|
2011 - ROK S FILMOM |
2011 - ROK S FILMOM |
Text bol pôvodne publikovaný v časopise KINEČKO
Redakcia časopisu Kinečko oslovila respondentov zo Slovenskej a Českej republiky, aby sa spolu s ňou podelili o päticu svojich najintenzívnejších filmových zážitkov za rok 2011. Odpovede boli rôznorodé, objavovali sa staré aj nové filmy (staré najmä pri príležitosti uvedenia reštaurovaných/digitalizovaných verzií na festivaloch či lokálneho vydania na DVD), európske, ázijské, latinsko-americké, severoamerické...
|
Nešlo nám pritom o zostavenie „oficiálneho“ TOP rebríčka filmov s copyrightom 2011 (takých sa zrejme dočkáme v časopisoch Cahiers du cinéma, Sight and Sound či Cinepur). Cieľom skôr bolo upozorniť vás, drahí čitatelia, na filmy, ktoré možno unikli vašej pozornosti (z akýchkoľvek dôvodov) a stoja za pozornosť.
Poznámka k prepisu názvov filmov: aj pri odpovediach českých respondentov uvádzame slovenský distribučný/festivalový názov filmu, pokiaľ existuje. Ak bol film uvedený na festivale v ČR, ale nie v SR, slovenský názov je priamym prekladom českého názvu. Pokiaľ film nebol uvedený v SR ani v ČR (v distribúcii ani na festivaloch), ponechávame originálny názov s poznámkou. Pri všetkých filmoch je uvedený aj originálny názov.
Jana Bébarová, časopis 25fps
50/50 (50/50, r. Jonathan Levine)
Odvážně neotřelý, nesentimentální, vtipný a přitom tolik pravdivý a lidský pohled na vyrovnávání se s rakovinovým onemocněním, kterému (ať už přímo nebo u blízkého člověka) čelil snad každý z nás.
Drive (Drive, r. Nicolas Winding Refn)
Rok Ryana Goslinga. Nikdy bych si nemyslela, že bych alespoň na chvíli chtěla být v kůži Carey Mulligan.
I'm Still Here* (I’m Still Here, r. Casey Affleck)
Kontroverzní a nevyslyšené volání Joaquina Phoenixe po hereckém Oscarovi.
Odlúčenie Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin, r. Asghar Farhadi)
Jedním slovem: skličující.
Prístrešok (Podslon, r. Dragomir Sholev)
Černý kůň a nekorunovaný vítěz letošního Febiofestu. Strhující konfrontace bulharských punkáčů se starostlivými rodiči jednoho z nich.
Pavel Bednařík, filmový historik, dramaturg a pedagog
Turínsky kôň (A Torinói Ló, r. Béla Tarr)
Výjimečná síla zmaru, která vystupuje v mlčení, stejně jako v každé pronesené větě. Metafyzická, minimalistická, ohromující odpověď na pocit politického a ekonomického zmaru současné Evropy. Geniální meditativní ambient soundtrack Mihály Víga. Dokonáno jest!
Chlapec na bicykli (Le gamin au vélo, r. Jean-Pierre Dardenne, Luc Dardenne)
Další civilní příspěvek k tématu nepřenosnosti hodnot a rozpadu komunikace mezi dětmi (dětmi?) a dospělými. Jednoduchá záminka (= kolo) slouží jako metafora uvědomění.
Rodina je základ štátu* (Rodina je základ státu, r. Robert Sedláček)
Robert Sedláček uzrává v nejnadějnějšího současného českého filmaře, který dokáže být odlehčený, ironický, jízlivý i patetický zároveň. Pod nánosem klišé v názvu filmu se skrývá výjimečně rovnovážná a intenzivní, dramatická, sebezpytná zpráva o stavu české duše vyléčené Klausem, Zemanem, Grossem, Paroubkem, Topolánkem a N(n)ečasem.
Melancholia (Melancholia, r. Lars von Trier)
Pro mnohé elegantní a rafinovaný kýč, navoněná zdechlina. Pro mě strhující „ženský“ film od misogyna, který má větší a sofistikovanější apokalyptickou fantazii, než většina proroků konce civilizace. Ideální film k přípravě na skutečný konec světa, ideální zpráva o společnosti reálného kapitalismu v zajetí marnivosti, sebezahleděnosti a autopatosu.
Whore’s Glory* (Whore’s Glory, r. Michael Glawogger)
Věrozvěst úpadkových forem a projevů naší civilizace představuje další hloubkovou analýzu fenoménu prostituce a těla jako směnné hodnoty. Rakušan Glawogger ilustruje nejen národní filmařskou posedlost doslovnou tělesností a fetišem fyzické brutality, ale také totální rozpad harmonického vnímání těla v západní (euro-americké), ale i asijské společnosti.
Kamila Boháčková, česká filmová publicistka, pracuje jako redaktorka v Literárních novinách, své pravidelné rubriky má ve filmových časopisech Cinepur a Homo Felix, přispívá do Filmu a doby či do Filmového týdeníku na ČRO 3 Vltava. Edičně připravila monografické sborníky Bély Tarra a Akiho Kaurismäkiho.
Turínsky kôň (A Torinói Ló, r. Béla Tarr)
Ukázka lidské a filmařské zralosti, filmové adieu umění i civilizaci, příklad dokonalé filmové koncentrace a harmonie všech složek – vynikající tempo a kamera, hudba, herci, dokonalá scéna i kostýmy. Věřím, že se jedná o Tarrův poslední film, je z něj cítit loučení. Jeden z nejsilnějších filmů nejen roku, ale i desetiletí.
Odlúčenie Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin, r. Asghar Farhadi)
Skutečně napínavé lidské drama, natočené zcela civilně a bez jakýchkoliv klišé. S minimem prostředků ukazuje podstatu a šíři nedorozumění mezi mužem a ženou, bohatými a chudými i mezi různými náboženstvími.
Býčia šija¹ (Rundskop, r. Michaël R. Roskam)
Málokdy se vidí tak vyzrálý debut, připomínající filmovou komplexností velká plátna mistrů, jako byl třeba Luchino Visconti. Možná trochu nadsazuji, nicméně je pikantní, že jde ve snímku o obchod s býčími hormony.
Kamene (Kamene, r. Katarína Kerekesová)
Zařazuji tento krátký film pro originální pojetí – málokdy se vidí baladický muzikál v animovaném filmu a navíc s tak sugestivní atmosférou!
Sny a túžby: Rodinné väzby² (Dreams and Desires: Family Ties, r. Joanna Quinn)
Další příklad osobitého přístupu k animaci, který jsem viděla letos na festivalu Anifest. Joanna Quinnová dokáže udělat animaci neuvěřitelně rozpohybovanou a sarkasticky vtipnou – geniální je scéna, v níž opilá postarší a rozložitější Beryl přivazuje kameru na ocas psovi, aby natočila svatbu jako vertovovskou „kino-pravdu“!
Poznámka: Vybrat pět filmů za rok jsou hrozná muka, filmových zážitků bylo letos mnohem víc (například nový film bratří Dardennů Chlapec na bicykli /Le gamin au vélo/, Alois Nebel Tomáše Luňáka, Le Havre Akiho Kaurismäkiho, Potápači v daždi³ /Tuukrid Vihmas/ Priita a Olgy Pärnových, master class Apichatponga Weerasethakula na Letní filmové škole a další). Nakonec jsem nevybírala jen filmy letošní, ale i ty, které jsou staršího data, ale teprve letos jsem je zhlédla.
Martin Ciel
Užitočný život (La vida útil, r. Federico Veiroj)
Zásadný film o láske k filmu vyrozprávaný v záberoch plných čierno-bielej krásy. Nostalgia a irónia sa mieša s bravúrou žonglovania s vyjadrovacími prostriedkami.
Aurora (Aurora, r. Cristi Puiu)
Príbeh nenápadného a obyčajného človeka, ktoréhokoľvek z nás. O tom, čo s nami dokáže urobiť osamelosť. Civilne zobrazená štúdia anonymného a nezmyselného násilia bez akéhokoľvek dramatizovania situácií či situačných efektov.
Post Mortem (Post Mortem, r. Pablo Larraín)
Jeden z najlepších politických filmov posledných rokov. Metafora kruhu konšpiratívnej hrôzy v dlhých a úzkych záberoch, takmer bez dialógov.
Turínsky kôň (A Torinói Ló, r. Béla Tarr)
Fascinujúci návrat Bélu Tarra k nekompromisne čistému štýlu oprosteného od zbytočností. Kinematografia tu dospieva takmer k dokonalosti. Spolu s Hanekeho Bielou stuhou zatiaľ jeden z najzaujímavejších filmov nového storočia.
Zimné prázdniny (Han Jia, r. Li Hongqi)
Zdanlivo možno jednoduchá, ale v skutočnosti veľmi sofistikovaná a brilantne nakrútená autentická historka o nudiacich sa kamarátoch. Nezávislý čínsky film, ktorý je dôstojnou poctou ranému Jimovi Jarmuschovi.
|
|
|
Mária Ferenčuhová
Melancholia (Melancholia, r. Lars von Trier), Turínsky kôň (A Torinói Ló, r. Béla Tarr), Strom života (The Tree of Life, r. Terrence Malick)
Tri veľké, ambiciózne filmy, ktoré sú „à l'air du temps“, vystihujú náladu časti spoločnosti a zasahujú nás práve svojou odťažitosťou - prvý chladným spektakulárnym manierizmom (je v ňom irónia alebo nie?), druhý dokonalým minimalizmom pri spodobňovaní de-genézy, či skôr postupného, nezvratného odpočítavania, a tretí megalomanským poeticko-filozofickým monológom s bohom. Všetky tri majú pozoruhodné začiatky: už v ich úvode je vlastne obsiahnutý celý film. Melancholiu otvára elekrizujúci sled apokalypticky ladených parafráz slávnych obrazov, v Turínskom koňovi je prvý záber afektívne tak nabitý, že by obstál aj ako samostatný krátky film, a v Strome života – budem trochu nemilosrdná – sa všetko podstatné udeje v prvých dvadsiatich minútach, zvyšok je len rozvlnená hladina jazera, do ktorého ktosi hodil kameň.
1989 (Keď som mal päť rokov) (1989: Dengang jeg var 5 år gammel, r. Thor Ochsner), Ľudia, ktorými som mohol byť a možno nimi som (People I Could Have Been and Maybe Am, r. Boris Gerrets). Oba sú to malé, nenápadné a bezrozpočtové filmy, jeden na pomedzí kresleného a dokumentárneho filmu, druhý polohraný dokument nakrútený na mobilný telefón. 1989 je kratučký film, ktorého úprimnosť vháňa slzy do očí: trauma z detstva, vykreslená akoby detskou rukou – neónovo zelené, takmer nezreteľné čarbanice na čiernom pozadí a k tomu prosté, srdcervúco zrozumiteľné rozprávanie. Ľudia, ktorými som mohol byť a možno nimi som zase pracuje s obrazovo-textovou koncepciou typickou pre mobilný telefón. Medzititulky evokujú SMS správy režiséra divákovi a zašumený obraz prekvapivo získava auru podobnú prastarým amatérskym záberom.
Petr Gajdošík, Nostalghia.cz
Melancholia (Melancholia, r. Lars von Trier)
Mimořádné zklamání, vyvolané možná i jistým očekáváním po předchozím díle (Antikrist), obsahově sice uměle vykonstruovaném, ale přece jen díle, jenž bylo u tohoto tvůrce po dlouhé době konečně něčím co je založeno na filmové řeči. Melancholia ke své místy až strhující formální podobě nemá prakticky žádný smysluplný obsah nebo sdělení.
Farba granátového jablka (Cvet granata / Sajat Nova, r. Sergej Paradžanov)
Ačkoli znám film léta, při letošní přípravě české edice na DVD jsem si opravdu uvědomil, jak je práce s čistě vizuálním konceptem, koláž statických obrazů s verši vyprávějící o údělu člověka u tohoto filmu vizionářská a na dobu svého vzniku odvážná.
Marketa Lazarová (Marketa Lazarová, r. František Vláčil)
Mám na mysli především obnovenou distribuci filmu v digitalizované podobě, která přináší Marketu Lazarovou ve velmi dobré obrazové a především zvukové kvalitě, která vyzdvihuje stěžejní kvality díla a nijak ho na rozdíl od předchozích distribučních kopií nedevalvuje.
Osemdesiat listov (Osmdesát dopisů, r. Václav Kadrnka)
Velmi příjemné překvapení v české produkci, u nějž mám opravdu pocit, že autor chtěl něco sdělit. V dojmu navíc rezonuje minimalistická forma, kterou autoři svému filmu dali, evokující nejen atmosféru doby a vnitřní stav hlavního hrdiny, ale mj. i existenciální poetiku Bressonových filmů.
Strom života (The Tree of Life, r. Terrence Malick)
Mezi novinkami můj absolutní favorit na několik let dopředu, u nějž oceňuji hlavně upřímnost sdělovat věci zdánlivě prosté (intelektualizovanému publiku se pak nutně jevící jako banální) a pak naprosto mimořádnou formální stránku díla, které staví na doznívání a postupném skládání obrazů až v pomalu plynoucím čase po zhlédnutí filmu. Nebojím se o Stromu života hovořit ani jako o nové dimenzi kinematografie...
Jaroslav Hochel, filmový publicista
Zabil som svoju matku (Je tué ma mère, r. Xavier Dolan)
Debut ani nie 20-ročného geniálneho multitalentovaného dieťaťa kanadskej kinematografie. Ťažká, psychologicky náročná téma zložitého vzťahu matky a dospievajúceho syna, spracovaná bez ťaživosti, s výrazným autorským rukopisom.
Imaginárne lásky (Les amours imaginaires, r. Xavier Dolan)
Dolanov druhý film, podmanivý príbeh o neopätovaných láskach. Viac hravosti a humoru v porovnaní s debutom, geniálny súlad príbehu, obrazu, hudby, výtvarnej zložky. Dolan ľavou zadnou zvláda scenár, réžiu, hlavnú úlohu, podiel na produkcii, výprave a výbere hudby.
Single Man (A Single Man, r. Tom Ford)
Prekvapivý debut módneho návrhára Toma Forda, v ktorom jeden deň hlavného hrdinu stačí na zobrazenie zložitosti života. A neúprosnosti smrti. Vynikajúci Colin Firth v titulnej úlohe.
Stockholm East (Stockholm Östra, r. Simon Kaijser)
Čerstvý zážitok z MFF Bratislava. Precízne vybudovaný, emocionálne silný, ale nesentimentálny psychologický príbeh s atmosférou a možno i kontroverzným vyznením.
Nickyho rodina (Nickyho rodina, r. Matej Mináč)
Keďže zadanie ankety bolo aj negatívne, tak určite tento opus. Toľko didaktickosti, polopatizmu, pátosu, opisnosti, zdvojených informácií, klišéovitosti a citového vydierania pokope som vari ešte nevidel. Dôkaz, že ani veľkú tému nemožno žmýkať donekonečna. Prekvapili ma pozitívne ladené recenzie z pera autorov, ktorých si vážim.
Tomáš Hudák (1988) je študentom filmovej teórie a histórie, príležitostným publikujúcim a spolupracovníkom niekoľkých festivalov.
Vlastný životopis Nicolae Ceauşesca⁴ (Autobiografia lui Nicolae Ceausescu, r. Andrej Ujica)
Drive (Drive, r. Nicolas Winding Refn)
Faust (Drive, r. Alexander Sokurov)
Strom života (The Tree of Life, r. Terrence Malick)
Turínsky kôň (A Torinói Ló, r. Béla Tarr)
Možno by som nedal za všetky ruku do ohňa, no je pre mňa zaujímavé, ako tieto filmy idú až do krajnosti. Sú vystavané na istom princípe, tento princíp však nevytvára iba základnú kostru, ale vystupuje neustále na povrch. Vidíme ho v každom zábere (či už má pol sekundy, alebo desať minút). Nedeje sa to pritom mechanicky a samoúčelne, nevidíme iba vopred stanovený koncept a jeho naplnenie, stavebný princíp vyjadruje uchopenie tej ktorej témy z iného kraja. Navyše, všetky tieto filmy výrazne pracujú s obrazom – dnes, keď sa toľko hovorí o digitalizácii a s ňou súvisiacimi zmenami v chápaní (fotografického) obrazu.
|
|
|
Daniela Chlapíková, organizátorka LFS 4 živly
80 listov (80 dopisů, r. Václav Kadrnka)
Konečne český film reflektujúci našu spoločnú históriu intímnym a minimalistickým spôsobom.
Kouř (Kouř, r. Tomáš Vorel)
Zážitok leta. Na plátne v amfiteátri v Banskej Štiavnici to Arnoštek naplno rozbalil. A bolo to fajnové.
Pina (Pina, r. Wim Wenders)
Dance, dance, otherwise we are lost.
Láska shora (Láska shora, r. Petr Marek)
Do tretice český film. Experimentálne ladený príbeh troch kamarátov. Prirodzenosť vo filme ma vždy poteší.
Sindibád (Szindbád, r. Zoltán Huszárik)
Najznámejší „dzsentri“ maďarského filmu v podaní legendárneho Zoltána Latinovicsa v réžii Zoltána Huszárika. Formálne výnimočný film.
Martin Kaňuch, Kino-Ikon / Edičné oddelenie SFÚ
Deep End (Deep End, r. Jerzy Skolimowski)
Staré mačky (Gatos viejos, r. Sebastian Silva)
Užitočný život (La vida útil, r. Federico Veiroj)
Náš deň príde⁵ (Notre jour viendra, r. Romain Gavras)
Pixillation (Pixillation, r. Lilian Schwartz)
Jan Kolář, šéfredaktor časopisu Cinepur
Odlúčenie Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin, r. Asghar Farhadi)
Farhadi dokázal svým posledním snímkem dvě věci. Že film o rozvodu manželů může být stejně napínavý jako hitchcockovský thriller a že občas se i v rámci kinematografie stane zázrak a vznikne dílo, jehož sílu ani obsah nelze přes všechnu jeho srozumitelnost převyprávět slovy.
Konečná uprostred cesty (Halt auf freier Strecke, r. Andreas Dresen)
Pravděpodobně nejtrýznivější a zároveň nejcivilnější film o smrti a strachu z umírání, který jsem kdy viděl. Úzkost podaná beze stopy cynismu i sentimentu.
Hra (Play, r. Ruben Östlund)
Östlund svým třetím filmem dokázal, že patří mezi nejinteligentnější a nejoriginálnější režiséry současnosti. Neznám nikoho, kdo by dokázal tak inovativně kombinovat možnosti dokumentárního a fikčního filmu - a nad to s jejich pomocí analyzovat zcela aktuální společenské problémy.
Vtedy v Anatolii⁶ (Bir Zamanlar Anadolu'da, r. Nuri Bilge Ceylan)
Jestliže velké filmy dokáží zviditelňovat plynutí času, pak Ceylanův film patří mezi ty největší. Esence smutku a únavy, se stopami zcela nepravděpodobné naděje.
Drive (Drive, r. Nicolas Winding Refn)
Mám prostě rád filmy, v nichž se jezdí autem, a po jejichž skončení mám potřebu si zpívat, natáhnout bundu a vyrazit do noci.
Peter Konečný, šéfredaktor filmového portálu Kinema.sk.
Faust (Faust, r. Alexander Sokurov)
Úchvatný jednotný tok filmových obrazov, myšlienok, zvukov. Pôsobivé dielo modernej kinematografie.
Michael (Michael, r. Markus Schleinzer)
Strohá a minimalistická podoba zla. Napätie vyvolané obrazom bez lacného napĺňania diváckych očakávaní.
Odlúčenie Nadera a Simin (Jodaeiye Nader az Simin, r. Asghar Farhadi)
Strhujúci príbeh je hrou s diváckou neistotou, bez jasnej definície charakterov postáv. Dráma bez lacnej nádeje. Jeden z mojich najsilnejších filmových zážitkov roka.
Melancholia (Melancholia, r. Lars von Trier)
Aj keď sa divák obrní antitrierovským štítom, stále nemá šancu. Depresia asi nemôže mať krajšiu podobu. Čím nás ešte môže Trier prekvapiť?
Tyranosaurus⁷ (Tyrannosaur, r. Paddy Considine)
Herecký koncert a perfektná štúdia psychológie postáv. Pozoruhodný režijný debut!
Eva Križková, zodpovedná redaktorka časopisu KINEČKO
Melancholia (Melancholia, r. Lars von Trier)
Pre odvahu a talent postaviť diváka zoči voči relativite ľudských hodnôt a prchavosti ľudskej existencie.
Turínsky kôň (A Torinói Ló, r. Béla Tarr)
Pre dokonalosť formy schopnej uniesť závažný filozofický obsah.
80 listov (80 dopisů, r. Václav Kadrnka)
Pre absolútne originálne a priame zobrazenie individuálnych spomienok so spoločenským presahom.
Melissa, mama a ja (Melissa, Mom & Me, r. Limor Pinhasov)
Pre priamosť a silu ženskej dokumentárnej výpovede.
Frigo ako Sherlock Holmes (Sherlock, Jr., r. Buster Keaton)
Pre pripomenutie, že filmová reč sa nevyvíja lineárne a chronologicky.
|
|
|
Juraj Malíček, 1974 divák
Sucker Punch (Sucker Punch, r. Zack Snyder)
Dve hodiny vizuálno-hudobno-ruchového obžerstva využitého na sprostredkovanie azda vôbec toho najhlbšieho, čo v nás je. Vykúpenie sebaobetovaním, niet väčšej idey. Kvôli tomu milujem Hollywood.
Drive (Drive, r.Nicolas Winding Refn)
Ezopova bájka o žabe a škorpiónovi ešte nikdy nevyznela zbytočnejšie. Neprekáža mi ani samoúčelnosť, ani okázalosť, ani programová umeleckosť, naopak, za normálnych okolností sú to kvality, ktoré vyhľadávam, ale chlap v bunde so škorpiónom, aby to aj tým najhlúpejším došlo, to už pokladám za urážku a pohŕdanie divákom.
Kapitán Dabač (Kapitán Dabač, r. Paľo Bielik)
Slovenská kinematografia zredukovaná na fakt dva dôležité filmy? Dabač a Vlčie diery. Ale nie, vážne, nepamätám si, koho citujem, ale Vlado Dabač je skutočne jediným naozajstným slovenským akčným hrdinom., tento rok som ho videl asi osem ráz a neviem sa ho nabažiť.
The Green Hornet (The Green Hornet, r. Michel Gondry)
Veľké osobné sklamanie, hranica medzi oduševneným mainstreamom a mainstreamom bez ducha je veľmi tenučká a krehká, medzi ešte áno a už nie je len malinký, ale o to silnejší rozdiel, Green Hornet už je za a to by som sa pred tým nikdy neodvážil tvrdiť. Kombinácia Rogen Gondry zlyhala.
Strom života (The Tree of Life, r. Terrence Malick)
Rozumiem tým nie, u mňa však hej, ale naozaj to o ničom nevypovedá.
Michal Michalovič
Drive (Drive, r. Nicolas Winding Refn)
Hymnus na poctu noci v meste – alebo rozprávka o tom, že aj ozajstný hrdina je skutočný človek. Na toto som čakal od Mannovho Miami Vice.
Faust (Faust, r. Alexander Sokurov)
Sokurovov najnovší počin ma zdrvil, otupil, fascinoval, provokoval a dráždil, to všetko počas dvoch hodín a pár minút. Zatiaľ len matne tuším, čo všetko tým filmom režisér dosiahol. Teším sa na opakované videnia a postupné prenikanie do tajov tohto labyrintu.
M – Vrah medzi nami (M – Eine Stadt sucht einen Mörder, r. Fritz Lang)
Projekcia Langovho M 80 rokov po jeho oficiálnej premiére bola pre mňa dôkazom toho, že majstrovské dielo žije svojím vlastným životom aj dlho po smrti svojho tvorcu a prihovára sa novým generáciám divákov. Napriek technickým nedokonalostiam som bol nesmierne rád, že som film mal možnosť vidieť v tejto podobe. (A nie je to samochvála!)
Strom života (The Tree of Life, r. Terrence Malick)
Fakt neviem, čo k nemu v tejto chvíli povedať, ale musím ho tu uviesť.
Turínsky kôň (A Torínoi Ló, r. Béla Tarr)
Po tejto majestátnej code je namieste vari jediné: dúfať, že ak Tarr ešte niekedy niečo nakrúti, bude na to mať sakramentsky dobrý dôvod.
Peter Michalovič, filozof a estetik
Turínsky kôň (A Torínoi Ló, r. Béla Tarr)
Je to jednoduché, v mojom rebríčku tento rok tomuto filmu nemôže nijaký iný konkurovať. Je to film režiséra, ktorý verí obrazom a ktorý nakrúca filmy, čo sa ťažko dajú pozerať na DVD. Škoda, že je to jeho posledný film!
Socializmus (Film socialisme. r. Jean-Luc Godard)
Jean-Luc Godard bol rebelom v minulom storočí a chvalabohu ním zostal aj v tomto storočí. Vďaka Godardovi a jemu podobným režisérom vieme, že v našom svete nie je a ešte dlho nebude všetko v poriadku.
Dobré srdce (The Good Heart, r. Dagur Kári)
Film Dagura Káriho ukázal, že srdce dobrého človeka dokáže nielen zmeniť, ale aj predĺžiť život iného človeka. Znie to síce cynicky, ale v tomto prípade to tak bolo!
Skutočná guráž (True Grit, r. Joel Coen, Ethan Coen)
Western ako filmový žáner chceli historici a kritici už niekoľkokrát pochovať, avšak vďaka takým majstrom, akými sú Joel &Ethan Coenovci podstúpil omladzovaciu kúru a darí sa mu dobre.
Miestnosť samovrahov (Sala samobójców, r. Jan Komasa)
Film mladého poľského režiséra Jana Komasu o nebezpečenstve života vo virtuálnom priestore som videl na MFF Kino na hranici. Zaujal ma nielen aktuálnou témou, ale aj pozoruhodným vyrozprávaním príbehu založeného na kombinácii hraných a animovaných sekvencií.
Karel Och, umělecký ředitel MFF Karlovy Vary
Býčia šija⁸ (Rundskop, r. Michaël R. Roskam)
V roce silném na výtečné debuty ční tato znepokojivá krimi z prostředí ilegálního dopování dobytka hormony nad ostatními prvními filmy umným míšením žánrů, řemeslnou vynalézavostí a sugestivní atmosférou.
Cut (Cut, r. Amir Naderi)
Radikálním manifestem o komerčních vlivech na současný film je nový film Íránce usazeného v New Yorku o amatérském filmaři a vášnivém cinefilovi, který musí za mrtvého bratra splatit jakuze dlužné peníze.
Spočítané dni⁹ (I Giorni contati, r. Elio Petri)
Jeden ze zásadních italských režisérů 60. a 70. let minulého století stále čeká na spravedlivé docenění. Turínské muzeum filmu nedávno zrestaurovalo jeho druhý snímek, živou úvahu na téma odcizení s vynikajícím Salvem Randonem v hlavní roli.
The Artist (The Artist, r. Michel Hazanavicius)
Černobílá komedie bez dialogů je šarmantní poctou němému filmu s potměšile hravým humorem. Jednoznačně nejpozitivnější film tohoto roku.
Pristátie Jurija Lennona na Alphe 46¹º (Yuri Lennon’s Landing on Alpha 46, r. Vouardoux)
Čtrnáctiminutový vědeckofantastický snímek se na ploše jednoho záběru ve formě absurdní anekdoty neotřele vyjadřuje k hojně využívanému tématu konce světa. Bude k vidění v programu lednového festivalu Prague Shorts.
Juraj Oniščenko (1978) – v súčasnosti je doktorandom na katedre Estetiky FiF UK v Bratislave. V roku 2005 absolvoval štúdium na katedre Filmovej vedy na VŠMU a počas rokov 2001 – 2005 študoval v Prahe na UK odbor Filozofia. Popri záujme o ontológiu filmu sa autor venuje aj doplnkovým organizačným aktivitám okolo filmu, napríklad spoluorganizuje filmový festival Cinematik Piešťany.
Turínsky kôň (A Torínoi Ló, r. Béla Tarr)
Vynález parného stroja spočíva v princípe oddelenia teplého od studeného. Pokiaľ teplé so studeným sa zmieša, vznikne vlažné a pohyb ustane. Turínsky kôň je film, ktorý zobrazuje vzájomné prestúpenie živlov pomocou obrazu vzdušného víru, ktorý ako každý vír ťažké nadľahčuje a odstreďuje a ľahké tlačí dolu a dostreďuje. Ničivé mocnosti vo filme sú teda silami, ktoré stierajú rozdiely a oddelenia medzi jednotlivými živlami. Zobrazená apokalypsa teda nespočíva v miznutí sveta, ale v totálnom vyčerpaní jeho síl.
Čítaj mi z pier (Sur mes lèvres, r. Jacques Audiard)
Známejší film tohto režiséra Prorok som videl už predtým, tento rok som sa na MFF Cinematik zoznámil s predchádzajúcou tvorbou výnimočného režiséra a z nej vyberám práve tento film. Z nenápadných postáv z okraja spoločnosti sa znova stávajú obdivuhodní hrdinovia, ktorí spoluprácou a vzájomnou súhrou (na rozdiel od Tarrovho filmu) dosiahnu veľké veci.
Pokušenie svätého Tonyho (Püha Tõnu kiusamine, r. Veiko Õunpuu)
Podivuhodný film estónskeho režiséra, ktorý vyhlásil vojnu voči veľkopodnikateľom a buržoáznej triede. Jeden z filmov, ktoré je možné označiť za pravú drámu, pretože hlavnej postave, vedúcemu manažérovi sa stane to najhoršie, čo sa môže stať. Výnimočnosť tohto filmu nespočíva len vo vydarenej estetike obrazu, ale hlavne v prílišnej miere zla, ktoré sa hlavnej postave prihodí.
Biutiful (Biutiful, r. Alejandro González Iñárritu)
Ťažký príbeh, v ktorom sa kĺbi osobná tragédia hlavnej postavy s európskou spoločenskou krízou s metafyzickým presahom. Spočiatku kameramanské horizontály s približujúcou sa smrťou nahradzujú vertikály. Klasický obraz nahrádza plyn, zábery komínov, stúpajúcej pary, dymu cigariet súvisia s duševným rozpoložením a rozplývaním sveta balansujúceho na okraji chaosu. Usmerniť svoj život, vyrovnať sa so spoločenskou krízou uprostred dezorganizácie a nerovnovážneho systému je takmer nemožné a znamená predovšetkým zápas so sebou samým.
Čierna labuť (Black Swan, r. Darren Aronofsky)
Aj napriek faktu, že tento film sa divákovi snaží vnútiť neuveriteľnú predstavu, že divou svetových pódií sa môže stať baletka, ktorá má vážne problémy s uchopením základných polôh rolí, predsa len je v ňom zaujímavý motív zvonkajškovania, dejúci sa pomocou zdvojovania. Svet je zdvojený nielen v hlave hlavnej postavy, ktorej prechodom z roly bielej do roly čiernej labute sa stáva prechodom z dvoch módov bytia, ale princíp zdvojenia sa stáva aj estetickým princípom, v ktorom každý prvok má svoj protipól. K zdvojovaniu nedochádza len vnútri psychiky hlavnej postavy, ale aj na úrovni postáv a sveta celkovo, kde sa všadeprítomný odraz sveta násobí až do záverečného strhujúceho regresu ad infinitum, ktorý vzniká postavením dvoch zrkadiel oproti sebe.
Eva Pavlovičová (producentka časopisu Kinečko)
Turínsky kôň (A Torínoi Ló, r. Béla Tarr)
Prenádherná kamera a precítenie absolútnej beznádeje, ktorá sa skrýva v každom z nás.
Sky Song (Sky Song, r. Matti Kutt)
Dokonalá kombinácia bábkovej animácie, surrealizmu a pozitívneho príbehu s nádhernou pointou navracajúcou ľudstvu pozitívny pocit a možnosť záchrany.
80 listov (80 dopisů, r. Václav Kadrnka)
Dokonalá vizualizácia normalizácie, ktorá prenáša ťaživý pocit z emigrácie, ako aj socializmu na diváka. Ďalej pozri môj rozhovor s Václavom v Kinečku.
Sindibád (Szindbád, r. Zoltán Huszárik)
Maďarský režisér Zoltán Huszárik nakrútil dva celovečerné filmy. Sindibád je jeho režijným debutom z roku 1971¹¹. Námetom boli impresionistické novely dekadentného spisovateľa Gyulyho Krúdyho zo začiatku dvadsiateho storočia. Hlavnou lokáciou je Banská Štiavnica¹². Práve sem sa aj film vrátil počas filmového semináru 4 živly s témou Pamäť, a to jednoznačne opodstatnene. Sindibád spomína na ženy. Krásne, škaredé, nahé, mŕtve. Základom sú fragmenty vytvárajúce chaotickú, a preto nádherne tajomnú mozaiku. Impresionizmus a dekadencia spolu s rozkošnou atmosférou Belle epoque sú tu prítomné po celý čas. Kamera je výrazne výtvarná, jednotlivé obrazy pripomínajú pohyblivé experimentálne maľby. Spomínanie Huszárik zobrazuje, v tej dobe novým a jedinečným spôsobom filmovej reči ako funguje ľudské vedomie. Človek je v jednom momente vďaka pamäti, ktorú si nesie so sebou celý čas, prítomný ako v minulosti, tak aj v prítomnosti. Filmové využitie jednotlivých fragmentov, príbehov o Sindibádovi a jeho ženách v celkovom kontexte cesty k smrti prináša skutočný obraz ľudskej pamäti. Na hedonistickú scénu obžierania sa nezabudnem nikdy v živote. Nepoviem vám aké, ale navnadím vás: Špiková kosť horúca ako srdce milenky sa podáva výlučne s hriankami.
Nemoc tretej moci (Nemoc tretej moci, r. Zuzana Piussi)
Skutočné zdokumentovanie strachu, ktorý ovláda slovenské súdnictvo. Autorku si neskutočne cením za jej odvahu nakrútiť film s touto tematikou. Mal by sa povinne premietať všade. Aby ľudia pochopili, aký je Slovensko právny štát.
Alena Prokopová, filmová kritička a publicistka, momentálně spoléhá především na svůj internetový Alenčin blog
Taxikár (Taxi Driver, r. Martin Scorsese)
Noblesně restaurovaná verze Scorseseho filmu mi umožnila vidět můj oblíbený film jakoby poprvé. Pořád je v něm co nalézat – tentokrát kupříkladu otázku, proč se všichni tak spoléhají na tak nespolehlivého vypravěče, jako je Travis Bickle.
Tintinove dobrodružstvá (The Adventures of Tintin, r. Steven Spielberg)
První Spielbergův film natočený ve 3D legitimizuje existenci stereoskopického formátu jako nového nástroje žánrového vyprávění. Už dlouho jsem v kině neměla takové bezelstné potěšení z toho, jak se film hýbe.
Melancholia (Melancholia, r. Lars von Trier)
Vrchol Trierovy úskočnosti – depresivní vyprávěnka maskovaná jako superkýč podvracející všechny žánrové standarty, počínaje „krásným“ obrazem. Bavila jsem se opravdu dost dobře tím, jak hořce mne to pobuřovalo.
Muži v nádejii (Muži v naději, r. Jiří Vejdělek)
Člověk může přežít jakokouli krizi – středního věku, vztahovou, ekonomickou…: stačí se jen vzdát všech představ o cti a morálce! Čím obratnějším režisérem se stává Jiří Vejdělek, tím upadlejší koncepty divákům nabízí, a nutí mne stát se proti mé vůli úzkoprsou moralistkou.
Nič proti ničomu (Nic proti ničemu, r. Petr Marek)
Další výstup letité paralelní existence Petra Marka mimo oficiální struktury mne v rámci letošní české produkce uspokojil asi nejvíc. Hranice mezi kontrolovanou intelektuální ironií a prostou láskou k postavám a krajině je tentokrát hodně šťastně nabouraná.
Lukáš Sigmund, redaktor časopisu KINEČKO
Rubber (Rubber, r.Quentin Dupieux)
Po dlhej dobe ďalší film, ktorý nabúrava zaužívané rozprávačské techniky a pohráva sa s divákom. A určite aj preto, lebo má prvky béčkového horroru.
Plynutie (Plynutie, r. Peter Drmlík)
Rozhodne jeden z najlepších slovenských filmov, aké za poslednú dobu vznikli! Odohráva sa za studenej vojny, sú tam špióni a stroj času a najmä druh humoru, ktorý mi je veľmi blízky.
Konzerva (Konzerva, r.Urc)
Hoci toto dielo vzniklo pred viac ako 50. rokmi, bolo zreštaurované až nedávno. Dvaja chlapci vytvorili nanášaním farby priamo na filmovú surovinu pribeh, ako si Mickey Mouse otvára konzervu. Za veľkou mlákou bola táto technológia veľký hit, u nás - ako to vyzerá - už samozrejmosť.
Socializmus (Film Socialisme, r.Jean Luc Godard)
Mám rád, keď Godard medituje o Európe.
Hlboký spánok (Big Sleep, r.Howard Hawks)
Jedno z prvých premietaní v novootvorenom kine Lumiére. A aj vďaka Faulknerovym dialógom, tento film nikdy nezostarne.
Pavel Smejkal, filmový publicista, doktorand na FTF VŠMU, člen programového tímu MFF Bratislava
Vivan las Antipodas (Vivan las Antipodas!, r. Victor Kossakovsky)
Nočný strážnik (El velador, r. Natalia Almada)
Armand 15 ans l’été (Armand 15 ans l’été, r. Blaise Harrison)
Turínsky kôň (A Torínoi Ló, r. Béla Tarr)
Drive (Drive, r. Nicolas Winding Refn)
Rasťo Steranka, zostavovateľ sekcií, programový koordinátor a spoluzakladateľ MFF CINEMATIK Piešťany.
Útok na vežiak¹³ (Attack the Block, r. Joe Cornish)
„That’s an alien bruv, believe it.“
Post Mortem (Post Mortem, r. Pablo Larraín)
Podivný samotár a narcisistická kabaretná tanečnica v silnom príbehu, ktorého intenzita stúpa do poslednej sekundy.
Zoznam smrti ¹⁴ (Kill List, r. Ben Wheatley)
Britský realizmus „od kuchynského drezu“, ktorý sa zmení na horor. Doslova.
Finisterrae (Finisterrae, r. Sergio Caballero)
Mix veľkého umenia a jednoduchej komédie + katalánsky videoart z konca 80. rokov a ušaté stromy.
Drive (Drive, r. Nicolas Winding Refn)
Sebavedome a bezchybne zrežírovaná štýlová jazda v znamení škorpióna.
_____________________________________________________________
* Nemá distribučný / festivalový názov.
1. Na 46. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch bol film uvedený pod názvom Býčí šíje.
2. Na 8. Fresh Film Fest-e bol film uvedený pod názvom: Sny a touhy: Rodinné vazby.
3. Na 2. Anifilme – Medzinárodnom festivale animovaných filmov bol film uvedený pod názvom Potapěči v dešti.
4. Film bol uvedený na 14. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava (2010) a na 37. Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti pod názvom Vlastní životopis Nicolae Ceauşesca.
5. Na 46. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch bol film uvedený pod názvom Náš den přijde.
6. Na 46. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch uvedené pod názvom Tenkrát v Anatolii.
7. Na 46. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch uvedené pod názvom Tyranosaurus.
8. Na 46. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch bol film uvedený pod názvom Býčí šíje.
9. V ČR pod názvom Sečtené dni.
10. Uvedené na 19. Art Film Feste 2011.
11. Druhým bol film Maliarov svet (Csontváry) z roku 1980.
12. Huszárik nádherne impresionisticky zobrazuje Kalváriu so stovkami po ležiačky modliacich sa starých žien so sviečkami. Maďarský Otčenáš v podaní stareny bez nosnej prepážky si povlečiem so sebou navždy.
13. V českej DVD distribúcii pod názvom Útok na věžák..
14. Na 46. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch boli film uvedený pod názvom Seznam smrti.
