MUSÍME SI POHOVORIŤ O KEVINOVI

Príčiny a následky

Film sa odohráva v dvoch dejových - časových líniách. Sústredia sa okolo udalosti, ktorú divák hmlisto tuší a predpokladá. Jedna k nej smeruje, druhej je východiskom. Príčiny a následky. Táto tragédia, niekoľkokrát počas priebehu filmu naznačená, slúži ako záver. Jeho režisérka a scenáristka, Lynne Ramsey, je považovaná za veľký talent súčasnej britskej kinematografie – pred štyrmi rokmi intenzívne pracovala na adaptácii románu Pevné puto, kým pozíciu na výrobe stratila v prospech Petera Jacksona. Jej filmy sa nezaoberajú jednoduchými témami, skôr náročnými psychologickými – vyrovnávanie sa so samovraždou priateľa, heroínová závislosť. Jej najnovší počin, Musíme si pohovoriť o Kevinovi nesie fascinujúci vizuálny štýl. Otvára ho napríklad scéna zo španielskeho festivalu El Tomatino – ľudia sa kúpu v sýto-červenej rajčinovej šťave. Dozvedáme sa, že ide o sen, Eva sa zobúdza v dome postriekanom krvou.

Matka a syn

(Nasledujúce odseky môžu obsahovať spoilery!) Napriek tomu, že je film štylizovaný ako triler, jeho jadrom je krehký vzťah matky a syna. Je rodič zodpovedný za činy svojich detí, je matka povinná bezpodmienečne milovať? Kevin je vo filme prezentovaný ako číre zlo, dieťa, ktoré sa narodilo bez empatie, ľútosti a je celkom ťažké pochopiť motívy jeho správania. Scenár ho nepríjemne stavia do podobnej pozície ako pekelné deti v komerčných hororoch (American horror story, Kruh, Satan prichádza). SPOILER - Nedokážeme s ním súcitiť, koná filmovo, nereálne. Ak bol nemilovaným dieťaťom, odvrhnutým od rodičovskej lásky a túžil iba po uznaní a pochopení od matky, prečo zabil svojho otca a sestru – aby Eve ublížil? Knižná predloha je rozprávaná z pohľadu Evy (píše ich ako listy svojmu mŕtvemu manželovi). Možno predpokladať, že táto zaujatá optika zobrazuje Kevina ako monštrum, nemilosrdného psychopata zámerne – tak ako ho videla matka. Ide o ďalší – úspešný pokus – zobraziť v rámci kinematografie fenomém „nespoľahlivého rozprávača“.

Horor a dráma

Musíme si pohovoriť o Kevinovi nie je príjemným filmovým zážitkom, navodzuje úzkosť z nevypočítateľnej ľudskej temnoty, strach z tragédií, ktoré si nevedome môžeme spôsobiť sami. Vzťahy s rodičmi zjednodušujú, prípadne poznačujú celý náš život. Často sme slepí k následkom nášho konania, krehkosti najbližších. Bojíme sa nezadržateľnej schémy udalostí, ktorú spúšťame – film o Kevinovi znázorňuje najtragickejšiu formu týchto kauzalít – je to horor pre rodičov a deti z harmonických rodín. Umocnený o strašidelnú, kvílivú hudbu člena skupiny Radiohead, Jonnyho Greenwooda. Moderná verzia Polanského Rosemary má dieťatko, dráma o strachu, horor o tragédii. Napriek trpkosti a zimo-mriavkovému chladu, ktoré v závere vyvoláva, však obsahuje aj odtieň nežnosti a odpustenia.

„Prečo?“
„Kedysi som to vedel, ..., už si nie som istý.“


We Need to Talk About Kevin (Veľká Británia/USA, 2011, 112 min.)
Réžia: Lynne Ramsay. Námet: Lionel Shriver – rovnomenný román (2003). Scenár: Lynne Ramsay, Rory Kinnear. Kamera: Seamus McGarvey. Strih: Joe Bini. Hudba: Johnny Greenwood. Hrajú: Tilda Swinton, John C. Reilly, Ezra Miller, Siobhan Fallon, Alex Manette, Kimberley Drummond, J. Mallory-McCree