VODA ČO MA DRŽÍ NAD VODOU

Námet na tento film nebol vôbec márny. Básnik, ktorý zomrel príliš skoro a možno by sme sa dočkali od neho ďalšej veľkej tvorby... A možno nie, možno by pieseň Voda, čo ma drží nad vodou, bola jeho najväčšia vec aj 20 rokov od jeho vzniku. To sa už nedozvieme, ale máme možnosť pozrieť sa na život autora, jeho výzvy i neduhy.

Ako mnohí iní básnici svojej doby, ani Jozef Urban nemal v živote v peňaženke veľa a snažil sa biť so životom. Občas niečo napísať, dať sa zaplatiť, skúsiť niečo komerčné či požičať si od kamošov, aby sa mohol prebíjať ako sólo jazdec, manžel a aj otec. Film začína posedom u "krčmára", ktorého stvárňuje Robert Roth a v prestrihoch sa stále vraciame k tomu ako Jozef rozpráva na pive svoj životný príbeh.

Keď bol starý mládenec, striedal v posteli ženy a pritom sa pokúšal vydať svoje básne ešte za starého režimu. V tridsiatke sa stal maturitnou otázkou a trošku mu stúpla sláva i alkohol do hlavy. Práve téme alkoholizmu sa venuje film vo veľkej miere a hneď za ním nasledujú vnútorní démoni i nespokojnosť.

Lenže na diváka sa prenáša najmä nespokojnosť! Po dvadsiatich minútach prichádza prvé sledovanie času na hodinkách i pachuť, že do konca ostáva ešte päťdesiat. To sme niekde pri bláznivom výlete Jozefa s kamošom do Prešova na intrák, pričom omylom skončia pekne sťatí niekde v Poľsku a predali za chľasť aj písací stroj, na ktorom zdanlivo Urbanovi záležalo. Táto anekdota krásne ukazuje veľký problém filmu: občas príde s potenciálne dobrou scénou, no rýchlo ju zrazí nadol: vedľajší herci len odohrajú svoju epizódku a Urban pláva životom ďalej. Strih! A poďme na to pivo s barmanom.

Na retrospektíve či množstve flashbackov by nebolo nič zlé. Chronologický sled diania sa vám rýchlo v hlave spojí, no problém nastáva pri obsahovej analýze. Odpočítajte si problém alkoholizmu, ktorý vedie k tragikomickému priznaniu Urbana v pozícii riaditeľa/bezdomovca a ostane vám akurát cesta básnika k vybraným kúskom, ktoré sú v podobe voice-overu rozprávané medzi vybranými scénami. A ešte ani na nich by nebolo nič zlé či márne – ale strih filmu je miestami katastrofálny a nevyznieva, ako by mal. Emócia u diváka sa často nedostaví a namiesto nej dospejete k názoru, že je to celé nuda.

Film sa nedá odpísať výčitkou, že život Jozefa Urbana nebol ničím zaujímavý. Mali by sme sa snažiť preniknúť do jeho vnútra a pochopiť dušu básnika, ale nedarí sa to. Preto je skôr prostredníkom medzi viacerými vedľajšími postavami, s ktorými komunikuje, sedí na panáku alebo súloží. Prakticky každý nový element obstará ďalšia postava – zväčša dobre obsadená, ale ďaleko Jozefa neposunie. Je tu napríklad dobrý kamarát Ondro, ktorý sa k nemu vracia a vedú dlhé dialógy, no väčšina si zapamätá asi iba to, ako Urban raz za čas vulgárne vynadá kamionistom, lebo brázdia rovnaké cesty ako oni...

Všetko sa navyše deje neraz automaticky. Jeden známy jasne povie, že nadratý do jeho bytu nevkročí a o päť minút búcha na dvere. Druhý mu automaticky požičia peniaze, hoci zrejme sám tuší, že mu ich tak skoro nevráti. Šťastné náhody nás posúvajú ďalej – Urbana dupľom. A na konci čaká top pointa, čo vás výsostne vytočí, ak ste ju neuhádli približne v polovici sami. To najzaujímavejšie, čo čakáte, t.j. ako Urban stvoril svoj titulný megahit sa vybaví cca za 10 minút, čo je obrovská škoda. Nebolo by už lepšie skúmať ako vznikli aj ďalšie básne, aby sme ho pochopili lepšie?

Deju je málo a film chce pôsobiť ako polodokument. To nefunguje. Finálna montáž len podčiarkuje, že je tu materiálu sotva na 10-15 minút a režisér ho servíruje ešte raz! Básne už vyšumeli do prázdna a sledujeme ubolené postavy trieskajúce do dreva či zvíjajúce sa nad písacím strojom. Bolesť sa dá už zobraziť rôznym spôsobom, ale tento nefunguje.

Bizarné môže byť aj obsadenie Romana Pomajba do vážnej úlohy. Snaží sa, čo to dá, výsledok je skôr polovičný. Niektoré scény utiahne, iné nezaberú, ale nie je to iba jeho chyba. A tak najlepšie vyznie iba Robo Roth, za ktorého dávam bod navyše. Pôvodne sme chceli ukončiť recenziu len na jedinom bode. 

Voda čo ma drží nad vodou (Česká republika / Slovensko, 2019, 73 min.)
Réžia: Tomáš Magnusek. Scenár: Ondrej Kalamár, Tomáš Magnusek. Hrajú: Roman Pomajbo, Robo Roth, Andrea Růžičková – Kerestešová, Martin Dejdar, Lukáš Latinák, Jan Kanyza, Svatopluk Skopal, Miroslav Mejzlík, Jiří Wohanka, Jaroslav Kepka, Alena Procházková, Tomáš Magnusek, Oľga Záblacká, Vašo Patejdl, Ondrej Kalamár ...