DAPHNE

Britská sociálna dráma venujúca sa mládeži, prípadne postavám už na prahu tridsiatky, patrí už dlhé roky medzi preferované festivalové subžánre. Jej korene možno badať v tvorbe generácie v šesťdesiatych rokoch, ako príklad uveďme napríklad V sobotu večer, v nedeľu ráno / Saturday Night and Sunday Morning (1960, Karel Reisz) alebo slávne Kes (1969, Ken Loach).

Aj v ostatných rokoch sme videli viacero zapamätateľných snímok z nie príliš pozitívnej stránky britskej spoločnosti, ako Boy A (2007, John Crowley), Neds (2010, Peter Mullan) alebo Rozbitý svet / Broken (2012, Rufus Norris). V spomínaných prípadoch sa snímky zaoberali mladými ľuďmi podliehajúcim zhubnému vplyvu okolia, či už vplyvu konkrétnych osôb alebo celej spoločnosti a jej frustrujúcej atmosfére, a ich následnému neľahkému osudu.

Niekedy takéto snímky poskytujú aj určitú nádej, inokedy nie. Daphne režiséra Petra Mackieho Burnsa patrí do kategórie sociálnych drám, kde je hrdina, v tomto prípade hrdinka, už dospelá žena, je na prahu tridsiatky, má už čo-to za sebou a nevzbudzuje v divákovi prílišnú ľútosť pri sledovaní jej stereotypného života.

Daphne má fajn prácu, je šikovnou kuchárkou, je veľmi pekná a tak nemá núdzu o pozornosť mužov, napriek tomu nie je schopná viesť takzvaný normálny život, predovšetkým ale nevie v sebe nájsť rovnováhu a byť šťastná. Život si spríjemňuje nezáväzným sexom, nejakým tým kokainom, občas prehnaným popíjaním v baroch, ale sama si uvedomuje, že ide iba o dočasnú, bezcieľnu náhražku za niečo, čo dosiaľ nebola ešte sama schopná definovať a čo by naplnilo jej prázdne a ubíjajúco ubiehajúce dni.

Žena sa totiž ocitá už dávno vo veku, kedy už bude musieť, a aj to od nej okolie očakáva, odhodiť životný štýl typický pre čerstvých maturantov, lenže z jej spôsobu života sa stal zvyk a ten je, ako vieme, železná košeľa. Kde nakoniec Daphne nájde potrebný impulz pre zmenu?

Peter Mackie Burns sa snaží v pomerne krátkom filme skĺbiť spomínanú sociálnu drámu s drámou psychologickou, čo nie každý divák bude schopný akceptovať. Nahliadnuť do psychiky svojim chovaním nesympatickej ženy nie je vôbec jednoduché a scenár to zámerne publiku ani neuľahčuje. Pochopiteľne niekto s podobnými životnými skúsenosťami sa bude v kine cítiť viac doma, film však vyžaduje od diváka vďaka ambivalentnosti hrdinky väčší empatický vklad než je obvyklé, a to aj pri artových tituloch.

Polovicou solídneho výsledku je výkon stále populárnejšej britskej herečky Emily Beecham, ktorá Daphne dodáva patričnú živočíšnosť. Vďaka jej prejavu je jasné, prečo na ňu muži aj napriek jej sebedestrukčným sklonom letia a prečo jej neustále dávajú novú šancu. Film je skôr sledom kratších epizód zo života Daphne, avšak istá nepríjemná udalosť sa ukáže v konečnom dôsledku pre vnútorné prežívanie ženy ako oveľa dôležitejšia než všetko ostatné.

Daphne sa stane krátko po začiatku filmu svedkom prepadu malého obchodu s takmer smrteľnými dôsledkami pre majiteľa predajne. Žena začne navštevovať psychoterapeuta, avšak nezdá sa, že by o podobnú pomoc mala záujem, dokonca si ani nechce pripustiť, že by niečo podobné mohlo akýmkoľvek spôsobom narušiť jej psychiku. V konečnom dôsledku sa však ukáže, že práve podobné udalosti môžu človeka nakopnúť, či skôr v tomto prípade vykopnúť z bludného životného kruhu a nasmerovať tým správnym smerom.

Daphne je klasickým festivalovým filmom, skvele zapadajúcim do ponuky klubových kín. Ponúka na jednej strane už mnohokrát videné, avšak vďaka hereckému výkonu hlavnej hviezdy (Emily Beecham poznáme napríklad zo seriálu Into the Badlands, tento rok získala aj Zlatú Palmu v Cannes za výkon v snímke Little Joe a tak ju zrejme čaká skvelá budúcnosť) nezapadne medzi čistý priemer.

Na tej druhej sa ale snaží aj o to, aby postava Daphne slúžila ako synekdocha moderného spôsobu života nižšej, či klasickej strednej britskej vrstvy a nakoniec aj západného sveta. Prijatie zodpovednosti za vlastný život sa v dnešnej dobe posúva u mladých ľudí do čoraz neskoršieho veku, čoho následkom sú potom podobné osudy, aký nám na plátne ponúka film Daphne.

Daphne (UK, 2017, 88 min.)
Réžia: Peter Mackie Burns. Scenár: Nico Mensinga. Hrajú: Emily Beecham, Geraldine James, Tom Vaughan-Lawlor, Osy Ikhile, Sinead Matthews, Ritu Arya, Karina Fernandez, Stuart McQuarrie, Matthew Pidgeon, Nathaniel Martello-White, Victoria Willing, Ragevan Vasan ...