UKRADNUTÝ ŠTÁT

Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla slovenskou spoločnosťou viac, než akákoľvek kauza v histórii novodobej Slovenskej republiky. Môžeme skonštatovať, že ani taký únos Michala Kováča mladšieho do cudziny a následné tajomné zločiny nevyvolali v našej spoločnosti takú vlnu vzdoru proti fungovaniu nášho štátu, než tento hrdelný zločin.

Ak žijeme v republike, kde je možné beztrestne niekoho zavraždiť za jeho snahu o uverejnenie diskriminujúcich dokumentov podnikateľov / mafie / politikov na verejnosť, tak s tým treba rozhodne niečo robiť. Masy ľudí vyšli do ulíc a žiadali demisiu premiéra, rýchle vyšetrenie prípadu a spravodlivý trest pre páchateľov. Filmári majú situáciu trochu skomplikovanú tým, že povedzme okrem vystúpení na verejnosti musia dlhodobo zháňať materiál pre svoj film a nechať tak vopred veci trochu „vykvasiť či usadiť“, aby sa na ne mohli pozerať z objektívnejšieho odstupu, s chladnou hlavou a bez pôsobenia emócií.

Tak učinila aj naša najaktívnejšia domáca dokumentaristka Zuzana Piussi v dokumente s názvom Ukradnutý štát. Prečo sa jej dielo volá práve takto, sa dozviete v priebehu deja. Ten sa od začiatku sústredí najmä na postavu figurujúcu v kauze na prvom mieste, a to podnikateľa Mariána Kočnera. Ten bol totiž pred časom policajnými zložkami označený ako podozrivý číslo jedna. Ukradnutý štát nám tak začne postupne predkladať mnohé fakty, o ktorých ste možno už počuli z médií, ale nedokázali ste si ich spojiť do zmysluplnejšieho celku.

O to sa práve snažila Piussi a nejednoznačný výsledok jej pátrania na vlastnú päsť je len logickým dôsledkom komplexnosti celého prípadu. Na plátne sa nám tak ukazujú viaceré chápadlá metaforickej chobotnice zločinu v našej republike (siahajúcej aj do zahraničia), kto sa ale nachádza v samotnej hlave či tele a nielen v jej končatinách, zostáva stále záhadou.

Zuzana Piussi dokazuje pred nami svoje dlhoročné skúsenosti pôsobenia v dokumentárnom filmovom druhu najmä tým, ako umne a diplomaticky dokáže komunikovať s dôležitými postavami, ktoré majú skutočne čo povedať k danej problematike. Dovolím si povedať, že iba málokto v našom malom rybníčku má také meno, aby dokázal vydolovať takým elegantným spôsobom tajné informácie napríklad od bývalých zamestnancov Slovenskej informačnej služby.

Pokiaľ však od Ukradnutého štátu očakávate, že sa dozviete, kto všetko za prípadom stojí, kto vraždu objednal a kto stlačil spúšť, budete sklamaní. Prípad ešte nie je doriešený a nie je ani v moci filmárov, aby ho vyriešili sami. Piussi ide o niečo iné. O zber čo najviac informácií, ich zoradením do naratívne fungujúceho celku a aby si divák sám urobil na základe necelej hodiny a pol strávenej v kine na vec názor sám. Indícií k jeho vytvoreniu dostane dosť.

Pokiaľ niečo snímke vyčítať, tak možno fakt, že na plné pochopenie všetkých súvislostí treba mať aspoň čiastočnú orientáciu v tematike. Môže sa vám totiž stať, že sa časom v obrovskom množstve postáv pomaly stratíte a takpovediac upustenie nite z ruky bude znamenať stále väčšiu dezorientáciu v deji.

Film však ponúka výpovede postáv z rôzneho názorového spektra (aj konšpiračného), takže v istý moment si budete istý motiváciou Mariána Kočnera, avšak o pár minút neskôr dostanete logicky znejúci argument, prečo by práve táto osobnosť do podobne riskantnej akcie nešla. Ak sa samozrejme Kočner nezbláznil, čo je taktiež jedna zo spomenutých alternatívnych. Podobne dostane argumenty viacerých zúčastnených ohľadom toho, prečo hnutie Za slušné Slovensko organizovalo svoje akcie iba z vlastného presvedčenia, respektíve museli byť podľa nich financované niekým „vyššie postaveným a bohatším“.

Opäť platí, že každá strana predkladá logicky znejúce vety. Netreba si nahovárať, že Ukradnutý štát vo vás vyvolá nejaké pozitívne pocity, skôr naopak. Budete cítiť bezmocnosť z uvedomenia si faktu, že ako samostatný jedinec so systémom nepohnete. Film ale prezentuje, že tento boj rozhodne vzdávať netreba a ako ukazuje aj samotné vyšetrovanie polície, veci sa pohli výrazne vpred.

Ukradnutý štát (Slovensko / Česko, 2019, 75 min.)
Réžia: Zuzana Piussi