JOBS

Priveľa emócii sa v novinke vyjadruje prostredníctvom obrazov pateticky dojatých ľudí – sledujeme ako Jobs niekoľkokrát získava nadšený potlesk so skromným výrazom v tvári. Jeho výnimočnosť oproti iným „géniom“ našej doby je načrtnutá striedmo. Filmári hlavného hrdinu radšej prezentujú ako nepochopeného, emočne labilného umelca, čo je zrejme najzaujímavejším bodom celého fiaska. Výbuchy hnevu jeho predstaviteľ Ashton Kutcher ale prezentuje prehnane psychoticky, akoby si spomenul na svoje účinkovanie v Tých rokoch sedemdesiatych. Nech už je Jobs považovaný za akokoľvek kreatívneho človeka, v podaní filmárov sa ukazuje skôr ako veľký motivátor. Vyzerá to totiž, že jeho práca spočívala v tom, že sa obklopil skupinou talentovaných kolegov, ktorým následne opísal svoju abstraktnú víziu a bez ďalších „zbytočných dialógov“ sa pokračuje v mágii výroby počítačov. V tomto prípade ide však skôr o chybu, ako tvorcovský zámer.

Očividná je aj snaha tvorcov podobať sa Fincherovej Sociálnej sieti – scenárom (od prakticky neznámeho scenáristu), hercami, réžiou (od prakticky neznámeho režiséra) to ale rozhodne nebude. Ide skôr o snahu tváriť sa múdro a čo najviac ďobať do osobného života hlavného hrdinu – veď možno sa tam niečo nájde. Napríklad bulvárny klenot v podobe úteku od tehotnej priateľky. Nie je vôbec zrejmé, čo je hlavná myšlienka alebo základná dejová línia príbehového chaosu. Sledujeme zrod firmy Apple? Alebo Jobsovo dospievanie? Alebo boj s konkurentmi?

Všetky potenciálne atraktívne dejové línie ostanú neuzavreté. Film nepoteší ani divákov, ktorí sa chceli z biografie dozvedieť základné informácie. Napríklad rakovina, či firmy Pixar a Xerox sa nespomenú. Viac sa naučia možno zo staršieho televízneho filmu Piráti zo Silicon Valey. Na záver namiesto toho režisér umiestnil ďalší z lacných motivačných monológov s náhodnými zábermi povinne usmiatych hercov – presne ako vo videu zo stužkovej, kde cenzúra vystrihla všetky konflikty a potknutia na schodoch. Konskú injekciu gýču podfarbuje priemerné formálna stránka filmu a otravná hudba od Johna Debneyho. Ako vtipné zhrnutie predchádzajúcich výčitiek môže slúžiť veta z recenzie od New York Times: „Stevea Jobsa by asi veľmi naštvalo, že nový film o jeho živote obsahuje sex-appeal Power-pointovej prezentácie.“ Pretože rovnako záživne pôsobia dve hodiny zmäteného deja.

Dobrou správou môže naopak byť, že aj keď Jobs vyhral prvenstvo medzi dvojicou pripravovaných filmov o zakladateľovi Apple, druhý pokus (v megalomanskej produkcii štúdia Sony) dostal nedávno na starosť scenárista zodpovedný za Sociálnu sieť, Aaron Sorkin (Západné krídlo, nový seriál The Newsroom). Možno vznikne konečne iŽivotopis a nie iNepodarok.


jOBS (USA, 2013, 128 min.)
Réžia: Joshua Michael Stern.