10 LÚPEŽNÝCH (HEIST) FILMOV |
10 LÚPEŽNÝCH (HEIST) FILMOV |
Pri príležitosti premiéry krimi thrilleru Bena Afflecka Mesto sme pre vás pripravili prierez zaujímavými snímkami z obdobného tematického súdka. Koľko z nich ste videli?
Subžáner „zlodejského“, „zbojníckeho“ či lúpežného filmu zasahuje do širokého spektra žánrov. Filmové publikum je svedkom lúpeží či prepadnutí už od samotných počiatkov kinematografie a teší sa mu dodnes. Lúpeže najrôznejšieho druhu (najčastejšie však vlakov, bánk a klenotníctiev) vidíme v najrôznejších žánroch ako napr. western, gangsterka, film-noir, thriller či sociálna dráma alebo komédia.
Biely požiar (White Heat, r. Raoul Walsh, 1949)
Herecká ikona ranej gangsterky 30tych rokov James Cagney sa excelentne vracia vo svojej poslednej úlohe vyšinutého gangstra ako Cody Jarrett! Snímka okrem mnohého iného priniesla modelovú zápletku kriminálnika s „pestrou“ minulosťou, ktorý po čase uniká z väzenia a chystá (poslednú?) veľkú lúpež. Zároveň autenticky odráža atmosféru studenej vojny a je jedným z najlepších príspevkov na tému oidipovského komplexu v histórii filmu. Spolu s „Asfaltovou džungľou“ od Johna Hustona z roku 1950 je Biely požiar jedným zo vzorových filmových diel pre filmy podobného žánrového razenia.
Bitka medzi mužmi (Du rififi chez les hommes, r. Jules Dassin, 1955)
Geniálny francúzsky film-noir spájajúci ukážkový heist film so strhujúcou gangsterkou. Kriminálnik Tony sa po piatich rokoch vracia z väzenia. Ešte sa ani poriadne nestihol nadýchnuť slobody a už prichádza ponuka na zaujímavý kšeft. On však „dorovnáva a zvyšuje“ a prichádza s ešte zaujímavejšou a ambicióznejšou prácou. A s plánom prešpekulovaným do posledného detailu. Pred očami má „posledný veľký kšeft svojej kariéry“ (tzv. one last big job). So svojimi partnermi sa rozhodne vylúpiť klenotníctvo. Táto zápletka (muža vracajúceho sa z „chládku“ a pripravujúceho poslednú veľkú lúpež) sa napevno uchytila a onedlho stala žánrovou konvenciou pre mnohých ďalších nasledovateľov. Približne 25-minútová majstrovská pasáž vykrádania klenotníctva bez použitia akejkoľvek hudby či dialógu je hrubými písmenami zapísaná do dejín kinematografie!
Päť lupičov a stará dáma (The Ladykillers, r. Alexander Mackendrick, 1955)
Rozkošná heist komédia o improvizovanom gangu, ktorý sa pod zásterkou amatérskych hudobníkov, nasťahuje do podnájmu k postaršej pani Wilberforceovej. Ako inak, majú geniálny plán, ako prísť nelegálnou cestou k veľkým peniazom. Kľúčovým elementom ich akcie ale urobia nevinnú a milú pani Wilberforceovú. Tá má však svoje „muchy“ a do všetkého pchá nos. Všetko ide podľa plánu na sekundu presne, až kým sa v poslednej možnej chvíli starenka nedozvie pravdu, že je súčasťou krádeže. Aj napriek vyvíjanému tlaku a strachu, jej cit pre spravodlivosť a česť nepustí a rozhodne sa okrem lupičov udať aj samú seba. A tak skupinka piatich zlodejíčkov ťahá zápalky, aby sa rozhodlo, kto sa jej zbaví... Čierna komédia s netradičným námetom a radou komických i napínavých momentov sa v roku 2004 dočkala voľného remaku.
Zabíjanie (The Killing, r. Stanley Kubrick, 1956)
Nelineárne vyrozprávaná filmová kronika jednej dokonale naplánovanej i realizovanej lúpeže (dostihovej pokladne), v ktorej nás nezávislý rozprávač detailne informuje kto, čo, kde a kedy. Kubrick síce pracuje s typickou zápletkou (z väzenia čerstvo prepustený Johnny Clay plánuje začať nový život so slušným balíkom peňazí a za pomoci štyroch partnerov chystá „one last big job“), ale naračne ju spracováva divácky veľmi príťažlivo a úsporne. Nakoniec celá (takmer) dokonalá akcia stroskotá... pretože, ako to vo väčšine filmov noir platí, za všetkým hľadaj ženu...
Bonnie a Clyde (Bonnie and Clyde, r. Arthur Penn, 1967)
V časoch finančnej krízy Hollywoodu sa tento titul stal ako nízkorozpočtový film pre mladých so svojimi pozoruhodnými tržbami vlajkovou loďou jeho záchrany. Po formálnej stránke sa zasa výrazne pričinil o to, že kombinácia rýchleho strihu a spomaleného pohybu (viď finále) sa onedlho stala štandardným prostriedkom na vyjadrenie násilia. A v neposlednom rade ide o výborné filmové spracovanie o najslávnejšej dvojici bankových lupičov z dôb Veľkej hospodárskej krízy (aj keď samozrejme, s väčšími či menšími historickými nepresnosťami a prílišným zidealizovaním zločinu), ktoré má v histórii amerického filmu neprehliadnuteľné miesto.
Italian Job (The Italian Job, r. Peter Collinson, 1969)
Charlie Croker (charizmatický Michael Caine) opúšťa brány väznice a hneď dostáva ponuku na niečo „skutočne veľkého“. Ani zďaleka jednoduchý kšeft, v ktorom ide o 4 milióny £ v zlate. Miesto akcie: taliansky Turín. Výzvou je nielen zabezpečiť dopravný kolaps v meste, ale taktiež obísť taliansku mafiu, ktorá si na lup tiež šúcha ruky. Zábavná klasika žánru s viac než úsmevným záverom sa do pamäte ľudí zapísala predovšetkým bláznivou jazdou troch Mini Cooperov po uliciach Turína.
Osudový kruh (Le Cercle rouge, r. Jean-Pierre Melville, 1970)
Z väzenia sa vracajúceho gangstera Coreyho (Alain Delon) a väzňa na úteku Vogela zvedie dohromady osud. Po vzájomnom preukázaní si služieb sa rozhodnú vylúpiť klenotníctvo, na ktoré dostal Corey tip ešte v base. Do partie priberajú aj bývalého policajta a experta vo svojom obore Jansena. Samotná lúpež štartuje až v druhej polovici tejto inak vynikajúcej gangsterky. Divák sa stáva pevnou súčasťou ich trpezlivého a precízneho cca 25-minút trvajúceho vykrádania. Svojím „tichým“ a autentickým spracovaním sa blíži k majstrovskému Rififi.
Dog Day Afternoon (r. Sidney Lumet, 1975)
Vynikajúca dráma plná napätia a emócií. Sonny a Sal sa pokúsia vykradnúť banku. Akcia však nevyjde podľa predstáv a do pár minút je banka obkľúčená desiatkami policajtov. Jedinou nádejou na útek a slobodu je personál banky, z ktorého sa stávajú rukojemníci. Kým v banke vládne pomerne priateľská atmosféra, vonku začína atmosféra hustnúť. Líder Sonny sa stáva miláčikom publika, no zároveň aj objektom posmeškov kvôli svojej medializovanej homosexualite. K polícii sa čoskoro pridáva aj FBI a čas na splnenie podmienok sa kráti... Al Pacino v role Sonnyho podáva jeden z najlepších výkonov svojej kariéry! Lúpež a následné vyjednávanie však tvorí iba pozadie na rozpútanie veľkej drámy jednotlivca, ktorá sa v roku 1972 skutočne aj odohrala a má viacero zaujímavých podtextov: či už politický alebo (homo)sexuálny.
Neľútostný súboj (Heat, r. Michael Mann, 1995)
Snímka, v ktorej sa prvý raz bok po boku (!) objavili dvaja najobsadzovanejší filmoví mafiáni či gangstri: Al Pacino a Robert De Niro. Al Pacino alias elitný chytač zlodejov, De Niro zasa ako elitár medzi zlodejmi. Scenár sa ani zďaleka nesústredí len na prípravu či realizáciu lúpeží. Vzhľadom na vyše 160 minútovú stopáž sú v snímke iba tri (úvodné prepadnutie obrneného vozidla, v poslednej chvíli prerušená akcia a vykradnutie banky) a trvajú pomerne krátko. Príbeh sa zameriava predovšetkým na „súkromný“ život hlavných protagonistov na oboch stranách barikády. Mann sa heist filmu venoval aj v gangsterke Verejní nepriatelia, kde sledoval osud Johna Dillingera, jedného z najznámejších bankových lupičov vôbec.
Spojenec (Inside Man, r. Spike Lee, 2006)
Zoznam uzatvárame s titulom Spikea Leeho, ktorý pred štyrmi rokmi priniesol pomerne nekonvenčný (sub)žánrový film. Čím je jeho hviezdne obsadený thriller o vykradnutí banky výnimočný? Začnime výsledkom príbehu: celý tím lupičov úspešne unikne spravodlivosti bez akýchkoľvek zranení či strát na životoch. Čo sa týka spôsobu jeho vyrozprávania, Lee sa prostredníctvom nechronologického štýlu s divákom pohráva (áno, s roztrieštenou chronológiou sa už extrémne vyhral Quentin Tarantino v svojej celovečernej prvotine Gauneri/Reservoir Dogs z roku 1992). Po technickej stránke sa zasa pohráva s tzv. vnútrozáberovým strihom. V rámci svojej kategórie – jednoznačne – solídny kúsok s inteligentnou zápletkou.