udatní Gréci! Deti celého sveta, vypočujte si príbeh o hrdinstve a sláve, o obete a odvahe. A o jej novom podaní plnom svetiel, farieb, krvi a krásy. Hostina pre oči, utrpenie pre uši, trochu prehnané vzývanie našich lakedónskych hrdinov a čaše testosterónu, taká je nová podoba našej najslávnejšej hrdinskej básne. Keby sa nové prerozprávanie držalo sparťanských zákonov a nebolo aténsky rozvláčne, mohlo sa jednať o jednu z najkrajších pôct padlým bojovníkom v najslávnejšej bitke staroveku. Takto ale, súkmeňovci moji, ostáva 300 iba víťazstvom Pyrrhovým – vizuálnou a brutálnou prezentáciou moderných čarov pohyblivých obrázkov bez skutočného emocionálneho dopadu, ktorý sa cez priesmyk medzi predlohou a adaptáciou nedostal ...
300 (USA, 2006, 117 min.)
Réžia: Zack Snyder. Scenár: Zack Snyder, Kurt Johnstad, Michael Gordon. Kamera: Larry Fong. Hudba: Tyler Bates. Hrajú: Gerard Butler, Lena Headey, Dominic West, David Wenham, Vincent Regan, Michael Fassbender, Rodrigo Santoro, ...
|
![]() | 20.6.2007 13:12
no film to bol podla mna vcelku vydareny, ajked sa asi dalo viac vytazit.. teda isto ze sa dalo.. ale pozeralo sa to dobre a som s nim spokojny.. 7/10
|
![]() | 8.5.2007 20:53
Idete mi ľudja trošku aj na nervy, všetci vo všetkom nječo hľadáte,,a načo je to dobré??? Bavte sa
a mimochodom, mimorjadne nevydarená recenzja |
![]() | 16.4.2007 20:25
Pani, ja viem, pisem trosku neskoro. Ale videli ste filmy Leni Riefenstahlovej z rokov tretej rise? Obrazovo, sposobom svietenia, snimania, uhlami pohladu - a samozrejme aj patetickou nacistickou retorikou je 300 to iste ako Vitazstvo vole. Pozrite, porovnajte. A precitajte si Mein Kampf. V 300 ako keby som spoznaval doslovne citaty z neho o rasovej cistote, o ulohe zeny a rodiny, o vojne. A to je asi to, co vadilo Mizantropovi aj kazdemu trochu rozhladenejsiemu a narocnejsiemu divakovi. Pravda vsak je, ze 300 rozhodne nie je film nakrucany pre rozhladenejsich a narocnejsich divakov... Len ci potom pre nich je tento portal..?
|
![]() | 15.4.2007 17:01
No, mne sa 300 prilis nepacila. Siel som na nu, az opadol prvotny hype a v kine nas bolo asi 15. Vizualne pekne, ale akosi prazdne.
|
![]() | 15.4.2007 14:23
film je proste mnam. vsimnite si, nepisem DEJINNA UDALOST. ale FILM. a v tom je zakopany trojdnovy pes, strasiaci podaktorych pocas bezmesacnych noci. howgh.
|
![]() | 15.4.2007 14:21
mizantrop, pocul som, ze hollywood odmietol natacat to, co ocakavas prave ty. mozno ti vsak vyhoveju v bollywoode. skus este recenziu na janosika /okrem toho stepkovho/, mozno aj tam sa dockame mudrych prekvapeni :)))
|
![]() | 11.4.2007 11:25
Neviete nahodou kto naspieval tu pesnicku co ide hned ked sa zacnu zaverecne titulky??????
Alebo aspon jej nazov... Dakujem! |
![]() | 10.4.2007 19:29
KUKO - Ja viem, co si tam chcel napisat
![]() |
![]() | 10.4.2007 18:50
Film je fantasticky! Super styl recenzie, fajne sa to citalo:) tesim na dalsie
|
![]() | 7.4.2007 15:09
je to iba film ktory natocili amici podla komiksovej predlohy...hladat konspiracie mi pride...hm...prehnane...
|
![]() | 6.4.2007 21:10
Ein Volk, Ein Reich, Ein...MIZANTROP. Dobre som sa zabavil na Tvojich "fasistickych" postrehoch, mozno vela pocuvas kulturneho poradcu iranskeho prezidenta Ahmadinedzada, lebo pouzivas ten isty slovnik a nejdem tu radsej pisat, co som si pomyslel, ked som pocul jeho vyjadrenie na film 300... Mame slobodu slova, pre mna za mna tu mozes pisat o tom, kolkych zlych fasistov sa Ti podarilo odhalit a udat policii, no ako to tu uz niekto napisal, tento Tvoj postrech mozes pisat ku kazdemu filmu, v ktorom sa objavi cerveno-bielo-cierna utierka a Ty v nej odhalis skryty symbol fasisitickej zastavy, a preto cely film nazves fasisticky. Kino je o zabave a myslim si (aj na zaklade vlastnej skusenosti), ze vacsina ludi sa na tomto filme bavila a to, ze sa jedna o fasisiticku propagandu im preblyslo hlavou az po precitani Tvojich postrehov.
|
![]() | 4.4.2007 20:16
Je az trosku smiesne ze taka prudka debata sa spustila po pomylenom vyroku o tom ze 300 je propagaciou fasizmu.
MIZANTROP: Zomriet v boji proti niekolkonasobnej presile mozes vnimat ako porazku ale aj ako hrdinstvo. Ja beriem to druhe. Dufam ze preto nie som fasista. |
|