MUŽ Z OCELE |
MUŽ Z OCELE |
Vesmírny superhrdina získal najväčší obdiv u filmových divákov v roku 1978, keď im ho predstavil režisér Richard Donner, ktorý po nezhodách s producenti bol nútený opustiť sériu. Nasledovali brakové pokračovania, relatívne podarený seriál Smallville o vyrastaní komiksového hrdinu a nakoniec kritikou pozitívne prijatý pokus o vzkriesenie v réžii Bryana Singera (séria X-men). Superman sa vracia znova čelil skôr kritike svojich tvorcov, než divákov. Producenti sklamaní z nízkeho zárobku v kinách postavu odovzdali trojici rešpektovaných filmárov s úlohou predstaviť modernejšiu verziu ikonického hrdinu.
Oceľový muž prichádza v súčasnosti do kín s mamuťou reklamnou kampaňou a okrem viditeľného rukopisu Christophera Nolana, Zacka Snydera a Davida Goyera (a tiež skladateľa Hansa Zimmera) je poznačený aj snahou uspokojiť všetkých – od fanúšikov konkurenčných Avengers, cez milovníkov Temného rytiera, až po tých, čo sa zabávajú na mlátiacich sa giga-robotoch.
„V našom svete ten znak symbolizuje nádej.“
„ U nás je to obyčajné S, čo tak ... Snyder?“
Režisér najočakávanejšieho veľkofilmu tohto leta začínal s remakeom hororovej naháňačky Úsvit mŕtvych, aby sa následne ocitol vo svete veľkých blokbastrov a komiksových adaptácií. Obdiv si získal vďaka mimoriadne štylizovanému vizuálnemu štýlu, zatiaľ, čo sa kritika zameriavala častejšie na obsah jeho filmov. Muž z ocele je jeho tvorivým vrcholom, kde sa vzácne stretáva viac-menej konzistentný príbeh a revolučné akčné scény. Dve epické z nich zobrazujúce bojujúcich mimozemšťanov Snyder poňal podobne demolačným spôsobom ako Michael Bay v Transformers. Fascinujúce zábery sú plné výbuchov, poletujúcich vozidiel a zosúvajúcich sa mrakodrapov.
Okrem toho sa režisér zjavne vzdal obľúbených spomalených záberov a väčšina bitiek sa tak odohráva v šialenom, zrýchlenom tempe. Na druhej strane tieto sekvencie akokoľvek ohromujúce a veľkolepé, skrývajú v sebe povinne konskú dávku stupídnosti, keďže sa najčastejšie odohrávajú na zvláštne vyľudnených miestach (aby uspokojili cenzorov a získali prijateľnú vekovú hranicu), úsmevne môžu pôsobiť aj niektoré záchrany na poslednú chvíľu – Superman si svoju Louise vie nájsť aj medzi miliónom poletujúcich trosiek! Keby sa film odohrával v uvoľnenom seba-parodujúcom duchu, tak by som sa vedel smiať s ním. A nie na ňom. Snyder s Nolanom však očividne obľubujú grandiózne gestá, heroické monológy a meditovanie o ľudskosti (s niekoľkými povievajúcimi americkými vlajkami).
Pochvalu si zaslúži aj herec Henry Cavill. „Musí byť neuveriteľne desivé a osamelé nepoznať svoj pôvod, či identitu. Kde končia vaše schopnosti? Z istého pohľade je to veľká slabosť,“ povedal v reakcii na jeho spôsob zobrazenia Supermana. Výsledný film možno prirovnať práve k tomuto vyjadreniu. Muž z ocele je dojemný, ohromujúci kolos s nadpriemerným formálnym spracovaním. Jeho slabosť sa však paradoxne skrýva v odmietaní slabosti – zatiaľ, čo Batman dokázal existovať v ultra-realistickom vákuu, Superman vo svojej vážnosti zabudol, aký detsky naivný a zasnený jeho príbeh vlastne je.
Man of Steel (Kanada/USA/V. Británia, 2013, 148 min.)
Réžia: Zack Snyder. Hrajú: Henry Cavill, Amy Adams, Russell Crowe, Diane Lane, Kevin Costner, Antje Traue, Julia Ormond, Laurence Fishburne