TAKÉ KRÁSNE ŠATY

Anglický režisér Peter Strickland sa presadil už so svojim celovečerným debutom s názvom Katalin Varga z roku 2009. Ten význačne zabodoval na na filmovom festivale Berlinale, odkiaľ si odviezol Strieborného medveďa a zároveň film ocenila aj Európska filmová akadémia a označila Stricklanda za objav roku.

Následný Berberian Sound Studio (2012) bola pocta žánru giallo, talianskym krimi krvákom populárnym najmä v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Tomu zodpovedalo aj prevažne talianske obsadenie, hlavnú úlohu však obsadil známy britský herec Toby Jones. Podľa londýnskej kritiky išlo o najlepší britský film roka.

Najlepšie naše publikum zrejme pozná erotickú drámu Motýle (The Duke of Burgundy) z roku 2014, tá si odniesla divácku cenu z festivalu Cinematik v Piešťanoch. Strickland v nej vzdal hold sexploitačným filmom 60. a 70. rokov minulého storočia, treba však dodať, že nešlo o žiaden prvoplánový lesbický sex, ale o uveriteľnú psychologickú drámu dvoch s noblesou starnúcich atraktívnych žien.

Jeho aktuálny celovečerný film nesie názov Také krásne šaty, v origináli In Fabric a je svojim spôsobom zmesou oboch spomínaných prístupov, prináša však v jeho tvorbe aj nové prvky. Povedzme si najskôr niečo o netradičnej hlavnej dejovej línii.

Hlavnou postavou drvivej väčšiny kinotitulov je buď muž, žena alebo animovaná postava s telom človeka alebo zvieraťa s antropomorfnými vlastnosťami. Hlavnou postavou snímky Také krásne šaty sú, hádate správne, krásne šaty. Ide o exemplárny kúsok, ktorý na sebe nosila istá modelka pracujúca pre obchodný dom pre potreby fotenia do výpredajového katalógu.

Obchodný dom Dentley & Soper má však zvláštnych zamestnancov a tí si potrpia na štýlovú prezentáciu ako samých seba, tak aj svojho sortimentu. Krvavo červené šaty majú svoju históriu a ledabolo zavesené na vešiaku v predajni čakajú na svojho ďalšieho majiteľa, aby mu od základu zmenili život. Vzhľadom na neurčito podané vlastné vedomie tak naberajú, podobne ako animované postavy, antropomorfné vlastnosti. Všetko ale môže byť inak a možno sú na diaľku ovládané majiteľkou obchodu. To je jedna z vecí, ktoré Strickland necháva otvorené pre divákovu fantáziu.

Sledujeme dva viac menej nesúvisiace príbehy. V tom prvom sa zoznamujeme s opustenou slobodnou matkou Sheilou. Tá si zadovážila šaty kvôli istému rande na slepo cez miestne noviny. Avšak po tom, čo si ich večer zvlečie a hodí do práčky, čaká ju nemilé prekvapenie. Zhodou okolností sa šaty opäť ocitajú v predajni a dostávajú sa do rúk usadeného submisívneho Angličana Rega. Ten dostane šaty ako dar od svojich obhrublých kolegov. Doma si samozrejme všimne novú „okrasu“ svojho snúbenca jeho budúca krásna manželka Babs a veci sa dajú do pohybu.

Peter Strickland v In Fabric pokračuje vo svojej postmodernej línii a vzdávania holdu svojim obľúbeným filmovým žánrom, väčšinou béčkového charakteru. Podľa vlastných slov sa ale inšpiroval aj inštaláciami amerického sochára Edwarda Kienholza z druhej polovice minulého storočia. Režisér má totiž spomienky na tieto figuríny v životnej veľkosti ešte z mladosti a vyvolávali v ňom desivé sny.

Strickland opäť nadväzuje na talianske giallo - výraznú červenú farbu a vraždy dobre poznáme napríklad z filmov Daria Argenta, nadprirodzený prvok a výraznú červeň zase z jeho kultovej Suspirie. Sexuálne motívy a množstvo sexuálne ladených detailov pripomenú spomínanú sexpoitation vlnu, tu však v decentnejšom vydaní a prispôsobenú najmä Stricklandovmu videniu sveta.

Znalci si spomenú aj na snový horor Karneval duší z roku 1962, no a pokiaľ pôjdeme ešte hlbšie do minulosti, nájdeme tu odozvu hororov štúdia Hammer alebo Universal, až po Upíra z Nosferatu z dvadsiatych rokov. Tvorca taktiež nadväzuje na klasické britské sociálne drámy, čo najviac cítiť v zobrazení životov dvoch hlavných ľudských hrdinov.

Osobne mi In Fabric pripomenul jeden z najlepších dielov pôvodného seriálu The Twilight Zone odohrávajúceho sa obchodnom dome, kde boli hlavnými postavami figuríny. V tomto prípade však ide zrejme len o zhodu okolností. Stricklandova novinka nemá za cieľ, aby divák nutne musel interpretovať každý jej význam, skôr mieri na jeho zmysly, nerobí to však prehnane explicitne. Akoby nám naznačoval, že naše zmysly nám riadia životy viac, než rozum a intelekt, i keď si to častokrát nechceme priznať.

In Fabric (UK, 2018, 118 min.)
Réžia: Peter Strickland. Scenár: Peter Strickland. Hrajú: Marianne Jean-Baptiste, Hayley Squires, Leo Bill, Julian Barratt, Steve Oram, Gwendoline Christie, Jaygann Ayeh, Richard Bremmer, Terry Bird ...