|
INDIANA JONES 4 - NAOZAJ DOBRÝ FILM? |
INDIANA JONES 4 - NAOZAJ DOBRÝ FILM? |
Indiana Jones sa od svojho veľkého návratu stretáva s množstvom nadšeného a v dôsledku kultu možno až nekritického prijatia. Ale objavuje sa aj druhá názorová strana. Je Indy naozaj taký skvelý, alebo sme len opantaní nezničiteľnou a tak príjemnou nostalgiou? Názory redaktorov našej redakcie vám možno odhalia viac ...
KRISTÍNA ASCHENBRENNEROVÁ
V posledných niečo cez desať rokov sa striedavo vynárali správy o tom, že k trom filmom so spoločným menovateľom „Indiana Jones“ pribudne štvrtý. Správy sa šírili, až sa začali objavovať sarkastické vtipy v zmysle, že misiou bude útek z domova dôchodcov. Nakoniec sa podarilo a do kín dorazil Indiana Jones a kráľovstvo krištáľovej lebky. Úprimne, neviem, čo som očakávala, rozhodne som však napriek zvedavosti nebola sklamaná. Dostala som Indiana Jonesa. Škoda len, že tvorcovia v obave nepôsobiť ako mladíci (Eager to start, quick to finish.) zbytočne mrhali časom. A čím dlhšie čakali, tým viac napätia ostalo visieť vo vzduchu.
Krištáľová lebka vo svete 50tych rokoch reprezentuje nielen záhadu z hľadiska jej pôvodu, ale i – ako sa dozvedáme vďaka Dr. Spalkovej – potenciálny a veľmi silný zdroj moci, moci nad myslením ľudí (a teda vláda nad informáciami). Tematizácia 50tych rokov, kedy pre Američanov existovali v zásade dve červené hrozby – jedna z vesmíru a druhá spoza oceánu, sa odráža nielen v zápletke a nepriateľovi, ale prechádza i do samotného štýlu rozprávania. Posúvanie štýlo-času vrátane príslušných rituálov, hesiel a štilky omočenej v cukrovej vode, ale i "kulís", svietenia, snímania, strihu je následne „len“ ďalší z prejavov Spielbergovej režisérskej hravosti. Tomuto „nadstavenému“ retroštýlu zodpovedá i akcia, úsmevná (ne)logika a niektoré zásahy deus ex machina. Celkovo hravé, rozhodne nie hlúpe a rešpektujúce štýly prvých troch filmov. Miestami mi však tento Indiana Jones prišiel ako detský obrázok kreslený dospelákom - má, čo má mať (vrátane usmiateho slniečka a vrany väčšej ako dom), ale aj tak je cítiť, že autor už nemá 4 roky.
Hodnotenie: 8/10
|
|
ADRIÁN ŽIŠKA
Expedícia skrz skanzen štýlov - zakonzervovaných vo vzájomne sa prelínajúcich časových bublinách, ktoré definujú nielen vznik a samotný vývoj skanzenu, ale i určíte etapy / dekády kinematografie s príslušnými charakterovými črtami odrážajúcimi dobové trendy. Príbeh, prostredníctvom ktorého nám preslávený sprievodca S. Spielberg približuje skanzen mi vôbec nevadil. Naopak, vo vzájomnej kauzalite s dôvodom existencie skanzenu je logicky vhodne a presne zvoleným variantom. Avšak v určitých bodoch expedície neprebieha n-násobne prelínanie spomínaných časových bublín úplné hladko. V týchto bodoch dobrodružná jazda ako keby drhla a dopredu sa presúvame ani nie tak plynulou zotrvačnosťou, ako skôr upozorňujúcimi nápismi "Pozor, prechod do inej sekcie". A ešte späť k príbehu. Ako som vyššie spomínal, mixovanie sci-fi, červenej hrozby ako i obavy z atómového veku sú vzhľadom na zvolený časový rámec opodstatnené, ale že by to bol naozaj príbeh, na ktorý sa muselo čakať 19 rokov? To je prinajmenšom úsmevné. Ono, ako spomenul už kolega Vlado Kurek, keď v závere jedna z postáv povie „človek môže toho tak veľa premárniť dlhým čakaním“, je to rovným dielom tak pre postavy vo filme, ako i samotných tvorcov.
Hodnotenie: 8/10
RADO TORDA
Spielberg, Lucas a Williams sa spojili po štvrtý raz, aby poslali o 20 rokov staršieho Forda po tenkej červenej čiare do Amazonie, nájsť stratené mesto Akator a odhaliť zdroj sily kryštálovej lebky. Priezračný artefakt je tento raz predmetom záujmu Stalinových nasledovníkov na čele s vedkyňou Irinou Spalko.
Spielberg už pri prípravách filmu prehlasoval, že štvrtý príbeh si zachová naturel dobrodružného filmu z 80. rokov a ja som rád, že sa tak stalo. Akčné scény sú takmer zakaždým pritiahnuté za vlasy a spoliehajú na šťastie, ktoré prirodzene stojí na strane kladných hrdinov; dialógy sú popretkávané nevtieravým humorom a výprava si vystačí s havajskými exteriérmi a naoko zatuchnutými štúdiovými kobkami. To všetko dopĺňajú neošúchaný hudobný motív a zaujímavé nové postavy. Paradoxne jednou z najsympatickejších je záporačka Kate Blanchet, ktorá šteká rozkazy v ruštine a nemá problém predviesť svoje šermiarske umenie na korbe vojenského džípu v plnej rýchlosti. Shia LaBeouf vtipne a miestami veľmi akčne dopĺňa Jonesa pri hľadaní odpovedí spojených nielen s pôvodom kryštálovej lebky. Indiana Jones a kráľovstvo kryštálovej lebky je pre 21. storočie trochu naivné, ale za to stopercentné dobrodružstvo - skvelé pokračovanie, na ktoré sa oplatilo čakať tak dlho.
Hodnotenie: 8/10
|
|
MAREK VOJTKO
A je späť. O 19 rokov starší, pomalší ale stále rovnako šarmantný a úchvatný. Indiana Jones patrí k ikonám svetovej kinematografie a dobrou správou je, že aj štvrté pokračovanie jeho dobrodružstiev, ktoré spočiatku vyzeralo ako ďalší z chamtivých počinov Georga Lucasa, je dobrým filmom. Avšak čo mohlo byť výnimočnou bodkou za naozaj nezvyčajnými dobrodružstvami bolo násilnými prepismi scenára (len boh vie, aký poklad mali Lucas a Spielberg v rukách v podobe Darabontovho scenára) a výsledným naozaj pochabým koncom, zredukované na vyšší priemer. Nebyť strašného záveru, tak by som odpustil niekoľko násilných vtipov, ako aj trápnych a naozaj za vlasy pritiahnutých scén ... V konečnom dôsledku som sa bavil, ale ani náhodou nie tak dobre, ako pri prvom alebo treťom filme. A s druhým Kráľovstvo krištáľovej lebky zvádza tuhý boj.
Hodnotenie: 7/10
MICHAL ŠMAJDA
Indiana Jones je kultúrna ikona, ktorá si megaúspešnou trilógiou vytvorila svoj vlastný svet so svojimi špecifikami a zákonitosťami. Z tohto dôvodu odporúčam pozerať sa na najnovšieho Indyho nie ako na samostatný film, ale ako pokračovanie, súčasť série. Znalcom trilógie totiž určite neuniknú viaceré (predovšetkým obrazové) odkazy na predošlé diely, ktoré výrazne umocňujú zážitok.
Výčitky, ktoré odzneli v diskusii ohľadom „prepísknutých/prepálených“ scén s dôrazom na fyzikálne zákony (chladnička, vodopády, tarzanovská pasáž), nie sú úplne na mieste, nakoľko súbor „crazy“ nereálnych pikantností do „jonesovského žánru“ jednoducho patrí.
Atmosféra 50. rokov je vykreslená obdivuhodne (od účesov a áut, cez Oblasť 51, končiac studenou vojnou a atómovou hrozbou) a zámer nakrútiť blockbuster v 21. storočí retro štýlom sa vydaril (za všetko hovorí nasvietenie a dlhé zábery pri pekelne rýchlych akčných scénach). Čo sa týka UFO zápletky, tú akceptujem, pretože kĺbi nielen mysterióznosť, ale tiež reflektuje vtedajšie časy. I keď je pravdou, že vyvrcholenie bolo tŕňom (avšak iba jedným z mála) v mojom oku.
Štvrtý Indy ide v zabehnutých koľajach svojich predchodcov, no v približne polovici minutáže som postrehol citeľnú stagnáciu tempa a scény v džungli (s výnimkou naháňačky) už neprinášajú vysokú koncentráciu vtipných a napínavých momentov.
Ako odznelo v recenzii, Indiana Jones sa začína podobať Jonesovi seniorovi (Connery) z Poslednej križiackej výpravy. Svedčí o tom sekvencia úteku na motorke s Muttom, v ktorej sa Indymu nepozdáva mladíkov bujarý štýl riadenia. Škoda, že podporné postavy nechŕlili zo seba také repliky, ako tomu bolo v ostatných dieloch dobrým zvykom. Povestná chémia, aká doteraz fungovala v každej časti medzi Indym a vedľajšími postavami, sa akosi vytratila.
Summa summarum, prevažuje spokojnosť – kvalitná popcornová zábava. Neubránim sa však pocitu, že pri opätovnom zhliadnutí by šiel rezultát asi o jeden bod nižšie. A v prípade bývalej trilógie u mňa tento pocit asi nikdy nenastane...
Hodnotenie: 8/10
|
|
MATEJ ORAVEC
Indiana Jones je kult. Kult, ktorý som prvý raz videl na videokazete, kde jeden hlas prekladal všetko, čo sa vo filme dialo. Obraz bol nekvalitný, zvuk skoro žiadny a preklad chabý. Dúfal som, že pred príchodom štvrtého Indyho usporiada aspoň jedno z bratislavských kín Indyho maratón, ale po tom ako všetky časti odvysielala televízia, by do kina prišlo asi len málo fanúšikov. Ja som si konečne vychutnal pána Jonesa v kine a bol to pre mňa Zážitok. Bol som pripravený na akčnú jazdu, ktorú som aj dostal. Ale nič viac, nič menej. Dúfal som, že to bude niečo extra, keď už sme na to čakali 19 rokov, ale nebolo. Aj tak je to čistých deväť z desiatich.
Hodnotenie: 9/10
MICHAL MICHALOVIČ
Ako človek, ktorý nebol z nového Indyho nijako nadšený, sa ocitám v nevďačnej pozícii: bude veľmi jednoduché povedať, že chcem ísť za každú cenu proti prúdu. Na druhej strane, je pomerne ťažké argumentačne sa postaviť proti takémuto (tušenému) prístupu. Vo formáte krátkeho komentára na prezentovanie dostatočne zdôvodnených argumentov ani nie je priestor, preto sa im v podstate celkom vyhnem. Som z generácie PO Indym, pôvodná séria ma nezachytila v kine a dnes mi príliš veľa tiež nehovorí. Je preto celkom možné, že môj hlas bude prekričaný všeobecne panujúcim nadšením, dokladaným tvrdeniami o vysoko sofistikovanej hre s idolom, mýtom, štýlmi a ktovie čím všetkým ďalším. A to je v podstate jadro celého sporu.
Krištáľová lebka je celá postavená na hre: hre tvorcov so svojskými pravidlami a očakávanou účasťou na nej zo strany divákov. Nejde mi o to, kritizovať pravidlá tejto hry (predsa len je to fikcia a z tohto titulu si môže robiť naozaj čo sa jej zachce), a v podstate ani jej priebeh (hoci práve k tomu by som mal zopár výhrad – od drobných trhlín vo fikčnom svete – už v diskusii spomenutý „inteligentný magnetizmus“ cez pasovanie predmetov /klobúk/ do pozície objektu fetišistického obdivovania/zbožňovania až po celkom prehliadnuteľného hlavného „záporáka“). Tak ako pri každej hre, existujú aj tu dve možnosti: naladiť sa na jej vlnu, prijať spoluhráča, pravidlá a zabávať sa, alebo ich jednoducho neprijať. Potom môže dôjsť k niečomu, čo sa vedecky pomerne ťažko zdôvodňuje a argumentuje, no zrejme to všetci dôverne poznáme: do hry sa vkráda (celkom nevedecký) votrelec – nuda. Tá sa môže prejaviť rôznymi symptómami: stratou záujmu o dianie na plátne, opakovaným sledovaním okolitých dejov (reakcií prísediacich či pohybu hodinových ručičiek), prípadne dokonca emocionálnym prázdnom, neuspokojením túžby po plnohodnotnom zážitku. Otázkou je, čo robiť v takom prípade. Ale keďže pravda je tam vonku, odpoveď si musí nájsť každý sám...
Hodnotenie: 6/10
PETER KONEČNÝ
Je pár dní od premiéry a ja si z nového Indyho matne spomínam na chladničkový katapult (všimli ste si značku?), niekoľko samozrejme retro nakrútených auto-naháňačiek (kde sa preskakovalo z auta na auto a opačne), tzv. auto-šerm (bez svetelných mečov tentoraz), miliardu digitálnych a nesmierne inteligentných mravcov, pády z vodopádov (myslím trikrát), vkladanie akejsi lebky (ktorej minulosť si už v spleti bezduchého a nudného príbehu vôbec nevybavujem) do náhodne vyselektovaného otvoru v stene, a potom to už známe blízke stretnutie tretieho druhu, pri ktorom musí (prekvapivo) zmiznúť celý veľký poklad a sním aj ten najväčší hanebník, čo chcel všetko len pre seba (spomínate na Poklad na striebornom jazere a ikonický záber na bažinu a potápajúcu sa ruku zvierajúcu zlatý pohár?). A potom už len klobúk odviaty vetrom smerom k mladému následníkovi... hudba, pri ktorej som vždy čakal na príchod refrénu a koniec bol tu... Stačí to na dobrý a časom nezničiteľný film? Neviem, neviem...
Hodnotenie: 5/10
