|
PLANÉTU ZEM VYSTRIEDAL CHERNOBYL |
PLANÉTU ZEM VYSTRIEDAL CHERNOBYL |
Po niekoľkých rokoch sa podarilo zosadiť z trónu seriál Planéta Zem. Paradoxne sa to podarilo seriálu s témou, ktorá demonštruje deštrukciu veľkej časti planéty. Chernobyl uchvátil milióny divákov na svete, pokoril všetky top TV projekty a umiestnil sa na prvej priečke najlepšie hodnotených seriálov najväčšej filmovej databázy. Nejde pri tom o žiadne prekvapenie. Päťdielna miniséria má všetko, čo má úspešný seriálový titul mať.
Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že téma zaujme len lokálne európske publikum, ktorého sa história katastrofickej udalosti bezprostredne dotýka. Opak je však pravdou. Sfilmovaná jadrová katastrofa na Ukrajine sa dotkla každého, kto sa k nej v seriáli americko-britskej koprodukcie dostal. Ide totiž o vynikajúco nakrútený a zahraný seriál a prehliadnuť ho by bola veľká škoda.
O tom, čo sa stalo v noci 26. apríla 1986 o 1:23:45, bolo už nakrútených množstvo dokumentárnych a hraných filmov. Či už Oscarom ocenený kraťas Černobyľské srdce (2003), dokument Bitka o Černobyľ (2006) alebo hraný film Krajina zabudnutia (2011), žiadny z nich doposiaľ nepriniesol to, čo táto bravúrne nakrútená miniséria z dielne HBO. A vyčnieva aj nad väčšinou aktuálnych seriálových hitov.
Týka sa nás všetkých totiž viac, ako si možno myslíme, či pripúšťame. Chernobyl nám sprostredkuje pravé, nefalšované následky katastrofy s ničivým dosahom. Oživí spomienky súčasníkov, uzemní tých, čo sa obmedzili už len na vtipy o Černobyle, mladú generáciu nielen poučí, ale aj emotívne zasiahne. Tento príbeh priklincuje k obrazovkám aj toho, koho možno príbeh nezaujíma alebo si pred ním zatvára oči. Každá epizóda je neuveriteľne silná, desivý skutočný príbeh graduje napätie, pričom schádza do pekla otvoreného reaktoru. Otvorene mapuje nemilosrdné časy minulé, keď viac ako na bezpečnosť sa dbalo o vyživovanie spupnosti skazeného režimu komunistickej veľmoci neschopnej si priznať zlyhanie.
|
|
Scenárista Craig Mazin, inšpirovaný knihou Svetlany Alexijevičovej Modlitba za Černobyľ, a talentovaný režisér Johan Renck, sa však neobmedzili na prvoplánovú kritiku kedysi nepriateľského bloku. Hľadali v ňom ľudskú tvár a našli ju aj v nejednoznačných charakteroch, z ktorých sa napokon stali hrdinovia. Jedným z nich je komunistický pohlavár Boris Ščerbina zosobnený Stellanom Skarsgårdom. Ako jeden z mála mocných veľmi skoro pochopil, čomu čelia nielen Sovieti, a urobil maximum na podporu vedcov, snažiacich sa minimalizovať následky hrozivej katastrofy, odhaliť pravdu i vinníkov. Po viac ako 20 rokoch sa na pľaci stretol so svojou osudovou láskou Emily Watson z kultového Von Trierovho filmu Prelomiť vlny a opäť spoločne prežívajú katastrofu. Tentoraz však nie komorne vzťahovú, ale globálnu.
Kým jeho postava je inšpirovaná skutočnou osobnosťou, postava Emily Watson menom Ulana Chomjuk bola vytvorená len pre účely seriálu a personifikuje veľké množstvo vedcov, ktorí neúnavne pátrali po príčinách explózie reaktora a pracovali na odstránení obrovskej škody spôsobenej nielen zlyhaním ľudského faktora, ale najmä pýchou celého systému. Stala sa hlasom vedy i morálky a pre príbeh je jej charakter nenahraditeľný. Navyše v sovietskej jadrovej fyzike mali ženy vedkyne nemalé zastúpenie, takže jej postava vôbec nepôsobí vyumelkovane či samoúčelne.
|
|
Hlavným hrdinom seriálu a celého boja s deštruktívnymi následkami explózie je Valerij Legasov, ktorého skvelo stvárnil Angličan Jared Harris. Odhodlaný vedec sa postavil na čelo likvidácie pustošivých dôsledkov a veľmi skoro si získa sympatie. Najmä vďaka nemu má aj laik šancu pochopiť, čo sa vlastne stalo. Tvorcovia mu vložili do úst zrozumiteľné formulácie dostupné pre širokú verejnosť, pričom vôbec nemanipulujú s faktami.
Darí sa im však bravúrne pracovať nielen s dávkovaním informáciami, ale aj emócií. Každá epizóda prináša iný hrôzostrašný následok nehody obrovských rozmerov. Jednotlivé príbehy v príbehu majú veľkú silu a sú skvelým návodom na pochopenie toho, čo ľudia v bezprostrednej blízkosti katastrofy prežívali. Skrz nich sa dostávame bližšie k peklu, ktoré decimovalo životy ľudí, zvierat a na dlhé roky poznačilo životné prostredie.
|
|
Tvorcovia nás nijako nešetria a zobrazujú, čo sa stane s ľudským telom zasiahnutým takou veľkou radiáciou. Už len pohľad na obete je nemilosrdný a to bolestivé umieranie autentické a hrôzostrašné. Tím tvorcov celkovo dbal na hodnovernosť. Preto sa desivý príbeh nakrúcal v litovskej atómovej elektrárni Ignalina podobnej tej ukrajinskej. Hudobná zložka sa takisto snažila priblížiť atmosféru. Islandská skladateľka Hildur Guðnadóttir (Tom of Finland, Sicario 2, Mária Magdaléna), ktorá nahradila predčasne zosnulého Jóhanna Jóhannsona (Sicario, Prvý kontakt) nahrávala zvuky elektrárne a zapracovala ich do hudby celej minisérie.
Tvorcovia, celý štáb i hlavní protagonisti sa jednohlasne zhodli na tom, aký veľký význam malo nakrútiť seriál, ktorý rekonštruuje udalosti z roku 1986. Hlavnou výstrahou príbehu je najmä memento mori a to bude poriadne kruté, ak hŕstka zaslepených pýchou bude ignorovať nielen silu fyziky, ale aj prírody. Kritikmi a divákmi velebený televízny počin je zároveň dôstojnou poctou tým, ktorí v honbe za pravdou obetovali vlastné zdravie či dokonca život.
