TOP 5: MARTIN SCORSESE

Taxikár (Taxi Driver, 1976)

Scorseseho prvá snímka, ktorá sa zaradila do zlatého fondu svetovej kinematografie. Vojnový veterán Travis Bickle (Robert De Niro), poznačený post-traumatickým syndrómom z Vietnamu, je sužovaný samotou a nespavosťou. Frustrovaný zo svojej neschopnosti plnohodnotne sa zaradiť späť do spoločnosti prijíma prácu nočného taxikára. Naivné humanistické ciele („očistiť ulice od všetkej tej špiny“) a vnútorná nevyrovnanosť ho privádzajú k vyšinutej rebélii...

Značne násilné, pochmúrne a depresívne dielo, v ktorom sotva nájdete emócie. Taxikár žánrovo osciluje na rozhraní neo-noiru (atmosféra zadymeného nočného New Yorku, melancholické jazzové tóny Bernarda Herrmanna) a psychologickej drámy. Nie je to príbeh len o nočnom NY, nebezpečnej práci taxikárov a povojnových psychických následkoch. Scorsese a scenárista Paul Schrader v prvom rade vykresľujú jednotlivca, vpadajúceho z jednej vojny do druhej. Do vojny psychickej, v ktorej čelí samote a spoločnosti, do ktorej sa nedokáže znova začleniť.

„V noci vychádzajú všetky zvieratá – kurvy, pasáci, buzeranti, díleri drog, narkomani. Zvrátení, podplatiteľní. Jedného dňa príde skutočný dážď a zmyje všetku tú špinu z ulíc. Prechádzam to. Vozím ľudí do Bronxu, Brooklynu a Harlemu. Je mi to jedno. Nerobím rozdiely. Niekto áno. Niekto robí. Niekto nezoberie ani černocha. Ja nerobím rozdiely.“ (Travis Bickle)

Zúriaci býk (Raging Bull, 1980)

Výsostne autorské a osobné dielo. Čiernobiela snímka s prívlastkom „najlepší boxerský film všetkých čias“ zďaleka nie je (len) o boxe. Režisér, na pokraji psychického zrútenia a chystajúc sa do predčasného filmového dôchodku, bol v domnienke, že robí svoj posledný a zároveň vrcholný film. K tomu všetkému mu bol príbeh slávneho boxera tak blízky a osobný, že ho chcel mať dokonalý. Nezabúdajme, že práve tu išlo o prvú spoluprácu kultovej trojice Scorsese-De Niro-Pesci.

Priam animálny De Niro exceluje ako svetový šampión v strednej váhe. Jeho Jake La Motta je tvrdý chlap s tvrdými päsťami, no ešte tvrdšou hlavou. Nepozná športovú taktiku – jeho trénerom je nálada a vášeň. Ring sa stal jeho bútľavou vŕbou, ktorú nenašiel v manželke. Láska k nej však prerástla do chorobnej žiarlivosti a k úplnej strate hraníc medzi boxom a osobným životom: praktiky z ringu si nosil domov, naopak pocity a starosti zo súkromného života prenášal do ringu. Scorsese priviedol De Nira – ktorý pre túto úlohu nabral 20 kíl a trénoval so skutočnými boxermi – k zaslúženému Oscarovi. Výnimočný a surový titul o tom, ako vidieť to, čo sme pred tým nevideli.

„Tak Farizeji po druhýkrát zavolali človeka toho, ktorý býval slepý a povedali mu: Vzdaj chválu Bohu. My vieme, že človek len hriešnik je. A on aj odpovedal: Či hriešnik neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz už vidím.“ (Evanjelium sv. Jána,  kapitola 9., 24-25).

Posledné pokušenie Krista (The Last Temptation of Christ, 1988)

Scorsese tento raz o asi najznámejšej postave histórie ľudstva. Kontroverzná grécka kniha Nika Kazantzakisa oslovila režiséra natoľko, že jej filmové spracovanie presadil u štúdia Universal za skutočne nízky rozpočet 7 mil. $. Príbeh pojednáva o duševne rozpoltenom a pochybujúcom Ježišovi Kristovi. Pochybuje sám o sebe, vzpiera sa poslaniu, ku ktorému bol predurčený Bohom. Ako sám hovorí, vzpiera sa predovšetkým zo strachu. Keď sa konečne odhodlá, zisťuje, že nie je neomylný. Ani na samotnom kríži ešte nie je plne presvedčený o svojej obete a o tom, či si vybral správne. Až v sne, v ktorom podľahne Satanovmu pokušeniu a prežije zvyšok života ako obyčajný človek, sa definitívne presvedčí, že je a chce byť Mesiášom. V úlohe Ježiša sa predstavil Willem Dafoe, presvedčivo vystihujúci rozporuplnosť židovského kráľa: detskú zraniteľnosť a bezbrannosť strieda blažený úsmev, po bojovom chovaní s nádychom nadpozemskosti zasa prichádzajú chvíle vyčerpania.

To, že uvedenie filmu sprevádzali zákazy a cenzúry (najmä v Turecku, Mexiku či Argentíne) a jeho obsah vyvolal náboženské nepokoje a hrozby bombových útokov na kiná, asi nemusíme nijako zvlášť zdôrazňovať. Scorseseho fiktívna biblická snímka je bezosporu pôsobivá a môže byť myšlienkovo obohacujúca ako pre ateistov, tak pre veriacich, ktorých obsah samozrejme môže provokovať.

„Bože! Boh ma miluje, viem to. Chcem, aby prestal. Neznesiem tu bolesť. Tie hlasy a tú bolesť.  Chcem, aby ma nenávidel. Bojujem s ním. Robím kríže, aby ma nenávidel. Chcem, aby si vybral niekoho iného. Chcem ukrižovať všetkých tých jeho Mesiášov.“ (Ježiš)