|
GRANDHOTEL BUDAPEŠŤ |
GRANDHOTEL BUDAPEŠŤ |
Vitajte v hrdej krajine - Zubrowke.
Navrhujem vám najprv navštíviť monument nášho najslávnejšieho spisovateľa „Autora“.
Autor v šesťdesiatych rokoch prišiel do renomovaného Grandhotela Budapešť, kde sa spriatelil s jeho vlastníkom Zero Moustafom. Ako meno napovedá, Zero bol kedysi niktošom, respektíve hotelovým poslíčkom.
Tento príbeh vysvetľuje jeho kariérny postup. Vrátime sa teda do tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.
Zero sa kedysi skamarátil s komorníkom Gustaveom H., ktorý mal vybraný vkus čo sa týka parfémov, skladkostí a bohatých starých žien. Jedna z jeho mileniek, Madame D. umiera za zvláštnych okolností a Gustave sa objaví zároveň na pochybnom závete a zozname podozrivých z vraždy.
|
|
Grandhotel Budapešť pripomína kúzelný kabaret, kde sa v rýchlom slede scén vystrieda celá paleta hviezdnych tvári – napríklad Tildu Swinton chvíľu zazriete zamaskovanú, Bill Murray sa nečakane zjaví až v poslednej tretine príbehu a najpopulárnejšia súčasná francúzska herečka Léa Seydoux (Život Adéle) vystupuje ako mĺkva slúžka. Predstavenie režisér zabalil do prekrásnych dekorácií. Počnúc titulným hotelom, ktorého dizajn sa mení v závislosti od historického obdobia a končiac umeleckým múzeom, či malebnými nemeckými uličkami.
Pre niekoho gýč, pre niekoho nostalgia. Filmárske triky sú síce ľahko priehľadné – ručne maľovanými pozadiami, či miniatúrami Anderson glosuje sám seba. Kúzelnícku ilúziu však ľahko prijať vďaka charizmatickým hrdinom. O minulosti hlavného hrdinu Gustava H. sa mnoho nedozvieme, ale šarm a premyslený spôsob vyjadrovania Ralpha Fiennesa stačí. Dobrodružná zápletka prináša mnoho absurdných akčných scén, ktoré režisér preferuje natáča sledom statických záberov rozhýbaných hudbou Alexandre Desplata. Filmových kulinárov nepochybne zaujme aj striedanie obrazových formátov, režisér vzkriesil aj tzv. akademický (1.37:1) typický pre snímky natočené do roku 1953.
|
|
Za oponou nadľahčeného príbehu sa otvára zatienené vojnové zákulisie. Márne budete v kúte záberov hľadať nacistické kríže, či komunistický kosák s kladivom, avšak história je Metternichom tohto príbehu. Anderson ponúka alternatívnu verziu dejín, ktorá zachováva všetky sklamania dvadsiateho storočia. Medzivojnovú melanchóliu prirodzene strieda fašistický teror a po mieri prichádza komunistický konformizmus – v závere deprimuje post revolučné rozčarovanie. Aj keď Grandhotel Budapešť je v prvom rade o delikátnom humore a bizarných postavách, považujem ho za Andersenov najsmutnejší. A ako sám priznáva, aj najkrvavejší.
Možno nad ním iba visí prízrak rakúskeho spisovateľa Stefana Zweiga, ktorého dielami bol dej filmu inšpirovaný. Neuveriteľne populárny v období tridsiatych rokov, literárna kritika jeho texty odsudzuje ako chudobné a ľahké čítanie. S nástupom Hitlera k moci, Zweig utiekol s manželkou poza Atlantický oceán – vojnová beznádej ich však dobehla. Zaľúbencov našli otrávených držiac sa za ruky po zjavnej samovražde, spisovateľ nedokázal zniesť úpadok humanizmu. Bez toho, aby som priveľa prezradil, mám pocit, že nám Anderson svojou novinkou naznačuje, že sa vzdáva rozprávky. Priznáva, že ani fantázia a detská radosť nemôže zastaviť nezvratné koľaje dejín. A sedíme na vlakoch s jasne určenou destináciou.
Grandhotel Budapest (USA/Nemecko, 2014, 100 min.)
Réžia: Wes Anderson. Scenár: Stefan Zweig, Wes Anderson, Hugo Guinness. Hrajú: Ralph Fiennes, F. Murray Abraham, Mathieu Amalric...
