KINÁ SÚ ZATVORENÉ UŽ DVA MESIACE. KTORÉ FILMY BOLI NAŠE POSLEDNÉ?

V redakcii sme si pospomínali na naše posledné kino zážitky ešte pred uzatvorením kín. Odhadované otvorenie kín po pandémii by mohlo byť už v júni. Prísne pravidlá a opatrnosť ľudí však ovplyvnia kino biznis ešte na ďalšie mesiace.

Michal Korec

Najprv to vyzeralo, že posledným filmom pred pauzou budu 3Bobule, ale... Môj posledný kinozážitok prišiel doslova pár hodín pred totálnym uzatvorením kín - ITA Film dostalo super nápad stihnúť premiéru Bloodshot ešte v pondelok 9. marca (na vysvetlenie: väčšinou sa premiéry v pondelok nekonajú) a hoci už vtedy pár prípadov COVID-19 na Slovensku bolo, rozhodol som sa na film ísť, lebo taký akčný výplach sa často nevidí. Je to originálna značka, búcha to tam, má to rýchly strih, často sa tam miešajú línie a finále na výťahu berie dych. Nesúhlasím úplne s recenziou za 4 (dal by som skôr 6) a mnohým bude pripadať ironické, že práve toto je môj posledný film z kina na dlhé mesiace. Ale neľutujem, doma to už nebude ono a je otázne, či sa film po dlhej pauze do kín vráti. Pritom je to obrovská škoda, lebo je otitulkovaný, kópie sú vyrobené a mohol mať výborné nasadenie (prvá polovica marca sa celkom vypratala). Doteraz na film svietia po Bratislave mnohé citylighty, ktoré mi poslednú návštevu pripomínajú.

Peter Pavlík

7. Marec 2020, Milý denníček,

dnes bol celkom super deň. Včera večer som sa neožral, takže namiesto stonania z opice som si spravil peknú filmovú sobotu. Ráno som si pustil Homicidal. Fajn variáciu na Hitchcocka od Nicka Castla. Bol to frajer. Bolo to hravé, napínavé a aj pointa bola cool. Po tradičnej prechádzke som si sadol na kafe, pogratuloval Tomášom a konečne dorazil otázky na komediálny filmový kvíz. Potom som sa tradične sobotne prežral a pustil si Dom voskových figurín s Vincentom Pricom. Celkom ma to sklamalo. Nevadí, stáva sa. Bol som celkom nastavený na horory, tak si reku zbehnem do kina. Neviditeľný má prekvapivo super recenzie a Whanell ma s Upgradom veľmi potešil. Haluz, že v sále mali dve baby rúška na tvári. Vyzeralo to celkom funny, ale čo už. Nečítal som od volieb správy, tak snáď mi niečo podstatné neušlo. Film bol nakoniec taká fajn sedemdesiatka. Zbytočne dlhá, no malo to dobrý koncept. Ale Hollow man aj Whalov film sú dosť inde. Bolo vidieť, že na to nemajú prachy. Na druhej strane som rád, že som bol na tom v kine, pretože doma by to nebolo ono. Cestou domov som si rozobral film v hlave, napísal krátky komentár (to rozhodovanie medzi 3* a 4* bolo úmorné, nakoniec som dal viac). Otvoril som si pivčo a konečne si prečítal nejaké správy, ktoré som posledných pár dní ignoroval. Taliansko je v háji a zisťujem, že včera sme mali prvého nakazeného. Snáď bude posledný. Rozmýšľam, či napísať Peťovi, že by som si napísal recenziu na Bloodshota. Predpremiéru síce nestíham, no vo štvrtok sa na to chystám do kina. Snáď ich dovtedy kvôli vírusu nezavrú. HO-HO-HO.

Eva Labayová

V kine som bola zhodou okolností v úplne posledný možný premietací deň - bola nedeľa 8. marca večer. Netušila som ešte, že to je na dlhý čas ostatná a jediná príležitosť, keď si film vychutnám na veľkom plátne. Veľmi som sa tešila na marcové projekcie, obzvlášť na opakovanú projekciu 1917, Králiček Jojo, na novinku V sieti, Febiofest a na programe sme mali aj klubový večer - Najlepšie filmy a reklamy roka 2019 s Petrom Konečným. Ako tušíte, človek mieni a v tomto prípade korona mení.

V pondelok sa v Kine Mier v Nových Zámkoch nepremieta a to bol presne deň, keď na príslušných miestach padli rozhodnutia a vstúpili do platnosti prísne obmedzenia a nariadenia. No a tak sa stalo, že ani nie európsky, ani nie klubový film uzavrel obdobie "kino zážitku" v mojom živote. Bol to dokonca žáner, ktorý vyslovene nevyhľadávam. Nuž ale takto to prišlo. Môj posledný film v kine bol horor, triler Neviditeľný. O kvalitách herečky Elizabeth Moss som sa presvedčila už v seriáli Príbeh služobníčky. Nakoniec musím povedať, že to nebola zlá voľba, príbeh zaujal už od začiatku, mal napätie, prekvapujúce momenty a pokojne by som si ho pozrela v kine ešte raz. Hneď teraz. Keby sa dalo....

Erik Binder

Jedny z mojich posledných návštev kín patrili snímkam Neviditeľný a Príliš osobná známosť. Zatiaľ čo ten prvý vo mne stále rezonuje a človek v ňom nachádza viac, než len žánrovú zábavu, tak ten druhý akoby symbolizoval súmrak kín. Zaslúžime si vôbec takú vymoženosť, ako sledovať film na obrovskom plátne s poriadnym zvukom, keď sa vďaka nám stávajú hitmi takéto podradné kalkuly? Až má človek dojem, že súčasný stav je niečím ako karmou, čo sa samozrejme netýka len uzatvorenia kín. Rádoby zábavný feministický kalkul, ktorý je vo svojom jadre naopak proti ženám zaujatý a navyše aj krutý (ako je možné, že to neprekuklo aj cieľové publikum, ostane zrejme nezodpovedanou záhadou?). Ale dosť bolo pesimizmu, cca v dobe, kedy sa opäť do tmavých sál vrátime, nás čaká Nolanov Tenet a na jeseň Bond. Možno si nakoniec po tej dlhej pauze tieto kúsky užijeme ešte viac. Vďaka veľmi výhodnej ponuke permanentky do siete Cinemax som obe diela videl práve tu. Dúfam, že aj po novom "reborne" bude stále táto možnosť dostupná.

Barbora Gvozdjáková

Naposledy v kine. Chvíľu mi trvalo kým som sa rozpamätala, kedy som bola naposledy reálne v kine. Mnohé filmy som videla pre potreby písanie recenzií len cez vimeo link. Po dlhšom pátraní v pamäti, myšlienkach a pýtaní sa známych som sa k menu snímky konečne dopracovala. Bolo to približne vo februári 2020. Dievčenská partia sa vybrala na ostatnú adaptáciu americkej klasiky Malé ženy. Príbeh som poznala zbežne už predtým, knihu som však nečítala. Tešila som sa na výslednú formu. Na režisérskej stoličke sedela talentovaná Greta Gerwig a väčšina postáv obsadila kvalitnými menami. Dráma sa mi pozdávala, keďže podľa môjho názoru správne nakombinovala formu a posolstvo pre dnešné generácie. Po projekcii sme mali krátku, ale intenzívnu debatu. Nie všetky moje kamarátky boli nadšené, viaceré boli mierne rozčarované. Chápala som obe strany aj ich argumenty. Bol to pre mňa znak toho, že ide o kvalitný film. Tieto debaty a spoločné návštevy mi začínajú chýbať. Verím, že čoskoro sa tam vrátime. Držte sa!

Simona Sopiaková

Mojím posledným filmom v kine bol dokument V sieti. Bol pondelok, 9. marca. O deň na to bolo už naše Kino Tatra Mozi v Komárne zatvorené. A ja som bola v tej chvíli veľmi vďačná, že som v ňom ten posledný možný deň strávila. Vzhľadom na obsah dokumentu, ktorý sa zaoberá témou zneužívania maloletých detí na internete nemôžem tvrdiť, že išlo práve o príjemný kino zážitok. V momente, kedy sa vás nejaká téma bližšie dotkne (napríklad aj prostredníctvom plátna), začnete ju vnímať ešte o čosi osobnejšie a citlivejšie. Najsilnejším momentom v celom dokumente bola chvíľa, kedy sa jedna z hlavných protagonistiek z istých dôvodov odrazu rozplakala, čím prekvapila aj samotných tvorcov. Bol to presne jeden z tých autentických okamihov, ktorý nemôže nastať v hranom filme, v ktorom je všetko dopredu nalinajkované. A s tým momentom, ako aj s celou závažnou témou si musíte aj vy ako divák nejako poradiť. Samozrejme, s filmami sme aj počas karanténny v kontakte denne. Ale prostredie kina, to je niečo iné. Tam proste nemôžete vypnúť príbeh, ak sa vám naň ťažko pozerá. Musíte sa s ním hrdinsky popasovať. Moje milé kino, už sa neviem dočkať dňa, kedy ma k sebe opäť pozveš a akú novú výzvu si pre mňa prichystáš.

Lukáš Slovák

Sprvoti som sa zľakol, že posledný film, na ktorom som sŕkal Colu Zero a tlačil pukance bol Sviňa, ale našťastie išlo o 1917 od Sama Mendesa. Svojou výpravou a dokonalou kamerou ideálny film do kina, aj napriek jednoduchému a pomerne štandardnému deju. Išlo o skvelý zážitok, ktorý ma ale presvedčil o tom, že Oscar za najlepší film pre kórejského Parazita skončil v dobrých rukách. Nečakal som však, že pôjde nadlho o poslednú kino návštevu :( Do zavretia kín som síce ešte párkrát rôzne kiná navštívil, ale išlo o pracovné návštevy, počas ktorých som samotné snímky nepozeral. Dúfajme, že si čoskoro budeme môcť znova užiť filmové seánsy, tak ako ich máme radi :)

Michal Šmajda

Film, na ktorý som sa tešil od minuloročného Cannes. Nenašiel som si ho v programe Art Film Festu, Karlovych Varov ani piešťanského Cinematiku. A jednu jedinú košickú projekciu v rámci jesenného Be2Can som premeškal. Jeho čas prišiel až s marcovou kino distribúciou. Asi 4 dni pred zatvorením kín som absolútne netušil, že táto pecka bude mojím nedobrovoľne posledným kino zážitkom na najbližšie týždne (mesiace?). Po toľkom čakaní som si ho vychutnal kráľovsky: v modernizovanej, voňavučkej, 20-miestnej kinosále kina Úsmev – Impulz. A čo samotná snímka? Maximálne intenzívna! Nepredvídateľná, ambivalentná a autentická: obsahovo i formálne! Takto odvážny záver si nepamätám... Spoznali ste jeden z najlepších filmov roka 2019 a možno aj jeden z najlepších debutov vôbec?