SMRTONOSNÁ KINEMA 4.0

ADRIÁN ŽIŠKA

Ešte teraz sa mi chce od radosti výskať "Yippeee Ki Yay Mother...." ;-) John McClane v dobre odvedených akčných sekvenciách s radosťou v srdci a s pevným, stabilným doskokom preskočil do tretieho desaťročia svojej existencie. Ústredný záporák je síce zo série najslabší, ale o to lepšie pôsobia jeho sidekickovia (Magie Q po MI3 znova mňamózna ;-) ). Vo výsledku dve hodiny a dačo veľmi slušnej akčnej zábavy, ktorá síce oproti prvým dvom predchodcom trpí občasnou dýchavičnosťou, ale rozhodne ma v svojom žánri dnešnej, často príliš "korektne čistej" konkurencii, čo povedať.

Hodnotenie: 8/10

KRISTÍNA ASCHENBRENNEROVÁ

John's back.. and i like..

Ako jemná dáma s klasickou výchovou zahŕňajúcou francúzštinu a montovanie nábytku som v ranejších rokoch môjho života bola tak trochu ochudobnená o „chlapčenské radosti“, z ktorých sa vytešoval napr. môj bratranec a ktoré okrem Rockyho, Ramba, Karate čokoľvek a Červeného čokoľvek zahŕňali aj Smrtonosné pasce. V každom prípade, medzery vo vzdelaní som si doplnila v trošku pokročilejšom veku, a hoci okradnutá o ten správny zážitok zdieľania nálady v kine (kde som videla len posledné dva príspevky do série), mám Pasce rada. Sú drsné, suché, a John to vždy dokáže. A ako obstál u mňa tento raz?

Smrtonosná pasca 4.0 pristúpila k trendu trvajúcemu už pekných pár rokov (pokojne zabrúste trebárs aj do osemdesiatych). V tomto prípade mám na mysli trend (sebareflexívnych) sérií s koreňmi pár desaťročí dozadu, ktoré sa svojimi súčasnými pokračovaniami dostávajú, a to úmyselne, na dve stoličky: pol zadkom sedia v dobe svojich počiatkov, zatiaľ čo druhá polka glatea si hovie v súčasnosti. V Smrtonosnej pasci 4.0 sa tak stretáva elegancia filmového počítačového hackovania (úhľadné interiéry a nažehlené košele spolu s veľkými monitormi a behajúcimi oknami a tabmi) a drsná škola explózie (došklbané zakrvavené šedé tričko obopínajúce hruď hlavného hrdinu). Opäť sú tu teroristi ohrozujúci občanov Spojených štátov amerických (a to hneď na Deň nezávislosti) len preto, aby si zvýšili kreditné operácie na vlastných účtoch. Motív starý až hanba, no prostriedky predsa len o niečo mladšie. A proti nim muž, čo už pár krát odvrátil katastrofu.

V zásade, čo vytkol Michal v recenzii nepovažujem za tak tragické. Dokonca som cítila jemné mrazenie medzi lopatkami, keď si to medzi sebou rozdávali vzdušné a cestné dopravné prostriedky, prípadne old school mlátička McClane a „new“ school Mai. (Všímate tú elimináciu blondínok z akčných filmov?) Nakoľko však John nie je úplne Superman, ponúka mu film odborného poradcu vo veciach výpočtovej techniky, čím vzniká prepojenie staré-nové aj na úrovni postáv; jednoducho, je potrebné mať pri sebe (aj) novú „zbraň“ proti novému zlákovi. Podobnú rolu ako zaujal v trojke Zeus – ten, čo rieši hlavolamy a na konci sa aj chopí zbrane, dostal teraz mladý hacker v ohrození Matthew Farrell. Záporák Thomas Gabriel je sám mixom charakterových prvkov starého a nového, čo sa odráža v jeho metódach: kým hlavný plán realizuje (resp. realizoval by, keby sa do toho nazaplietol John a tie prekliate decká) nabúravaním sa do systémov, stopy a prekážky „maže“ metódou starej školy – pošle drsných a profesionálnych zabijakov (ktorí sú oproti Johnovi „to nové“) a to ďalšie je spoiler, ktorý si odhalíte aj sami.

Bavila som sa a odišla som z kina spokojná. Smrtonosná zbraň 4.0 je totiž jeden z tých inteligentnejších filmov, ktorý si dokáže uťahovať sám zo seba a vlastnej legendy bez toho, aby si podrážal nohy. Možno rozhovor o hudbe, ktorú John počúva a nepočúva, nejaví práve originálne a aj ďalšie verbálne prihrávky na smeč diváckej pamäti nehýria prirodzenosťou. A? Veď predsa sú tu aj situačné a štýlové nadhody. Mne je skôr ľúto tých pár okatých efektov.. Hoci.. Okaté efekty v Smrtonosnej pasci majú svoje čaro..  (Takže v zásade oscilujem niekde medzi tou 8 a 10/10, ale kedže nie je Farrell ako Farrell..)

Hodnotenie: 8/10