SIROTA BROOKLYN

Edward Norton nám servíruje svoj druhý režisérsky počin po 19 rokoch. Nie je to úplne jeho chyba, že táto kriminálna dráma prichádza až teraz – sám Norton ju plánoval už v minulej dekáde. Časy bokom, do kín sa dostáva poctivý ťahavý kúsok s osobitou atmosférou, dobrými hereckými výkonmi a adaptovaným príbehom z knihy starej 20 rokov.

Aby to nebolo také jednoduché, film sa odohráva ešte ďaleko predtým – v New Yorku v roku 1957 a jeho hlavným hrdinom je člen detektívnej agentúry. Lionel Essrog trpí Tourettovým syndrómom, čo mu sčasti sťažuje život, na druhej strane má parádnu pamäť, triedi rýchlo myšlienky, príde na nejednu stopu a dokáže riešiť prípady s kolegami. Teraz sa jeho šéf Frank Minna vydal na jednu schôdzku, kde mal stretnúť nevedno koho. 

Situácia sa zvráti tak, že Frank schytá pár guliek, v špitáli ho nedokážu už zachrániť a pár fešákov z jeho tímu ostáva napospas osudu. Hoci sa najprv dohodnú, že sa v prípade nebudú vŕtať, Lionel cíti istú zodpovednosť a vydáva sa hľadať to, čo mu šéf zamlčal. Spadá do víru veľkého mestského komplotu, spozná veľa nových kontaktov, no mozaika sa mu skladá len pomaly...

Adaptovať košatú predlohu je vždy náročné – a Edward Norton si zobral na svoje plecia rovno trojitú rolu ako scenárista, režisér i predstaviteľ hlavnej úlohy. Jednoznačne ho treba pochváliť, lebo každú z nich zobral maximálne zodpovedne. Do scenára si prepašoval element rozprávača, ktorým nešetrí, ale nie je ani samoúčelný – 50. roky ho priamo lákali k jeho využitiu pre lepšie vyznenie noir krimi, ku ktorej určite rozvážny rozprávač patrí. Scenár nastolí postupne poltucet postáv, medzi ktorými sa dajú prepletať rôzne vzťahy a dlhé desiatky minút netušíme, k akému rozuzleniu sa chce dopracovať.

144 minút je ohromná stopáž a mnohí budú namietať, že je to príliš dlho na vysvetľujúcu krimi, kde sa ani neobjavujú tak falošné stopy, ako to skôr hrdinovi miestami pomalšie zapaľuje a snaží sa prepájať čo sa len dá. Réžia je klasická, Norton nás nenechá zbytočne skákať do minulosti, hoci nejeden flashback či repete scény použije a niekedy sa stále točí okolo jednej veci, zatiaľ čo mu do deja skočili štyri ďalšie postavy. Jeho pátranie však málokedy stráca napätie, naopak, neustále graduje a hoci sú už niektoré elementy riadne vysvetlené, cesta ku vražde mentora je stále kľukatá.

Napokon Edward Norton ako herec môže rozdeľovať publikum v tom, ako uchopil hlavnú postavu. Časť divákov adorujúca Joaquina Phoenixa za jeho Jokera môže ukázať palec nadol, lebo Nortonov Lionel nemá vyvinutú psychickú poruchu tak divácky zaujímavo a miestami je až smiešny (samozrejme, ide o úplne odlišné postavy). Tourettov syndróm mu však ponúka dve základné črty (ktoré sú často tŕňom v očiach kritikov): neustále vykrikovanie istej slabiky (v jeho prípade If – Ak) a skladanie zdanlivo nesúrodých slov. Práve tie však neraz vytvoria peknú slovnú hračku a sú zdrojom minivtipov – dokonca v slovenčine vypália inak ako v origináli.

Sirota Brooklyn má luxusnú výpravu a parádnu atmosféru, že sa v nej môžete rochniť skoro celé dve a pol hodiny. Herci aj v najmenších roličkách hrajú, čo majú – je tu priestor pre plamenné prejavy, občasný súboj či prestrelku, ale najmä stále nevysvetlenú záhadu. Užijeme si celé jazzové sekvencie v malom klube, prejavy nespokojnosti či demonštrácie, sledovačky, hľadanie prepojení či falošné stopy. Noir štýl je využitý v nejednej scéne, ale najmä na vytváranie profilu hrdinu zo sirotinca, ktorého životnú dráhu zachránil jediný chlapík. Norton tu odohrá 80% príbehu, ale pekným výkonom sa zapíše Gugu Mbatha-Raw v úlohe Laury, alebo dvojica Alec Baldwin-Willem Dafoe v silných mužských úlohách.

Niektorým divákom bude pripadať Sirota Brooklyn ako pomalá dráma, aká sa dnes už v Hollywoode veľmi nenakrúca. Skutočne ide výsledok na vrub Edwardovi Nortonovi, ktorý dokonca prepísal časový rámec knihy z 90. rokov na tie 50. roky minulého storočia, lebo mu tam príbeh i správanie postáv lepšie zapasovalo. Aj vďaka tomu je Sirota predsa len old-school krimi, aké sa dnes nenakrúcajú – lebo Norton nechcel posunúť žáner vpred, ale dať nám šancu ochutnať ho v starej podobe. Osobne mi kombinácia jeho snaženia, hrdinu, odvíjania deja a celkovej atmosféry sedí – ale dokážem si predstaviť, že mnohí by zosekali z dĺžky aj celú štvrtinu.

Čítajte viac o filmovom žánri NOIR:

10 vecí, vďaka ktorým „vznikol“ Film Noir

10 esencií, ktoré robia Film Noir

10 zásadných klasických filmov-noir (1941 – 1958)

Motherless Brooklyn (USA, 2019, 144 min.)
Réžia: Edward Norton. Scenár: Jonathan Lethem (novela), Edward Norton. Hrajú: Edward Norton, Gugu Mbatha-Raw, Alec Baldwin, Bobby Cannavale, Willem Dafoe, Bruce Willis, Ethan Suplee, Cherry Jones, Dallas Roberts, Josh Pais ...