FANTASY ISLAND

Najnovší počin producenta Jasona Bluma má celkom zaujímavý námet, z ktorého by sa dalo veľa ťažiť. Lenže ako ste už stihli mrknúť na číselné hodnotenie, niečo sa počas realizácie riadne dorantalo...

Na jednom záhadnom ostrove prevádzkuje istý majiteľ rezort, kam si môžete prísť plniť svoje sny. Tak sem priletí pätica ľudí: dvaja blázniví bratia, mladá blondínka, policajt a žena v strednom veku. Majiteľ ich privíta, niektorých ubytuje a iných odvedie na iné miesto. Už v tom momente sa začínajú plniť fantázie prvých účastníkov: jedny si želajú obrovskú párty plnú modeliek. A na druhý deň sa pokračuje s ďalšími: blondínka sa chce pomstiť niekomu z minulosti. Policajt by sa chcel dať nasadiť do vojenskej akcie ako kedysi jeho otec. A žena v strednom veku kedysi pri zásnubách povedala Nie, a tak je stále bezdetná – a rada by túto chybu napravila.

Fantasy Island dokáže plniť tieto fantázie na rozličných miestach: niekto zíde do vyhradenej pasáže, iný niekam do suterénu, ďalší sa preženie cez kus ostrovu alebo na stanovené miesto. A spočiatku je neuveriteľné sledovať, čo sa to vlastne deje – ako je možné, že vo fantáziách reálne vystupujú ľudia, s ktorými reálne prišli do kontaktu. Ba čo viac, niekedy sa dokážu posunúť o niekoľko rokov v čase.

Znie to už príliš nadprirodzene a odhaľovanie fungovania ostrova či rezortu je najväčším lákadlom filmu, rovnako aj niektoré fantázie. Avšak ako to chodí, situácia sa zvrtne. Časť predstáv účastníkov nevyjde podľa plánu (je to dané tým, že niečo si zle želali alebo to s prianím prehnali), inokedy sami váhajú alebo nad nimi visí ešte ďalšia otázka – nezačnú sa fantázie krížiť na malom priestore a ľudia začnú čiastočne trpieť paralelnou existenciou účastníkov?

Fantasy Island nesie síce hororové označenie a Blumovi priaznivci by si dokázali predstaviť všelijaké hrozby, ale v skutočnosti má bližšie k menej podarenému Jumanji. Samotné fantázie miešajú rozličné žánre – od tínedžerskej komédie cez romancu, psychotriler, až po vojenský film. Režisér sa v prvej polovici umne snaží skákať od jedného žánru k druhému, ale nároky divákov začnú stúpať, lebo sa im postupne predstavy omrzia a radi by sa dopátrali k vysvetleniam, odhaleniam či spôsobu fungovania.

A tu je markantný problém filmu, lebo v druhej polovici nieže nedrží pokope, ale totálne sa rozpadá pod taktovkou režiséra i zúčastnených. Veľké množstvo náhod mení žáner, vysvetlenia i smerovania, akoby ste každých desať či pätnásť minút žili v inej predstave. Už si myslíte, že to chápete a opäť bude všetko inak. Časové náhody, záhadné postavy a zrazu sa do diania pripletie ešte niečo iné. Začínate mať pocit bizarnej hry filmu a ostrova s vami – a výsledok sa vám veru nebude páčiť.

Bez nutného odhaľovania treba uznať, že štipka nadprirodzena by mohla fungovať, ale spôsob akým režisér hádže na kopu ďalšie nitky záhady a nechá postavy meniť motivácie či konanie, je veľmi ťažko uveriteľný. V druhej polovici síce pribúdajú napínavé pasáže, pomaly aj démonické momenty alebo vízie, no k čomu to slúži? Ku klamaniu divákov, ktorí si nemôžu povedať, že niečo vopred tušili. Ešte aj tí herci po polovici nevedia či majú hrať vážne, ľahostajne a veľká časť z nich je slabá.

Fantasy Island je akoby vlaňajšie Serenity na tretiu. Hoci ten film neodpisujem a jeho pointu beriem, mnohí sú naň naštvaní ešte dodnes. A Fantasy Island mieša podobný koncept ťahania za nitky a víziu diváka, že asi nenájde príliš veľkú spokojnosť. Hoci nemalá časť sály odchádzala na prvý pohľad celkom spokojná a rozpadnutý dejový kolorit označila za celkom dobrý. Iste, niektoré pasáže sú dobre nakrútené – no film ako celok zlyháva.

Fantasy Island (USA, 2020, 109 min.)
Réžia: Jeff Wadlow. Scenár: Jillian Jacobs, Christopher Roach, Jeff Wadlow. Hrajú: Michael Peña, Maggie Q, Lucy Hale, Austin Stowell, Jimmy O. Yang, Portia Doubleday ...