PREKLIATE DEDIČSTVO |
PREKLIATE DEDIČSTVO |
Pri pohľade na program multiplexov musí divák nadobudnúť pocit, že americká, respektíve presnejšie hollywoodska kinematografia sa dostala už dávnejšie do bludného kruhu neustáleho navyšovania rozpočtov v očakávaní čoraz vyšších ziskov. Následkom toho sme svedkami čím ďalej, tým väčších CGI orgií a nezdá sa, že nastolený trend najbližšiu dobu vybočí zo svojho smeru. Napriek tomu je v USA stále veľké množstvo autorsky premýšľajúcich tvorcov, nachádzajúcich svoje uplatnenie v menších produkčných spoločnostiach.
V spojitosti s novinkou Prekliate dedičstvo môžeme spomenúť nezávislé spoločnosti A24 (Čarodejnica, It Comes at Night) alebo Blumhouse (The Visit, Split), okrem iného prinášajúce do kín inteligentnejšie tituly spadajúce do hororového žánrového zaradenia. V porovnaní s Hollywoodom pracujú s omnoho menšími rozpočtami, čo inými slovami znamená, že tvorcovia disponujú väčšou tvorivou slobodou a tlak na komerčný zisk je logicky menší. Ako sme ale dlhodobo svedkami, tento žáner stále láka do kín dostatočné množstvo ľudí. Pointa úvodu spočíva v úvahe, že práve inteligentný americký žánrový film by mohol znamenať východisko zo spomínaného bludného kruhu, ktorý je v podstate iba cestou do pekla.
Film Prekliate dedičstvo, respektíve v originále omnoho príhodnejšie Hereditary, nakrútil ako svoj debut v štúdiu A24 tridsiatnik Ari Aster. Fanúšikovia žánru už dlhšiu dobu, čiže od uvedenia na festivale Sundance, sledujú veľký hype okolo snímky a Youtube je ešte pred slovenskou premiérou plný vyčerpávajúcich analýz, interpretácií i jednoduchých „spoiler-free“ recenzií, až má natešený divák nutkanie si všetko o filme vopred zistiť. Samozrejme by študovanie si podrobností vopred bolo veľkou chybou.
Prekliate dedičstvo je do posledného záberu, slova a zvuku dokonale premyslený puzzle horor, vyžadujúci si nielen dôsledné sledovanie každej maličkosti, ale aj ich následné umiestnenie na správne miesto skladačky, ktorá sa nám v poslednom akte začne skladať do hrôzostrašného celku. O čo zhruba ide je už teda hororovým maniakom notoricky známe, povedzme si ale aspoň niečo, čo sa odohrá počas expozície. Zámerne sa ale vyhneme prvému dôležitému a absolútne nečakanému zvratu, ktorý Aster na diváka bez prípravy vytasí krátko po predstavení postáv a situácie, v akej sa hlavní hrdinovia nachádzajú.
Prekliate dedičstvo sa začína scénou prípravy Grahamovcov na pohreb mamy, svokry a babičky Ellen. Jej smrťou trpí najviac dcéra Annie (Toni Collette), ale hlboko zasiahne aj jej trinásťročnú dcéru Charlie (Milly Shapiro). Annie sa živí z odľahlého rodinného sídla prácou na miniatúrach domov a konkrétnych situácií z jej života. Manžel a milujúci otec Steve (Gabriel Byrne) je psychiater a preto niet divu, že na nadchádzajúce udalosti sa bude snažiť nahliadať prísnou racionálnou logikou.
Syn Peter (Alex Wolff) sa ako klasický teenager zaujíma najmä o peknú spolužiačku a kvalitnú trávu, ťažká rodinná skepsa sa ale začne veľmi skoro dotýkať aj jeho psychiky. Annie trpí halucináciami, začína vidieť svoju mŕtvu matku (pozor na prvú, ale decentnú ľakačku!), Charlie má istú obskurnú záľubu týkajúcu sa vtákov a taktiež vidí viac ako bežný smrteľník, Steve sa snaží od počiatku udržať normálny chod domácnosti a Peter sa chystá na večierok spolužiaka...
Film sprevádza najmä obrovská chváľa všetkých hereckých predstaviteľov, predovšetkým ale smotanu zlízava Toni Collette. Sympatická Austrálčanka tak trochu opakuje, ale v dobrom zmysle slova, svoju úlohu trpiacej matky zo Šiesteho zmyslu. Uvidíme, ako sa jej bude dariť čo sa týka ocenení. Každý však dostáva dostatočný priestor, snáď okrem Byrneho, ale aj v jeho menšom zapojení sa do deja spočíva chytrá Asterova hra. Hlavnou postavou je síce Annie, scenár ale tento štafetový kolík postupne predáva aj ostatným členom rodiny a jeho konečný majiteľ bude pre mnohých prekvapením.
Aster predáva súčasnému divákovi, ktorý videl „všetko“, klasickú, až otrepanú béčkovú zápletku veľmi netradičným spôsobom. Využitie zvukov, uhlov kamery, farieb, tieňov, dlhých statických záberov alebo vyplnenie mizanscény dôležitými objektami núti pozorného diváka premýšľať nad práve zobrazeným a vypovedaným. Tradičnej téme dodáva veľmi chytrým, až artovým spôsobom nové, metaforické vrstvy.
V explicitnej rovine nie je vôbec jednoduché si všetko zložiť na prvýkrát dokopy a možno až vďaka opätovnému pozretiu, a po znalosti pointy aj naštudovaniu referenčných materiálov, doceníte dielo ešte viac. A ak vám všetko „docvakne“, môžete premýšľať, aké množstvo netriviálnych významov Prekliate dedičstvo môže ešte v sebe skrývať...
Hereditary (USA, 2018, 127 min.)
Réžia: Ari Aster. Scenár: Ari Aster. Hrajú: Toni Collette, Milly Shapiro, Gabriel Byrne, Alex Wolff, Heidi Méndez...