1917

Po vlaňajšom vynikajúcom dokumente Nikdy nezostarnú (They Shall Not Grow Old) od Petra Jacksona by ste si mysleli, že vás do prvej svetovej vojny tak skoro nevtiahne ďalší film. Sam Mendes dal dokopy svoj prvý scenár teraz, 20 rokov od oscarovej Americkej krásy. Podľa zážitkov svojho dedka z Veľkej vojny nakrútil bravúrny kúsok, ktorý vás nedostane iba proklamovaným kamerovým postupom na jeden záber.

Dejový náčrt je jednoduchý: dvaja vojaci dostanú 6. apríla 1917 jednoduchú úlohu: prejsť na iný koniec posunutého frontu a odovzdať jednotke odkaz, aby nezačali plánovaný útok, lebo spadnú do nemeckej pasce. V hre je cca 1600 životov, jedným z nich je brat vojaka Blakea, ktorý si má zobrať ďalšieho kolegu a vyraziť z jedných zákopov do druhých. Časový limit prináša viaceré úskalia: terén je náročný, západ slnka blízko a prítomnosť Nemcov neistá. Ale Blake neváha a brata chce zachrániť...

Je to taký jednoduchý scenár, až si vyslúžil oscarovú nomináciu a nemá ani veľa dialógov. Ale je tu toľko nečakaných momentov, ktoré vás donútia odvrátiť zrak od plátna alebo na pár sekúnd zamrznúť, že vás film presvedčí. Neradno o nich hovoriť – nejde o zdanlivo nekonečné zákopy, ale aj momenty na bojisku, tristné podmienky a nastavené pasce, do ktorých hrdinovia padajú (nie samoúčelne) či viaceré vedľajšie postavy, ktoré na odysei stretnú. Niektorým stačí pár minút, aby ste ich vstrebali naplno, pri iných budete chcieť ostať dlhšie (francúzska ženička). Ukazujú sa tu hrôzy vojny a nemusíte mať na plátne vyvrhnuté črevá či otvorené zlomeniny. A dvaja vojaci medzi nimi pomaly kráčajú...

Sila scenára je základ pre celý film. Sčasti pri ňom cítiť epizódne rozprávanie v posune medzi lokalitami. Mendes neklamal, keď v prípravnom rozhovore spomínal, že nás 1917 zoberie do zákopov, miest, dedín, na francúzsky vidiek či lesy. Sugestívne podanie Veľkej vojny vás donúti sa zamyslieť, ako musela vojna ovplyvniť prírodu a čo je na týchto miestach o sto rokov neskôr. Alebo ako sa vtedy žilo v neistote, guľka nebola príliš ďaleko a úkryty boli mimoriadne vzácne. V jednej scéne sa strhne mela a hrdina sa rozhodne upaľovať preč, hoci to môže vyzerať ako bezhlavý beh bez zbrane i zásob. Čo iné sa v tej chvíli dá robiť?

1917 nie je realizovaná v reálnom čase, ale veľa minút ubieha takmer na sekundu presne. Napätie sa dá krájať od začiatku: cesta na brífing, štveranie zo zákopov i podliezanie zrúteného mosta. Réžia je bezchybná: pri vykresľovaní postáv, ich putovaní či motivácií. Niektorým stačí na plátne iba pár minút a tušíte, čo môžete čakať. A predsa budete čakať až do konca filmu s tým, či sa načrtnutá barlička naplní alebo nie.

Veľa sa popísalo o Mendesovej réžii, jej symbióze s kamerou a že 1917 je snímaná akoby na jeden záber. Áno, je to malý veľký triumf, že s jedným efektom vzniká nevídaný film. To, čo si neviete predstaviť, kým to neuvidíte na vlastné oči. Roger Deakins sa musel po pľaci pohybovať podľa vlastného scenára, aby každú scénu vedel nakrútiť tak, aby zapadla do finálneho strihu filmu na jeden hlt. V praxi to znamená, že ak máte záujem, môžete sa maximálne sústrediť na pohyb kamery a neúnavne sledovať ako to vypálilo.

Miestami je snímanie však také sugestívne, že sa vám môže zatočiť hlava, ak sedíte v prvých radoch, prevteľujete sa do optiky kameramana a jeho zmien pohľadov. Kamera chodí vzad a hrdinovia k nej, potom sa otáča a je akoby umiestnená za nimi (predstavte si, že dvaja kráčajú a kameraman tesne za nimi bol ten tretí). Jeden prechod naprieč bojiskom je snímaný z viacerých uhlov, ale stále na jeden šup. A záber na finálny beh je prakticky zaručenou miestenkou na oscarový triumf aj vďaka surovým podmienkam, kedy jedna postava upaľuje, potkne sa, vstáva atď. A scéna v rieku vám nahodí zimomriavky aj v dobre vykúrenej sále.

Dvaja mladí herci ťahajú takmer celý film. George MacKay má 27 a postava Schofielda by mu v inom roku vyniesla oscarovú nomináciu za všetky úskalia, ktorými si v roli prešiel – ale je to príliš preplnené obdobie. Ale jeho neúnavná snaha splniť úlohu a čeliť prekážkam je stopercentne splnená. Je naším sprievodcom a už v prvej tretine trpíme v nejednej scéne spolu s ním. Dean-Charles Chapman je nemenej dobrý, hoci je úplne odlišná povaha a má napísané iné momenty. Všemožné zvučné mená ako Benedict Cumberbatch či Colin Firth sú využité do vedľajších rolí – tento film je primárne o ceste dvoch mladíkov a tí výborne hrajú.

1917 je však bravúrne zvládnutá aj v iných remeselných aspektoch. Hudba Thomasa Newmana je nečakane bohatá a špeciálne od neho čakáte skôr malé klavírne motívy ako premenlivú muziku bohatú aj na treskúce akčné scény či veľké témy. Vďaka tejto premenlivosti by teoreticky mohol brať Oscara po 15 nomináciách (ak mu ho neuchmatne Hildur za Jokera). Ale všetko ostatné tu náramne sedí: výprava, rekvizity, kostýmy, špinavý make-up vojakov, dvojaké zákopy (medzi anglickými a nemeckými je veľký rozdiel) či špičkový zvuk. Film som videl už dva razy – bežné veľké plátno je fajn, ale tie burácajúce vojnové scény vyznievajú v IMAX ešte sugestívnejšie, takže to je top voľba na sledovanie filmu.

1917 je môj film roka 2019. Všetko v ňom náramne sadlo. Má jednoduchý, no kvalitný scenár. Špičkovú réžiu. Dvoch famóznych hercov. Fantastickú kameru, ktorá sa pokúša o nové nazeranie na dianie i plynutie deja. Výbornú produkciu. Vtiahne vás dovnútra Veľkej vojny, ako ju (ne)poznáte. Toto je konečne vojnový film, aký si udalosť formátu prvej svetovej vojny zaslúži. Držím mu palce 9. februára v Dolby Theatre...

PS – Na prvé videnie sa vám možno film bude zdať príliš chladný a nerezonuje hneď. Ale tá chvíľa príde.

1917 (USA / UK / India / Španielsko / Kanada, 2019, 119 min.)
Réžia: Sam Mendes. Scenár: Sam Mendes, Krysty Wilson-Cairns. Hrajú: Dean-Charles Chapman, George MacKay, Daniel Mays, Colin Firth, Andrew Scott, Pip Carter, Andy Apollo, Paul Tinto, Billy Postlethwaite ...