LÁSKA NA DRUHÝ POHĽAD |
LÁSKA NA DRUHÝ POHĽAD |
Romantických komédií na tému druhý pokus sme už videli viacero – vždy je však otázne, prečo sa musia tí dvaja do seba znova zamilovať. Je to ich vlastná chyba? Alebo udrela rana osudu, realistická alebo skôr kúzelná, ktorá ich od seba oddelila a oni si k sebe opätovne hľadajú cestu? Cynici medzi nami rýchlo mávnu rukou, že na reunion sa veriť nedá, lebo ľudia sa v životoch menia a keď si aj po rokoch k sebe zas nájdu cestu, zväčša ich vzťah stroskotá na podobných chybách. Ale romantici veria... že láska udrie opäť!
Prvá scéna vás vo filmu trošku šokuje, lebo tu vidíte podivný postapokalyptický Paríž (či iné mesto?), kde sa akýsi hrdina preháňa so zloduchmi a má kábel v krku ako v Matrixe. Rýchlo zistíme, že táto fantázia 18-ročného Raphaela dostáva priestor iba občas a môže pôsobiť zaujímavo – myseľ pubertiaka nič lepšie nevymyslí a na venuje sa aspoň dákej tvorbe. Olivia hrá ladne na piano (na tajňáša v skrytej učebni) a keď na ňu Raphael natrafí po záverečnej v škole, čaká ich parádny útek, keď nestačia chytiť dych, ale dobehnú ho na lavičke, kde začína ich lovestory – a vydrží celú dekádu vrátane spoločného bývania, svadby, raketového úspechu mladého autora a neskoršieho nevšímania si partnera, ktoré ústi do...
...alternatívnej verzie sveta, kde Raphael je akurát učiteľ na strednej škole a kláti krásky na počkanie, zatiaľ čo Olivia je známa klavíristka a vypredáva koncerty. Nuž, karta sa otočila, lenže Raphael sa nechce zmieriť s touto verziou. Nielen kvôli tomu veľkému baráku, čo nahradila garsónka, ale celkovému pocitu, že bez Olivie nechce žiť. A tak spolu s kamarátom podniknú plán, ktorý znie jednoducho: ak sa Olivia do neho opäť zamiluje, všetko sa snáď zmení do pôvodných koľají...
Vyhoďme predstavy autora o jeho sci-fi románoch a ostanú dve interesantné línie: lovestory na druhý pokus, kde dôvodom pre reštart je z väčšej časti samoľúbosť autora (Olivia maká na vzťahu do poslednej chvíle) a druhou vôbec existencia paralelného vesmíru, snaha pochopiť ho a vrátiť sa do pôvodného.
Toto je iba tretí celovečerný film Huga Gélina (jeho druhý Aj dvaja sú rodina sa u nás objavil pred dvomi rokmi a tlačil dosť na pílu) a je cítiť, že režisér má väčšie ambície. Jeho štýl sa vypracoval na formálne kvalitný a niektoré momenty sú nádherne natočené – klavírny koncert na konci má neuveriteľnú intenzitu a možno dojme k slzám aj nejedného diváka (alebo si aspoň doma pustí trošku piana). Kamera a celková atmosféra sú perfektné: či sme v centre mesta, na vidieku na rodičovskom dome alebo cyklovýlete, vždy sa máme na čo pozerať. A ešte aj padajúci sneh je akosi viac magický ako očakávate...
Gélin nám vie zahrať správne na city – ešte je otázne akým obsahom. Remeselne zručne natočená dekáda vzťahu slúži ako pekný akt filmu, po ktorom sa tempo trošku zastaví a čaká nás séria šokujúcich odhalení nového života. Prinesie vtipné scény ako keď netušiaci Raphael nechce učiť alebo musí odsunúť svoju dočasnú priateľku a začať sa sústrediť na to, ako získať späť Oliviu. Prehodená situácia je dobrý nápad: on je teraz akoby v jej roli (hrá druhé husle), čím sa stáva menej dostupnou. O romantike nemôže byť dlho reč, ale nejaké ľsti pomôžu aspoň pár pokusov. V druhej polovici filmu už ideme naplno po novom vzplanutí, ale prekážky sa pekne vrstvia: to, čo fungovalo na minulú Oliviu nemusí zaberať. Ale môže...
Je otázne, či má Gélin jasno vo svojich pravidlách pri hre s časom. Netrpezlivo očakávané vyústenie ako a či sa môže hrdina dostať tam, kam chce, do svojej éry s obnovenou láskou nás necháva čakať i tvoriť vlastné teórie až do posledných minút filmu, čím je miestami ešte zaujímavejšie ako love story. Nie som si istý, či dopadne uspokojivo – niektorí si budú zrejme želať iný záver, ale čím sme ďalej, tým viac už tušíme, že autori si pomohli nejakou barličkou...
Obaja herci sú veľmi dobrí, tempo filmu nie je márne (117 minút ubehne rýchlo) a v súčasnej ponuke ide o jeden z lepších francúzskych kúskov. Navyše pekne v originálnom znení, takže dobrá kinovoľba.
Mon inconnue (Francúzsko/Belgicko, 2019, 117 min.)
Réžia: Hugo Gélin. Scenár: Hugo Gélin, Igor Gotesman, Benjamin Parent. Hrajú: François Civil, Joséphine Japy, Benjamin Lavernhe ...