2.0

Filmová recenzia

Príbeh nového filmu onálepkovaného menom Jamesa Camerona, ktorého marketing je postavený na vychytenej 3D technológii, je inšpirovaný zážitkom jedného zo scenáristov (bol by som zvedavý nakoľko).

V útrobách džungle Papui Novej Guiney sa skupina potápačov rozhodla preskúmať tajomné hlbiny jaskynného labyrintu, ktorý ústi do Tichého oceánu. Počas výpravy príde neočakávaná komplikácia. Tropický cyklón uzavrie hrdinom cestu na povrch.

Jediným riešením je dobrodružný boj o prežitie v skafandroch a s kyslíkovými nádržami. V úzkych chodbách si mladý horolezec Josh zároveň napráva vzťah so svojim otcom- skúseným potápačom (Richard Roxburgh).

Po úvodnom zábere akoby vystrihnutom z Agenta bez minulosti prichádza otravná zoznamovačka s ešte otravnejšími postavami a očarujúce zábery guinejskej divočiny. Žartíky, konflikt otec-syn a typizované charaktery: bezcitný vodca svorky, mladý a nerozvážny krásavec, psychicky labilná žena, moralizátor (nenávidím herca Iona Gruffuda) a jeden šialenec ochotný zabíjať vo vypätej situácii. Mená si nemusíte pamätať.

Scenár okrem klišé, klišé, klišé, prebytku trápnych prehovorov typu: „wow, to je krásne/úžasné/super.“ neponúka nič, iba prázdnu bublinu. Bez kyslíka. Príde samozrejme votrelcovská situácia na tému: „trpí, zabijem ho z milosti“ (a nie raz, bohužiaľ). Riešenia týchto komických scén sú pochopiteľne mimo humanizmu, citu, či základnej teórie o pude sebazáchovy.

Oči vybíja aj množstvo účelových záberov, ktoré majú divákovi s okuliarmi navodiť pocit horskej dráhy. Postrehol som občas dosť slabé trikové scény (strmý zoskok jaskynnou šachtou). Mierne sklamali aj výlety do podvodných tunelov, ktoré sú občas príliš tmavé.

Po príchode osudovej búrky začína stupídna vybíjaná podobná lacnému slasheru, kde jedna postava umrie preto, že sa jej zamotali vlasy do lezeckej výbavy. Stiesnenosť, autenticitu, alebo klaustrofóbiu sa filmu síce darí navodiť len minimálne, ale zábery v neprebádaných kútoch jaskyne sú skutočne opantávajúce (asi jediné pozitívum). Zvyšky atmosféry zabíja príšerná heroická hudba, skladateľovi Davidovi Hirschfelderovi tentoraz riadne ušiel vkus.

Film bol asi myslený ako temné, tiesnivé, psychologicky hlboké dobrodružstvo. Mŕtvoly mali byť asi desivé, postavy zároveň vtipné a skutočné, akcia dramatická. Keby hodnotím zámer, je to plný počet bodov. Realita by sa však dala charakterizovať troma slovami: naťahovaná, komerčná nuda. Na mieste Jamesa Camerona by som radšej vyhodil peniaze na ďalší podvodný dokument a neplatil zmäteného režiséra, či ešte neschopnejších druhotriednych hercov.

Samozrejme, už od začiatku je jasné, kto prežije, aj keď ani jeden z aktérov nie je sympatický. Keby som mal namiesto tohto nepodarku odporučiť jaskyniarsky film, tak určite hororový Pád do tmy. Z námetu sa dalo vyťažiť desaťkrát viac. Bohužiaľ, zrejme naň okrem Camerona a ním vybraného amatérskeho režiséra nikto nemal peniaze.

Sanctum (USA, 2010, 109 min.)
Réžia: Alister Grierson. Námet: Andrew Wight. Scenár: John Garvin, Andrew Wight. Kamera: Jules O’Loughlin. Strih: Mark Warner. Hudba: David Hirschfelder. Hrajú: Richard Roxburgh, Rhys Wakefield, Alice Parkinson, Dan Wyllie, Ioan Gruffudd, Christopher Baker, Nicole Downs