|
SOM ČÍSLO ŠTYRI |
SOM ČÍSLO ŠTYRI |
Mimozemšťan s ľudskou tvárou a svietiacimi rukami uniká skupine votrelcov, ktorí zničili jeho rodnú planétu. Na Zem emigroval spolu s ďalšími ôsmimi bojovníkmi, ktorých sa dá zabiť iba v postupnosti podľa čísel. Traja sú mŕtvi, nasleduje John Smith, Číslo štyri. Spolu so svojim mentorom neustále menia miesto pobytu a skrývajú sa holohlavým prenasledovateľom. Zakotvia na Floride, kde sa John pokúša usadiť a zapadnúť do kolektívu na škole.
Spočiatku sa film javí ako veľká naháňačka naprieč Amerikou, príchodom mimozemšťana na novú školu ale otvára náruč klišé mládežníckych filmov. Sympatický outsider, skupina krutých športovcov, inteligentná blondína a šikanovaný kamoš. Vyrovnávanie sa s inakosťou, osudová láska, nahnevaný expriateľ, či oceľová nebojácnosť sú opäť hlavnými témami.
A určite viete, čo vyhrá ideový boj medzi láskou a záchranou zeme. Aspoň nás tvorcovia ušetrili zdĺhavého procesu objavovania a trénovania nadľudských schopností a dej uvádzajú in medias res.
Nečítal som adaptovanú knihu od Pittacusa Lorea (pod pseudonymom sa skrýva dvojica autorov), ale zdá sa mi, že veľa ukradol zo Smallville a vo veľkej miere opisoval z Twilightu. Ak aj bol originálny (čo sa úplne vylúčiť nedá), scenáristi jeho dielo pretvorili do priemerného, nezaujímavého a niekedy aj hlúpeho príbehu s absurdnými náhodami. Keďže film je myslený ako potenciálny začiatok šesťdielnej série, scenár rezignoval na významnejšie dejové zvraty a slúži iba ako akýsi predkrm. Dúfam.
|
|
Režisér D.J. Caruso, ktorý nahradil Michaela Baya a tróni pod ochrannou rukou Stevena Spielberga, nestratil cit pre efektné, štýlové zábery, ani napínavú akciu. Akurát oproti Oku dravca adrenalín ustúpil jednoduchému príbehu a teen romantike so zámerom vyžmýkať z násť-ročných diváčok tony mokrých vreckoviek. Scény prispôsobil výbornému výberu chytľavej rockovej muziky (Kings of Leon, Black Keys, The XX) a nenáročnému cieľovému publiku.
V hlavnej úlohe hviezdi Alex Pettyfer ako nasledujúci adept pre obdivovanie širokým dievčenským fanklubom. Dianu Agron ako jeho objekt túžby obsadili zas zjavne preto, aby prilákala fanúšikov seriálu Glee. Ostatní hereckí predstavitelia sú do počtu, zloducha by som si ale vedel predstaviť charizmatickejšieho a desivejšieho.
|
|
Nehovoriac o akýchsi psích netvoroch, ktoré sa boxujú a vyzerajú, akoby ich tvorcovia prepašovali z béčkového hororu. Civilnosť a striedmosť zabíja práve posledná pätina filmu s obludami, farebnými puškami a teleportujúcimi sa hrdinami. Trailer sľuboval dôstojnejší a dospelejšie myslený film. Nekončiaci pocit „Deja Vu“ pripomenie celé spektrum zaujímavejších a inteligentnejšie zaobalených filmov s rovnakou tematikou.
Napriek všetkým (početným) negatívam bol film pre mňa oddychovou, upokojujúcou zábavnou alternatívou k sofistikovanej klubovej ponuke. Pôsobil na mňa na mieru vybratým soundtrackom, zručne natočenou akciou a rýchlym spádom. Odmyslel som si neskutočne stupídne finále, má nulovú "akúkoľvek" hodnotu, ale aspoň nenudí a v rámci normy je znesiteľný. Asi ako niekoľko pív v krčme s hernými automatmi.
I Am Number Four (USA, 2011, 111 min.)
Réžia: D. J. Caruso. Námet: Pittacus Lore [Jobie Hughes a James Frey] – rovnomenný román (2010). Scenár: Alfred Gough, Miles Millar, Marti Noxon. Kamera: Guillermo Navarro. Strih: Vince Filippone, Jim Page. Hudba: Trevor Rabin. Hrajú: Alex Pettyfer, Timothy Olyphant, Teresa Palmer, Dianna Agron, Callan McAuliffe, Kevin Durand
