ZABUDNUTÝ PRINC

Ak sami niekedy tvoríte, narazíte občas na brilantnú ideu. Napríklad námet na poviedku či novelu. Alebo si dokonca trúfnete na seriál či film. Hudobníkom sa skladajú v hlave verše a bude z nich super pieseň či rovno celý album. Michel Hazanavicius dal svetu oscarového The Artist pred 9 rokmi a teraz má nový projekt, v ktorom mieša hrsť umenia s reálnymi peripetiami, ale v inom garde.

Hlavným hrdinom je vdovec Djibi, ktorý vychováva sedemročnú Sofiu. A aby rozširoval jej fantáziu, rozpráva jej každý večer príbeh, kde on je chrabrý princ a ona princezná v trabloch, ktorú sa vždy už podarí zachrániť. Úhlavný nepriateľ je zväčša rovnaký, do toho sa miešajú bláznivé nápady ako plutvy umožňujúce princovi lietať a takto by dokázali fungovať dlhé roky... až do puberty. Lebo keď Sofia dosiahne 11 a ide na novú školu (zrejme čosi ako osemročné gymnázium), zrazu sa jej menia priority, záľuby i okruh kamarátov. A v jeden večer akosi stratí záujem o tatkove rozprávky s princeznou...

Samotné rozprávky fungujú v Zabudnutom princovi ako paralelný svet pripomínajúci filmové štúdiá. Tatko Djibi v ňom hrá princa, malá Sofia princeznú, je tu zloduch a keď sa nasťahuje do skutočného bytu nová suseda, získa aj ona roličku. Zdá sa, že celý svet je reflexiou mysle Djibiho – vlastná verzia, ktorá sa so skutočnosťou sčasti prelína, ale do nej nezasahuje. Postavy v nej žijú ako filmové hviezdy svojím životom, no vplyv reality ich odtláča do nových pozícií. Napríklad keď Sofia v skutočnosti spozná spolužiaka, ten sa zrazu objaví aj v druhom svete a berie si rolu nového princa, čo sa starému prirodzene nepáči. Z toho pramení názov filmu: tatkovmu alter egu totiž hrozí, že nielenže ho vyšupnú do menšieho domčeku, ale raz ho môže postihnúť aj úplne zabudnutie, lebo dcéra nechce rozprávky.

Celý film existuje v dvoch rovinách: v skutočnosti čelí otec zmene správaniu dcéry, ktorá je na prahu puberty a prirodzene sa jej mení život i vzťah s rodičom. Vrúcny pohľad opätuje nezáujem, prídu prvé klamstvá a nepáči sa jej neustála kontrola. V alternatívnom svete sa musí najväčší hrdina príbehov zmieriť s odsunutím na vedľajšiu koľaj, z výslnia sa dostáva preč a reálne sa aj pracuje so zabudnutím – postavy sa stávajú priesvitné či končia v zamrežovanej jaskyni.

V teoretickej rovine je scenár výborný a má veľký potenciál. V praktickej naráža na limity. V civilnom živote sa šikovne snaží dotknúť dôležitého momentu výchovy dcéry a jej postupu na inú vekovú úroveň. Djibi to má ťažké, na Sofiu je sám, v domácnosti jasne chýba matka, sledujeme ich nesúlad. Vybrané scény sú dobre zrežírované, majú dobré dialógy i vyústenie. Neustále podhadzovanie susedy, ktorá príde v nevhodné chvíle, je vtipné, ale rola Bérénice Bejo je zväčša času umelo štylizovaná.

Herecko-fantastický svet vychádza horšie. Je príliš umelý a tvorcovia tu očividne minuli peniaze len na efekt – aby mali bizarného slona, lietajúcu potvoru, modrého obra či mohli skúšať prepínať postavy do priehľadnej polohy. Triky tečú z alternatívneho sveta potokom, no občas je ich príliš veľa a lepšie zaberajú skôr doberačky bývalého princa a zloducha, ktorí musia chvíľu spolupracovať. Pár vtipných momentov dorazí a alegórie nie sú márne, celku tu chýba väčšia porcia fantázie. Keď neskôr nasadia autori majestátne akčné scény, na plátne majú dobre vyzerať, ale sú celkom nudné – detský divák sa poteší, že sa konečne niečo deje a nemusí sledovať trápneho otca, ale dospelí asi takí nadšení nebudú.

Je ťažké hľadať aj cieľovú skupinu filmu – ideál je samozrejme 11-ročná dcéra s otcom alebo iné deti v tomto veku s rodičmi. Menší sa možno potešia pár rozprávkovým postávam, no ujde im celá pointa puberty. A takí 14-roční už majú tieto prvotné rozbroje s rodičmi dávno za sebou a radšej pôjdu na iný film. Zabudnutý princ si zaslúži veľa bodov za námet i posolstvo, no výsledok vyznieva rozpačito.

PS – Film je uvádzaný so slovenským dabingom. To je pochopiteľné, ak má ísť o rodinný kúsok. Hoci sa Dano Dangl snaží na 100 percent, Omar Sy z neho nebude. Ak poznáte originálny hlas, zrejme vám bude chýbať jeho francúzsky prízvuk, hlasný smiech či grimasy. A to je do veľkej miery tiež škoda.

Le prince oublié (Francúzsko / Belgicko, 2020, 101 min.)
Réžia: Michel Hazanavicius. Scenár: Noé Debré, Michel Hazanavicius, Bruno Merle. Hrajú: Omar Sy, Bérénice Bejo, François Damiens, Sarah Gaye, Keyla Fala, Néotis Ronzon ...