PÁN MAZNÁČIK

Bola to otázka času. Keď pred tromi rokmi prišiel celkom nápaditý animák Tajný život maznáčikov, dalo sa čakať, že nabehnú béčkové štúdiá a niečo z neho budú kopírovať. Štylizáciu, systém alebo spôsob života havkáčov. Pán Maznáčik si berie inšpiráciu z väčšieho množstva filmov, čo odhalíte pri jeho dejovej zápletke a neskôr aj pri viacerých zlomových momentov. Posúďte sami.

Titulný hrdina Pán Maznáčik má skvelý život. Bohatá majiteľka mu dopraje vysoký komfort i skvelé pochúťky. Lebedí si na gauči v haciende a nič nenapovedá tomu, že by sa mal ten životný štýl zmeniť. Lenže keď stará pani zomiera, psík sa ocitne mimo luxusu a zoči-voči realite sa musí začať pretĺkať na slobode, kde sa oň nikto nepostará. Z pohody do divočiny, stretávať blcháčov z iných susedstiev, nájsť si niečo pod zub a možno aj novú majiteľku. Niečo sa podarí, niečo nie, ale rozhodne to bude otočka života, akú nečakal.

Koľko ráz sme videli, že sa havík z paláca či newyorského apartmánu musí začleniť do bežného života a bojovať o kosť či potravu? Len za pár mesiacov či rokov by ste našli takých animákov niekoľko, tak ten ďalší má vždy o to ťažšiu úlohu, aby zaujal a nekopíroval iba predchádzajúce diela. Maznáčikovi tá originalita príliš nejde, spolieha sa na kopírované atribúty všetkých ostatných, mieša všetko nanovo dokopy, aby na 87 minút pobavil aspoň detičky.

Problém Pána Maznáčika je v menšej miere sympatií. Je jedno, kto ho dabuje, animácia psíka je skôr priemerná a ničím si vás nevie získať. Jeho životné lekcie sú síce prospešné, ale čo môžu povedať malým divákom? Aby neboli zbytočne rozmaznaní a podelili sa, o čo majú? Aby neboli leniví? To nie je síce málo a podobné rady sa oplatí do filmov prepašovať, no nie takto okato a najmä elegantne.

Tam vonku nájdete všetky typy zvieratiek, ktoré očakávate – veľkí búchači, našuchorení krásavci, to sú dobré variabilné postavy, na ktorých sa dá smiať v krátkych epizódach. Sú tu aj naštvané veveričky (schválne, kedy a kde sme videli týchto orechožrútov otravovať život psíkov či miciek?) a všetko je tu zahrnuté tak, aby sa každú chvíľu objavil niekto nový a Maznáčikovi kládol nové prekážky.

Ešteže si hrdina nájde novú spriaznenú dušu v podobe dievčiny, ktorá sa snaží stať speváčkou. Opäť je to jasná snaha spájať dvoch vyhnancov v spoločnosti a dať im spoločný cieľ: ona sa môže o neho aj postarať, no on jej musí nejaký pomôcť v jej živote. Je to dobrá cesta, v tom smere je fajn vidieť, že sa animák odkloní aj do sveta ľudí a Maznáčikovi ukáže, že ani nemajú všetko vopred dané. Ich nájdenie je jednou z najlepších vlastností animáku, hoci ide o klasiku, že sa dvaja odpísaní snažia vybojovať niečo veľké a prospešné.

V klasickom delení animákov na akčno-dobrodružné a vtipné chce Pán Maznáčik pokryť oba subžánre – a nie je úspešný ani v jednom. Na poli vtipov je tu rétorická a situačná klasika, no nič pamätné. Na dospelých sa tu myslí iba minimálne, je to jasne vyhradený kúsok pre deti. A z akčných scén alebo dobrodružstva sa tu tiež veľa nedeje – psík je mimo domova vo veľkom meste, parku, už to poznáte...

Pán Maznáčik sa vezie na úspechu iných domácich zvieratiek vo vlastnom animáku. Ale aj na pomery animovaných variácií prináša dosť málo. Keď si porovnáte výbušnosť a nápaditosť nedávnych Angry Birds 2, je o dve triedy pozadu...

Trouble (Kanada / USA, 2019, 87 min.)
Réžia: Kevin Johnson. Scenár: Jordan Katz, Judah Miller, Rob Muir.