ZLO

Slovenský filmový “priemysel” dlhodobo akoby trpel omeškaním. Chvíľu údajne neboli scenáre, potom neboli peniaze, raz režiséri, herci, producenti, istý čas bola dokonca nezvestná celá jedna generácia.

Ak sa v kinách objavil slovenský film, vyzeralo to, že ako diváci, tak aj tvorcovia vo víre udalostí zabudli, čo to vlastne ten slovenský film je. A spomedzi tých naozaj kvalitných filmov sa len nepatrné množstvo venovalo žánru, kým za hranicami táto kontinuita zostala takmer neprerušená.

Ťažko sa buduje tradícia tam, kde niesú základy a po takmer dvadsaťročnej absencii akejkoľvek žánrovej tvorby sa zameškané nedobieha ľahko. Naviac, prázdne pole až hypnoticky láka urobiť niečo prelomové a “na hulváta” preskočiť bolestivú fázu učenia sa spomínaným základom. [1] Tento rok sa po Immortalitas a Spiknutí, ktoré vyvolali namiesto očakávaného strachu, či úžasu, skôr smiech, objavil aj horror ZLO.

ZLO v sebe spája viacero zaužívaných horrorových motívov, ktoré majú jediný problém – hneď ako sú raz použité, zrecyklované už natoľko nefungujú. Z tohoto pohľadu pôsobí ZLO ako akýsi šlabikár zaužívaného. Možno aby si divák na základe citovania Blair Witch, Shiningu, alebo Exorcistu zvykol, že také niečo môže vznikať aj u nás. A ZLO pravdepodobne ani nemá ulahodiť fanúšikom horroru, ktorí majú tieto zásadné filmy dôsledne napozerané. Je skôr určené pre publikum, ktoré sa chce zabaviť bez nejakých veľkých novátorských exhibícií. Obojstranná veľmi výhodná dohoda.

Dej filmu by sa dal zhrnúť v niekoľkých vetách. Trojica mladých filmárov robí internetovú docushow o paranormálnych javoch. Prídu, natočia, postrihajú, zavesia, čakajú na počet kliknutí a dúfajú, že si ich šikovnosť všimne nejaký producent. Nanešťastie si ich všimne zanedbaný čudák, ktorý verí, že v jeho dome žije Zlo. A oni idú natočiť ďalšiu reportáž do strašidelného domu… Ani Scooby Doo nemal zložitejšie zápletky a napriek tomu sa stal legendou. Takto jasný a jednoduchý príbeh dáva priestor tomu, prečo sedíme v temnote kina – napätiu a strachu. Opäť musím pripomenúť, že notorickí prívrženci horroru sa budú skôr uškŕňať, ako naozaj báť, no sklamaní určite nebudú.

Najväčšiu paralelu nachádzame v spojení s Blair Witch. Príbeh je vyrozprávaný cez záznam, ktorý sa dochoval na kamere. Z neho si chronologicky skladáme všetko, čo sa od posledného vymazania karty udialo. Podobných derivátov Blair Witch bolo natočených až príliš veľa (pozrite si prehľad titulov žánru found footage), no dôvod online docushow nepôsobí až tak rušivo, či dementne, ako keď stredoškoslký študent točí dokumentárny film pre svoj “art class project” a ide na cintorín so svojou blonďatou frajerkou-roztlieskavačkou. Dokonca aj otázka kontaktu s civilizáciou je pomerne elegantne vyriešená, teda spoň sa nedočkáme otravných replík “Môj telefón nemá signál…” “Ani môj…” Postupne sa stretávame so všetkými známymi paranormálnymi javmi, či odkazmi na iné filmy, ktoré však v atmosfére zatuchnutého ošarpaného domu obstojne prejdú.

Herecky sa ZLO dosť úspešne vyvarovalo topornosti, či prehrávaniu. Civilná a nenútená trojica filmárov má svoj humor, svoje obyčajné životné problémy a postavy nevisia vo vzduchoprázdne. Je cítiť, že hercom bola daná voľnosť prejavu, čo formátu “nájdený videoblog” rozhodne pomohlo.

ZLO teda nieje žiadna diera do sveta, ani neukazuje nič nové na poli žánru. Najsympatickejšie na ňom je, že si tvorcovia uvedomili, kde sú ich možnosti a limity a nesnažili sa o príliš veľké sústo. Ako prvý istejší krok smerom k plnohodnotnej žánrovej tvorbe, ZLO obstálo a slovenskému divákovi odkazuje, aby bol ešte pár rokov zhovievavý, lebo je veľmi možné, že sa kvalitnej zábavy nakoniec dočká.

VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU

[1] Samozrejme, existujú nadšenecké skupiny filmárov-samoukov, ktoré sa oduševnene venovali/venujú horroru, no ide skôr o komunitnú záležitosť. Ale ktovie, možno výskum ukáže, že v mnohých prípadoch sú tieto miniDV pokusy záživnejšie a ide im skôr o pobavenie.

Zlo (Slovensko, 2012, 80 min.)
Réžia: Peter Bebjak. Námet: Peter Gašparík, Peter Bebjak, Andrej Dúbravský. Scenár: Peter Gašparík, Peter Bebjak, Andrej Dúbravský. Kamera: Erik Eržin. Strih: Marek Kráľovský. Hudba: Martin Hasák. Hrajú: Kamil Kollárik, Andrej Dúbravský, Tom Sotak, Richard Felix, Magdaléna Čaprdová, Anton Šulík