SYNONYMÁ

Izraelskú kinematografiu má tunajší divák zaškatuľkovanú ako tú, ktorá sa za každých okolností musí dotýkať tamojšieho konfliktu vyúsťujúceho pravidelne do vojenských operácií (vynikajúce diela Foxtrot alebo Valčík s Bašírom). Nie je to však samozrejme stopercentná pravda, tamojší filmári sa častokrát venujú aj iným žánrom, málokedy sa ale stane, že sledujete v kine film izraelského režiséra a ten so odohráva v Paríži. Presne tak, ako vo víťaznej snímke tohtoročného Berlinale Synonymá.

Netreba si asi dávať na oči ružové okuliare a veriť, že išlo čisto o rozhodnutie odzrkadľujúce kvalitu diela. Festivalové poroty, akadémie Zlatých Glóbusov a Oscarov samozrejme reagujú na aktuálne témy rezonujúce v spoločnosti a komplikovaná situácia na Blízkom východe je bohužiaľ v podstate odjakživa živá a asi sa na tom dlhé desaťročia ešte nič nezmení. Pripomenúť tento fakt širokej verejnosti prostredníctvom takejto „reklamy“ každopádne nie je nič, čo by si zaslúžilo kritiku, ide iba o strohé konštatovanie. Synonymá sú totiž pomerne ťažký film na sledovanie a takpovediac ten, kto nie je „insider“, sa bude častokrát cítiť stratený v preklade.

Synonymá ale politickú situáciu reflektujú iba čiastočne, každopádne rozhodnutie mladíka Yoava opustiť Izrael a presídliť sa do Paríža, metropoly na Seine, vychádza z jeho skúseností z armády a celkovo zo stavu izraelskej spoločnosti. Tu musí každý mladý muž (ale aj žena) vyrastať s vedomím absolvovania trojročnej povinnej vojenskej služby a neskoršieho potenciálneho vyslania do bojovej akcie, kde už pôjde o život. Nie každý je na to psychicky pripravený, každopádne Yoavovu minulosť v armáde sledujeme aj prostredníctvom niekoľkých flashbackov. Muž sa jej tak nevyhol, tá ale utvrdila jeho rozhodnutie opustiť svoju vlasť.

Po vtipnej úvodnej sekvencii, kedy sa v divákovi potvrdí, že najlepšia radosť je škodoradosť, sa Yoav spoznáva s istým parížskym voľnomyšlienkárskym párom. Pekná Caroline by mohla zohrať dôležitú úlohu v jeho snahe o získanie lajstrov na trvalý pobyt vo Francúzsku. Pokiaľ však začnete od Synonym očakávať rozvíjanie nejakej jasnejšej dejovej zápletky, počas prvých desiatok minút vám Lapid dá jednoznačne najavo, že s divákom hrá úplne inú hru.

Nadav Lapid podľa vlastného scenára napísaného spoločne s  Haimom Lapidom nakrútil typ filmu, aký sa trochu hanebne označuje ako antidivácky, či artovo snobský. Lapid ale vie, o čom nakrúca, na druhej strane príliš neberie ohľad na to, ako bude na ich dielo reagovať nezúčastnené publikum. Preto aj tie pochybnosti z úvodu ohľadom rozhodnutia udeliť snímke Zlatého medveďa. Yoav sa potuluje po Paríži, častokrát prechádza mostom nad Seinou, čo je iste dôležitá metafora jeho súčasnej životnej situácie na rozcestí.

Ťažko povedať, či sa tu dá uvažovať abstraktnejšie aj o paralele k ľavému a pravému brehu Jordánu. Svojej starej vlasti sa zrieka, dáva tak ale trochu naivnú šancu tej potenciálne novej, pričom mu Francúzi prízvukujú, že skepsa v jeho vnútri sa môže po čase zopakovať aj pri pobyte v zdanlivo pokojnej Európe. No a tieto myšlienky ho postretnú ešte skôr, akoby si bol sám schopný priznať. Postupne sa zoznamuje s ďalšími Izraelčanmi zamestnanými na ambasáde, tentokrát ale s omnoho silnejším putom k vlasti a vlastnému národu. Tu Lapid trochu zbytočne popúšťa emócie na uzdu a je k divákovi naopak až príliš zhovievavý.

Na druhú stranu sa ukazuje, že dvaja muži vďaka svojmu aktívnejšiemu prístupu k životu by mohli byť lepšími ústrednými hrdinami príbehu, než ležérny a trochu ufňukaný Yoav. Ten si rieši najmä vnútorné konflikty nemá v sebe potenciál silnejšieho príbehu. Lapid ho zobrazuje zámerne ako nepreniknuteľnú postavu, nemá vzbudzovať naše sympatie, to ale nemá ani samotný Izrael a Francúzsko.

Synonymá obsahujú viacero zbytočných scén odvádzajúcich pozornosť, kde sa taktiež pomerne ťažko hľadá ich priame či nepriame spojenie s hlavnou dejovou líniou, ak tak môžeme nazvať Yoavove dilemy a pofľakovanie sa po okolí. Paríž je tu ale stvárnená umne, cítiť genius loci miesta a ručná kamera prekvapivo nelezie na nervy. Ide skôr o autorský experiment, ktorý sa ťažko percentuálne hodnotí, domáci diváci, či už izraelskí alebo francúzski (ide o krajinu zodpovednú za koprodukciu) budú určite viac doma.

Synonymes (Francúzsko / Izrael / Nemecko, 2019, 123 min.)
Réžia: Nadav Lapid. Scenár: Nadav Lapid. Hrajú: Tom Mercier, Louise Chevillotte, Quentin Dolmaire ...