BOURÁK

Českí tvorcovia majú bohaté skúsenosti s nakrúcaním komédií rôzneho druhu: mládežnícke, situačné, úplne prosté a v posledných rokoch sa snažia preklenúť aj do subžánru čiernej komédie. Tu platia iné pravidlá a vystihnúť pointy, načrtnúť aspoň trošku obľúbiteľné postavy či absurdné situácie, je dosť ťažké. Vlani sme sa o tom presvedčili pri Teroristke a teraz lavíruje na podobnej úrovni Bourák.

Azda je trúfalé hneď na začiatku zaradiť Bouráka práve k čiernej komédii, no prepálená miera scén či situácií nedovoľuje inak. Žánrovo sa totiž snaží tancovať v iných kategóriách – dominuje najmä retro, ale naznačí sa aj oprášenie starých romancí či laškovanie mladých a veľa rock ‘n rollu. Väčšina deja sa točí okolo titulného chlapíka, ktorému všetci hovoria Bourák – kedysi bol skvelý tanečník, na parkete si našiel súčasnú manželku, s ňou má dcéru Kamilu a dnes žije stále svoj mladícky sen. Úvodná scéna nám ho ukáže v plnej bizarnej kráse, keď si ide na šrotovisko za kamošom Zlaťákom po novú káru a dopadne tak, že si zoberie dve polovice z iných áut. Z neho chce vytvoriť tátoša na české cesty.

Bourák je dobrák i chumaj zároveň. O rodinu sa príliš nestará – žijú v starej barabizni, kam im zateká a on trávi väčšinu času v autoservise Graceland na rovnakom pozemku. Nečudo, že manželka i dcéra sú nešťastné – tá staršia si pri svojej kariére poštárky uvedomuje ako jej život uteká medzi prsty a tá mladšia nezašla ďaleko: do herne Titanic, ktorú vlastný lokálny polomafoš Bingo. Lenže udalosti sa dajú pohybu, keď lokálna samospráva vyhlási zákaz automatov. Bingovi sa rúca biznis i život, no celej situácii nedokáže správne čeliť, čo vedie k sérii ďalších zvláštnych vyústení.

Istým spôsobom sú Bourák a Bingo hýbateľmi deja. Dvaja chlapíci majú rovnakú lásku (Bourák si ju zobral za ženu, Bingo po nej celé roky túži), ale na staré kolená aj zvláštne spôsoby riešenia situácií. Preto je to ideálny film pre divákov nad 50 rokov, ktorí si chcú užiť, ako Ivan Trojan a Jiří Macháček robia blbosti, osud sa im ľahko mstí (zmoknú, odhalia ich, dostanú po hube atď.) a neviete odhadnúť kam vedú ďalšie stránky scenára.

Žiaľ, Bourák je presne typ filmu, kde jednotlivé súčasti fungujú lepšie ako výsledný celok. Má pár scén, ktoré sú dobre natočene, majú fajn atmosféru, štýl či nápad. Ale keď ich vložíte do celého diela, ťažko na seba nadväzujú a ľahko nadobúdate pocit, že dielo nedrží pokope. Nejde ani tak o zmenu správania či motivácií postáv, tá sa dá pochopiteľne na filmovej pôde očakávať, skôr nadväznosť scén či hodnotu osôb. Chvíľu vám ich je ľúto, lebo režisér Ondřej Trojan vytvoril kolorit, ktorému niet čo závidieť – mestečko Šlukdorf zaspalo v čase a jedinou zábavou sú automaty a lacné zábavy.

Ale protagonistom asi ťažko budete držať palce, lebo sa nedajú ľahko obľúbiť. To môže byť aj zámer čiernej komédie, kde mnohým želáte skôr štipku pomsty či preplesk do života. Čím dlhšie film trvá, tým skôr strácate zábrany na ďalšie momenty, ktoré využívajú epizódne momenty, ktorým nechápete, hoci sú dobre nakrútené: dcéra si oblieka mamine žlté šaty a ide odniesť obed otcovi, hoci je na neho naštvaná. Má to byť motivácia, rozmar či katalyzátor situácie? Ťažko povedať, ale vyzerá výborne.

Nechápavých momentov nájdete postupne viac: do diania sa pripletú aj ďalší mafiáni (Milan Ondrík hrá výborne, no nie je mu rozumieť a má minimum priestoru), kamionista kurevník, lokálni závisláci, lajdácky policajt či milenka so sestrou. A vrcholom je dlhá scéna, ktorú nebudem prezrádzať, ale jej výsledkom je, že Bourák dostane šancu aj na vysnívaný cadillac z plagátu.

Prekvapuje ma, že Ondřej Trojan mal doteraz medzi filmami 7-8 ročné odstupy – a Bourák prišiel len rok a pol po Tomanovi. Je to cítiť vo výslednom strihu, akoby bol uponáhľaný, nahádzal veľa scén do jedného celku a ten sa mu často rozpadá. Pre filmového kritika je zaujímavé sledovať taký počin, ale ťažšie sa odporúča bežnému divákovi, čo sa chce ľahko baviť. Nečakané fyzické útoky podčiarkujúce netradičné správanie postáv sú výzva: s otvorenou mysľou sa v letnom kine s pivkom možno zvládnu. Ale mainstreamová záležitosť sa tentokrát nekoná napriek bohatému obsadeniu i kope talentov.

Bourák (ČR/SR, 2020, 110 min.)
Réžia: Ondřej Trojan. Scenár: Petr Jarchovský, Evita Naušová. Hrajú: Ivan Trojan, Veronika Marková, Kristýna Boková, Jiří Macháček, Petra Nesvačilová