4.0

Filmová recenzia

12:00 Konferencia o terorizme v Španielsku čoskoro začína a prezident Spojených štátov amerických (William Hurt) obkolesený ochrankou práve prichádza. More televíznych kamier snímajú príchod prezidenta, prekvapivú prítomnosť agenta Thomasa Barnesa (Dennis Quaid), ktorý prezidentovi pred pár mesiacmi zachránil život, ako aj začiatok predslovu oznamujúceho podpísanie prvej zmluvy o boji proti terorizmu s arabskými štátmi. 12:19 Ochrankári sú na mieste, živý vstup prezidenta je vzdialený iba pár minút. Barnesovi sa zdá, že vidí pohyb záclony na treťom poschodí, ale neistý po dlhšej absencii to ohlási neskoro ... 12:21 Ozvú sa výstrely, prezident je postrelený a padá k zemi. Nastáva všeobecný chaos a panika, viacerí ľudia sú zadržaní, avšak nikto nevenuje pozornosť ich výkrikom o podozrivom batohu. 12:25 Americký turista Howard Lewis (Forest Whitaker) ukazuje Barnesovi čo natočil pred atentátom, keď zrazu vybuchne celé pódium ...

Uhol pohľadu je zaujímavým naratívnym experimentom – film ukazuje prvých 27 minút filmu divákovi z pohľadu viacerých postáv, postupne odhaľujúcich viac a viac informácií o atentáte na prezidenta. Režisér Peter Travis sa rozhodol za málo peňazí zahrať veľa muziky a efektný výbuch tak dostane divák naservírovaný hneď šesť krát. Každá časť príbehu dopĺňa mozaiku filmu a je na divákovi, aby si ju poskladal. Herecky Travis stavil na istotu a spojil starých sympaťákov (Quaid a Hurt) s novými, populárnymi tvárami (Matthew Fox, a lá Jack z Nezvestných). Film sa odohráva v utešenom tempe a vrcholí naozaj kvalitne nakrútenou naháňačkou po uliciach Salamancy (síce na Opeloch Corsa, ale čo už). Nechýbajú obligatórny americký pátos a oslava prezidenta, ako aj jasné rozdelenie postáv na dobrých a zlých.

12:00 Turista Howard Lewis trávi dovolenku v Španielsku potom, ako sa so ženou rozhodli stráviť istý čas oddelene. Ako správny Američan má všade so sebou video kameru a je fascinovaný starodávnou španielskou architektúrou. 12:12 Náhoda Howarda dostane do kontaktu so španielskou matkou a jej dievčatkom, ktoré vďaka nemu príde o zmrzlinu. Takisto stretne milého, arabského muža, s ktorým chvíľu pohovorí o Amerike, práve keď nechtiac nakrútil osobný rozhovor medzi neznámym mužom a krásnou ženou. 12:20 Kamerou sledujúc ochranku prezidenta, Howard vidí, že záujem jedného z nich je venovaný budove za ním a Howard sa otočí, aby zaznamenal ... 12:21 atentát. Howard sa snaží predrať k ochranke prezidenta, aby im ukázal, čo videl, keď rozpozná krásnu ženu spred pár minút, hodiť niečo pod pódium. Avšak skôr, ako dokáže získať pozornosť kohokoľvek, pódium vybuchne.

Uhol pohľadu je v podstate nepodareným naratívnym experimentom. Na jednej strane neustále porušuje svoje vlastné pravidlá, keď iba prvý pohľad na udalosti naozaj trvá zmienených 27 minút a ostatné sú skrátené, aby sa divák nenudil. Nuda sa však dostaví tak-či-tak, napriek tomu, že posledných pár iterácií trvá pod 10 minút. Problém spočíva v absencii tajomna motivácií postáv – jedno z prvých porovnaní, ktoré sa ponúka, je s Mementom, kde sa rovnako ako v Uhle pohľadu túžime dozvedieť, ako sa niečo stalo, ako sa film dostal tam kam sa dostal. Avšak Memento malo navyše aj odhaľovanie motivácií postáv (prečo sa stalo čo sa stalo), čo pri neoriginálnych arabských teroristoch a skautských ochrankároch úplne chýba. Uhol pohľadu našťastie po 2/3 sám uzná, že tohto koňa už dokopal k smrti a prejde späť k lineárnej narácií. A keď film upustí od jednoduchého príbehu podaného komplikovaným spôsobom, rozhodne sa podať jednoducho veľmi komplikovaný príbeh. Zrazu sa všetko zatočí naozaj neuveriteľne stupídnym spôsobom, len aby film dospel plnou parou k finále, ktoré naozaj umŕtvi aj posledné zvyšky zdravého diváckeho rozumu.

12:00 Španielsky policajt Enrique sa práve dostáva cez bezpečnostný perimeter v nádvorí, kde má o pár minút začať predslov amerického prezidenta. Vďaka jeho odznaku nie je skontrolovaný jeho batoh, ktorý nesie svojej priateľke. Jedným okom ju zazrie sa rozprávať na jeho vkus príliš intímne s neznámym mladým mužom. Ich rozhovor však skončí skôr ako sa k nim dostane a jeho priateľka ho upokojí svojou náklonnosťou. 12:16 Enrique sa dostane za pódium a tu čaká kým sa prezidentov prejav neskončí. Je ale nervózny z počínania jeho priateľky a tak sleduje dav, či neuvidí niečo podozrivé. 12:21 Atentát na prezidenta znamená koniec jeho kariéry. V snahe stať sa hrdinom sa rozbehne zachrániť starostu mesta, ale je zastavený americkou ochrankou. Jeho snaha o vysvetlenie je márna, nikto ho nepočúva a nikto okrem neho a neznámeho amerického turistu nevidí, ako jeho priateľka hodí batoh, ktorý jej pred chvíľou dal, pod pódium ... ktoré vybuchne.

Uhoľ pohľadu sa snažil byť iným, možno revolučným filmom, ktorý ale prepadol na celej čiare. Kým rozprávanie pohľadov viacerých postáv nie je práve nové (za všetky filmy môžeme uviesť Rashomon, Hrdinu, Začalo sa to jednej horúcej noci), obyčajne je rozprávaná udalosť divákovi neznáma a je na ňom aby objavil, ktorá z postáv hovorí pravdu. Uhol pohľadu kľúčovú udalosť ukáže hneď niekoľkokrát, až to začne diváka bohužiaľ nudiť. Návrat k lineárnemu rozprávaniu sa filmu tiež nepodarí a snahe udržať komplexitu prekombinuje poslednú polhodinu deja. Všetko je nakoniec zabité extra porciou patriotizmu a divák opúšťa kino s nepríjemnou chuťou v ústach. Čo mohla byť ľahko nadpriemerná snímka, je nudou ku koncu prvej polovice a idiotskými zvratmi posledných minút stiahnuté do hlbín podpriemerných akčných filmov.

Vantage Point (USA, 2008, 90 min.)
Réžia: Pete Travis. Scenár: Barry Levy. Kamera: Amir M. Mokri. Hudba: Atli Örvarsson. Hrajú: Dennis Quaid, Matthew Fox, Forest Whitaker, Zoe Saldana, Sigourney Weaver, William Hurt.